Olbersov paradox
Olbersov paradox je fyzikálne paradoxné pozorovanie toho, že nočná obloha je tmavá – zatiaľ čo v nekonečnom vesmíre by nočná obloha musela byť jasná. Toto pozorovanie je jedným z dôkazov pre niektoré zo súčasných modelov dynamického vesmíru, ako je napríklad model veľkého tresku. Bol opísaný nemeckým astronómom Heinrichom Wilhelmom Olbersom v roku 1823 a už skôr Johanom Keplerom v roku 1610.
Znenie paradoxu
[upraviť | upraviť zdroj]Tento paradox sa zaoberá zdanlivo jednoduchou otázkou: Prečo je v noci tma? Istý čas si ľudia mysleli, že vesmír je nekonečný a statický. Teda, že vo vesmíre je nekonečne veľa hviezd, ktoré sú náhodne rozmiestnené, nepohybujú sa, nevznikajú ani nezanikajú. S touto teóriou sa okamžite objavil aj problém, dnes známy ako Olbersov paradox. Hovorí asi toto: Ak by bola pravdivá teória nekonečného statického vesmíru, potom, ak by sme sa pozreli ktorýmkoľvek smerom, museli by sme skôr či neskôr naraziť na nejakú hviezdu. Obloha by musela byť rovnomerne vyplnená hviezdami a celá by svietila prinajmenšom ako Slnko. Ale nie je to tak. Prečo?
Možné vysvetlenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Za najsprávnejšie vysvetlenie paradoxu sa považuje toto: Vesmír nie je statický, hviezdy vznikajú a zanikajú, svetlo z niektorých k nám ešte nedoletelo, iné medzitým vyhasli, navyše vesmír sa rozpína, takže môže dochádzať k takému červenému posuvu, že svetlo je takmer neviditeľné.
