Oltárne
Oltárne | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Banskobystrický |
Okres | Rimavská Sobota |
Obec | Klenovec |
Pohorie | Veporské vrchy |
Podcelok | Balocké vrchy |
Povodie | Rimava |
Nadmorská výška | 1 033,9 m n. m. |
Súradnice | 48°39′28″S 19°47′05″V / 48,6578°S 19,7848°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po zelenej z Klenovca (traverz) |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Oltárne[1] (1 033,9 m n. m.[2][3]) je názov vrchu vo Veporských vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Klenovec, približne 18 km juhovýchodne od Brezna.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Veporských vrchov, v geomorfologickom podcelku Balocké vrchy.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Rimavská Sobota a na katastrálnom území obce Klenovec.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaná Šoltýska a Utekáč, juhovýchodne leží Klenovec, východne Tisovec, severne Pohronská Polhora a Michalová, severozápadne Čierny Balog a západne Sihla, Lom nad Rimavicou a Drábsko.[5][2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Oltárne leží v centrálnej časti Veporských vrchov, v rázsoche, vedúcej južným smerom z Varty v hlavnom hrebeni medzi Klenovským Veprom (1 338 m n. m.) a Rozsypkom (1 128 m n. m.). Východne sa nachádza Kostolný vrch (1 058 m n. m.), Mikoňovo (834 m n. m.), Poľana (882 m n. m.) a Ostrá (1 011 m n. m.), južne Sinec (917 m n. m.), Cisárska hoľa (853 m n. m.) a Čremoš (982 m n. m.), západne Drahová (1 118 m n. m.), Železná brána (1 164 m n. m.), Tri chotáre (1 141 m n. m.), Šopisko (1 084 m n. m.) a Machnáčov grúň (1 097 m n. m.) a severne Klenovský Vepor (1 338 m n. m.), Široký grúň (1 093 m n. m.) a Rozsypok (1 128 m n. m.).[2] Vrch patrí do povodia rieky Rimavy, kde vodu zo severných, západných i južných svahov odvádza Veporský potok, smerujúci do Klenovskej Rimavy. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné vidieť najmä okolité vrchy Veporských vrchov, Nízke Tatry, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy a prihraničné vrchy severného Maďarska.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no východne vedie zelená značka z Klenovca do Sedla pod Vartou.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Veporské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 82.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-07-12]. Dostupné online.