Národný park Muránska planina
| Národný park Muránska planina | |
| Národný park | |
.JPG) | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Brezno, Revúca, Rimavská Sobota |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras podcelok Muránska planina |
| Súradnice | 48°46′0″S 19°59′20″V / 48,76667°S 19,98889°V |
| Najvyšší bod | Stolica (OP) |
| - výška | 1 476 m n. m. |
| Rozloha | 203,18 km² (20 318 ha) |
| - ochranné pásmo | 216,98 km² (21 698 ha) |
| Bióm | les (86%) |
| Geologické zloženie | vápence, dolomity |
| Vznik | 1. október 1997[1] |
| Správa | Správa NP Muránska planina |
| - Sídlo správy | Revúca |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Wikimedia Commons: Muránska planina | |
| Webová stránka: www.npmp.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Národný park Muránska planina je jeden z najmladších národných parkov na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku v okresoch Brezno, Rimavská Sobota a Revúca v Banskobystrickom kraji. Bol založený na ochranu Muránskej planiny, ktorá je geomorfologicky súčasťou Spišsko-gemerského krasu v Slovenskom rudohorí.[2]
Národný park má rozlohu 203,18 km² a jeho ochranné pásmo 216,98 km², čo je spolu vyše 517 km². Jadro národného parku pozostáva z vápencovej a dolomitovej planiny s krasovými útvarmi. Celková dĺžka krasového terénu od osady Červená Skala (časť obce Šumiac) po mesto Tisovec je okolo 25 km.
Je tu viac ako 250 jaskýň, ktoré nie sú prístupné verejnosti. Najrozsiahlejší jaskynný systém je Bobačka, ktorej dĺžka je 3 km. V NP sa nachádza 15 priepastí a viac ako 50 ponorov a vyvieračiek a mnohé krasové a skalnaté útvary. Najvyšší vrch národného parku je Fábová hoľa s výškou 1 439 m n. m. a ešte vyšší vrch, Stolica s výškou 1 476 m n. m., je v ochrannom pásme. Najvyšším bodom horstva Muránska planina je vrch Kľak s výškou 1 408,7 m n. m.
Flóra národného parku je významná svojou biodiverzitou a bohatosťou druhov a zahŕňa 35 endemických a subendemických druhov, napríklad Lykovec muránsky (Daphne arbuscula). Lykovec muránsky je treťohorný relikt, ktorý na území rastie milióny rokov. Lesy pokrývajú asi 86 % rozlohy národného parku.
Medzi turistické atrakcie patrí 300 km označených turistických chodníkov a náučných trás. Najlepší prístup do parku je cez okolité obce a osady, napríklad Muráň alebo Závadka nad Hronom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Národný park Muránska planina [online]. Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2012-04-23]. Dostupné online. Archivované 2011-05-17 z originálu.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-20]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Národný park Muránska planina
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Národný park Muránska planina Archivované 2011-05-17 na Wayback Machine - sazp