Orgoňova Kýčera
Orgoňova Kýčera | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trenčiansky |
Okres | Považská Bystrica |
Obce | Horná Mariková, Dolná Mariková, Papradno |
Časť | Javornícka hornatina |
Pohorie | Javorníky |
Podcelok | Vysoké Javorníky |
Povodie | Váh |
Nadmorská výška | 959,8 m n. m. |
Súradnice | 49°15′06″S 18°20′50″V / 49,2517°S 18,3471°V |
Najľahší výstup | po žltej z Hornej Marikovej |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Orgoňova Kýčera (959,8 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Javorníky. Leží nad obcou Horná Mariková, približne 13 km severne od mesta Púchov.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v juhozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoké Javorníky a časti Javornícka hornatina.[3] Vrch leží na území Trenčianskeho kraja, v okrese Považská Bystrica a zasahuje na katastrálne územie obcí Horná Mariková, Dolná Mariková a Papradno.[4] Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí situovaná obec Horná Mariková, východne sa rozkladajú časti obce Papradno a južným smerom obec Dolná Mariková.[2] Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Orgoňova Kýčera je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie z pohraničného masívu Malého Javorníka (1 019 m n. m.) juhovýchodným smerom na vrch Vysoké (572 m n. m.) nad Považským hradom. Severozápadne susedí vrch Hladná (924 m n. m.) a Kaniakova skala (1 022 m n. m.), severne Žilín (788 m n. m.) a Jaseňové (992 m n. m.), východne Žiar (827 m n. m.) a Kykula (920 m n. m.), južne Bôn (748 m n. m.) a juhozápadne je sedlom oddelená Vrchoňa (883 m n. m.).[5] Vrch patrí do povodia Váhu; severovýchodnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky Papradnianky, juhozápadné svahy prítoky Marikovského potoka.[2] Vrcholom vedie značený chodník z Považskej Bystrice na Malý Javorník.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Hrebeň i vrchol pokrýva súvislý lesný porast, umožňujúci veľmi obmedzený rozhľad. Z lokalít s redšou a nižšou vegetáciou možno pozorovať najmä okolité vrchy Javorníkov a Bielych Karpát, pri vhodných podmienkach aj Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy, Malú Fatru, ojedinele Oravskú Maguru a Kysucké Beskydy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po modrej turistickej značke po hrebeni:
- od juhovýchodu z Považskej Bystrice cez Tisovú
- z Malého Javorníka cez Kaniakovu skalu
- po žltej značke:
- od západu z Hornej Marikovej cez rázc. v blízkom sedle Orgoňova Kýčera
- od východu z Papradna cez rázc. Chrcholinec[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 10.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-30]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-30]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-30]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Javorníky – Púchov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-30]. Dostupné online.