Rovnianska vrchovina
| Rovnianska vrchovina | |
| geomorfologická časť Javorníkov | |
 Okolie Svederníka
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto |
| Nadradená jednotka |
Nízke Javorníky |
| Susedné jednotky |
Púchovská vrchovina, Javornícka brázda, Ochodnická vrchovina, Kysucká kotlina, Kysucké bradlá, Žilinská pahorkatina, Manínska vrchovina, Bytčianska kotlina |
| Mestá | Divina, Rudina, Pšurnovice |
| Rieky | Divina, Petrovička, Dlhopoľka, Rovnianka |
| Súradnice | 49°16′05″S 18°36′43″V / 49,268°S 18,612°V |
| Najvyšší bod | Javorník |
| - výška | 737 m n. m. |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - poloha | Bytča |
| - výška | cca 310 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
 Poloha v Žilinskom kraji
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rovnianska vrchovina je geomorfologická časť podcelku Nízke Javorníky v pohorí Javorníky.[1][2] Rozprestiera sa v juhovýchodnej časti pohoria a zaberá pás územia od Bytče po Kysucké Nové Mesto.[3]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza v severovýchodnej polovici pohoria Javorníky a zaberá pás územia severne od Váhu. Leží v juhovýchodnej časti podcelku Nízke Javorníky a medzi významné sídla v tejto oblasti patria Pšurnovice, Divina a Rudina.[4] Rovnianska vrchovina susedí na západe s geomorfologickou časťou Púchovská vrchovina, severne nadväzuje Javornícka brázda a na severovýchode Ochodnická vrchovina a Kysucká kotlina, všetky patriace do podcelku Nízke Javorníky. Na juhovýchode v blízkosti Žiliny susedia Kysucké bradlá (podcelok Kysuckej vrchoviny), Žilinská pahorkatina (podcelok Žilinskej kotliny) a Manínska vrchovina (podcelok Súľovských vrchov), južný okraj vymedzuje Bytčianska kotlina, patriaca do Považského podolia.[3]
Severovýchodná časť Javorníkov patrí do povodia Váhu a práve prítoky tejto rieky a v malej miere Kysuce, odvodňujú túto oblasť. Medzi významné patrí Petrovička, Rovnianka, Dlhopoľka, Divina a Rudinský potok. Údoliami riek a potokov vedú cesty, obsluhujúce tu ležiace sídla, mnohé napojené na cestu II/507 (Púchov – Bytča – Žilina). Západným okrajom vedie cesta I/10 (Bytča – Bumbálka) a východným okrajom i cesta I/11 do Čadce. Medzi regionálne významné možno zaradiť aj cestu II/541 cez Veľké Rovné. Východným okrajom vedie dôležitá železničná trať Žilina – Ostrava.[4]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť pohoria leží mimo Chránenej krajinnej oblasti Kysuce a rovnako tak tu neležia žiadne osobitne chránené územia. Prírodná rezervácia Rochovica tvorí západnú časť Kysuckej brány, no je súčasťou Kysuckej vrchoviny.[4]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Juhovýchodná časť Nízkych Javorníkov je charakteristická priečnymi údoliami, ktorými prúdia potoky a rieky juhovýchodným smerom do Váhu. Osídlenie je najmä v okrajových polohách a Rovnianska vrchovina je turisticky menej vyhľadávanou oblasťou. Atraktívnymi sú vyhliadkové lokality a rozhľadne, poskytujúce zaujímavé výhľady na okolité pohoria, východným smerom až po Malú Fatru. Okolie Veľkého Rovného a Dlhého Poľa je považované za kolísku drotárstva na Slovensku, ktoré tunajších majstrov preslávilo po celom svete. Rovnako je oblasť známa lazníckym osídlením. Na juhovýchodnom okraji sa na Veľkom vrchu nachádza rozsiahle praveké hradisko.
Turistické chodníky
[upraviť | upraviť zdroj]- po
modrej značke:
- z Budatína do Sedla pod Grapou (napojenie na
Javornícku magistrálu) - z Nesluše na rázc. Pod Jakubovským vrchom (napojenie na Javornícku magistrálu)
- z Kysuckého Nového Mesta na Vrchrieku (napojenie na Javornícku magistrálu)
- z Budatína do Sedla pod Grapou (napojenie na
- po
zelenej značke:
- z Bytče cez Petrovice na rázc. Pod Čerenkou (napojenie na Javornícku magistrálu)
- z Kolárovíc cez Veľké Rovné do Dlhého Poľa
- z Nesluše cez Ochodnicu na Chotárny kopec (906 m n. m., napojenie na Javornícku magistrálu)
- z Bytče cez Petrovice na rázc. Pod Čerenkou (napojenie na
- po
žltej značke:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 108 Javorníky – Púchov - Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
- ↑ TM 109 Javorníky – Čadca – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online.