Ostrá Lúka
| Ostrá Lúka | |
| obec | |
 Kaštieľ Ostrolúckych
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Zvolen |
| Región | Podpoľanie |
| Nadmorská výška | 462 m n. m. |
| Súradnice | 48°32′42″S 19°03′08″V / 48,5450°S 19,0523°V |
| Rozloha | 20,27 km² (2 027 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 333 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 16,43 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | v roku 1332 |
| Starosta | Juraj Jelok[3] (nezávislý) |
| PSČ | 962 61 (pošta Dobrá Niva) |
| ŠÚJ | 518671 |
| EČV (do r. 2022) | ZV |
| Tel. predvoľba | +421-45 |
| Adresa obecného úradu |
Ostrá Lúka 58 |
| E-mailová adresa | ostraluka@stonline.sk |
| Telefón | 045 / 539 11 24 |
| Fax | 045 / 539 11 24 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Ostrá Lúka | |
| Webová stránka: ostraluka.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ostrá Lúka je obec na Slovensku v okrese Zvolen.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží na náhornej planine na pomedzí Štiavnických vrchov a Pliešovskej kotliny. Pokým východná a západná časť chotára je kopcovitá, okolie obce a južná časť je zvlnená len mierne. Poloha nad údolím Hrona a otvorený horizont poskytuje výhľad tak na blízke vrchy Štiavnického pohoria, ako aj Kremnické vrchy, Nízke Tatry a Poľanu.
Prístup do obce je zo severu križovatkou z rýchlostnej cesty R1 pri Budči, z juhovýchodu odbočkou z cesty I/66 cez Breziny. Zvolen je vzdialený 12 km, Krupina 25 km a Banská Štiavnica 27 km.
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Väčšinu poľnohospodárskej pôdy v chotári tvorí hnedozem, z rúd prevládajú andezity a čadiče. V katastri Ostrej Lúky sa v údolí Suchého potoka nachádza prameň „Červený kameň” s výnimočnou kvalitou vody a vyváženým pomerom vápnika a horčíka.
Klíma
[upraviť | upraviť zdroj]Podnebie je mierne teplé až teplé, mierne vlhké s priemernými ročnými zrážkami 6007 – 00 mm. Priemerná ročná teplota je 6 – 8,5°C, vegetačné obdobie trvá 165 – 180 dní a snehová prikrývka sa udrží v priemere 40 – 60 dní v roku.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršie písomné pramene spomínajú dedinku Ostroluka už v roku 1280, historikmi uprednostňovaný je však záznam z roku 1332, kde sa v pápežskom zozname daňovníkov spomína ako Stroluca. Obcou viedla obchodná cesta, na ktorej bola v roku 1393 zriadená mýtna stanica, do tohto obdobia spadá aj výstavba dreveného gotického kostola s farou. Z tohto chrámu sa zachovali iba fragmenty základov na cintoríne a kamenná krstiteľnica, uložená v miestnom kaštieli.[4] Od roku 1420 bola spoločne s okolitými obcami Žigmundom darovaná kráľovnej Barbore a Dobronivskému hradu. V tom čase sa pre obec používal názov Oztralwka, v roku 1773 Ostra Luka a od roku 1927 sa názov obce Ostrá Lúka používa v súčasnej podobe.[5]
Rod Ostrolúckych
[upraviť | upraviť zdroj]S obcou je úzko spätý šľachtický rod Ostrolúckych[5]. Na základe dostupných prameňov sa predpokladá, že tento rod pochádza z Ostrej Lúky a obec bola aj ich vlastníctvom, ktoré získali ako dar. V roku 1286 kráľ Ladislav IV. obnovil darovaciu listinu na celý chotár obce Ottovi de Ostroluka. Rod Ostrolúckych sa vzmáhal majetkom i postavením svojich príslušníkov, zastávajúcich dôležité funkcie v správe Zvolenskej stolice. Mali vplyv mocenský i hospodársky. Prispievali do kultúrnej sféry a viacerí sa zaoberali vedou. Najstarší známy člen rodu Juraj bol v roku 1512-1518 podžupanom Zvolenskej stolice. Medzi významné osobnosti sa zaraďuje aj Mikuláš Ostrolúcky, ktorého dcéra Adela bola blízkou priateľkou Ľudovíta Štúra. Mikuláš sa pričinil o získanie poslaneckého kresla Štúrom za Zvolen v Uhorskom sneme v roku 1847. Príbeh nenaplnenej lásky Adely a Ľudovíta Štúra opisuje dielo Ľuda Zúbeka Jar Adely Ostrolúckej. Adela zomrela vo Viedni na týfus ako 28-ročná a je pochovaná v rodinnej hrobke v obci. Členovia rodu Ostrolúckych bývali v obci do 2. svetovej vojny. Hlavnou figúrou ich erbu bola poštová trúbka.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]
- Kaštieľ Ostrolúckych, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba s manzardovou strechou na pôdoryse obdĺžnika, ktorú v rokoch 1636 – 1641 na objednávku Melichera Ostrolúckeho naprojektoval a postavil Abrahám Artzt z Banskej Štiavnice.[6] Stavba prešla barokovou prestavbou v druhej polovici 18. storočia. Na nárožiach stavby sa nachádzajú dve kruhové veže. V priechode kaštieľa je osadená pamätná tabuľa z roku 1636. Na poschodí kaštieľa sa na klenbách nachádza výmaľba s rastlinnými motívmi z 18. storočia. Na prízemí je do kameňa vytesaný nápis „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet”. Zaujímavosťou tejto stavby je, že má akoby dve tváre – z jednej strany je to starobylá renesančná pevnostná stavba s mohutnými nárožnými vežami, z druhej strany sa javí ako pohodlné šľachtické sídlo s dizajnom typickým pre neskorý barok. Dvojtvárnosť kaštieľa je podčiarknutá i farebnou odlišnosťou oboch protiľahlých strán.[7] V druhej polovici 20. storočia bolo v kaštieli sídlo Štátneho okresného archívu, ktorý tu spravoval vyše 400 archívnych fondov z rokov 1238 – 1985. Nachádzali sa tu unikátne dokumenty, napríklad listina kráľa Bélu IV. z roku 1238 a hudobná pozostalosť rodiny Ostrolúckych.[5] Po odsťahovaní archívu v roku 2005 zostal kaštieľ nevyužitý a postupne začal chátrať. Majetkový podiel štátu v kaštieli (5/6) získala v roku 2012 obec. Zamýšľaná rekonštrukcia sa však pre nedostatok finančných zdrojov neuskutočnila (nepodarilo sa získať prostriedky, keďže obec nezískala súhlas spolumajiteľov) a obecný podiel v kaštieli napokon v roku 2019 predali. Nový majiteľ získal aj menšinový podiel vtedajších spoluvlastníkov. Podmienkou predaja bola obnova kaštieľa a jeho vhodné využitie. V roku 2020 sa v kaštieli uskutočňujú rekonštrukčné práce.
- Na pamiatku Adely Ostrolúckej bol pri príležitosti 3. ročníka celoslovenského podujatia Štúrov Zvolen v roku 1967 na mieste rodinnej hrobky Ostrolúckych postavený pamätník podľa návrhu Ing. Arch. J. Chrobáka.
-
Kaštieľ Ostrolúckych -
Baroková fasáda -
Rizlit so štítom -
Detail nárožnej veže -
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Ostrá Lúka: Obec preslávil rod Ostrolúckych - fotografie - Vtedy [online]. Vtedy.sk, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c LÚKA, Obec Ostrá. Obec Ostrá Lúka [online]. www.ostraluka.sk, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online.
- ↑ Ostrá Lúka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Kaštieľ Ostrolúckych v Ostrej Lúke [online]. vypadni.sk, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrá Lúka
