Popieranie holokaustu
Popieranie a/alebo spochybňovanie holokaustu alebo osvienčimská lož (podľa knihy Die Auschwitz-Lüge („Osvienčimská lož“) nemeckého neonacistu a bývalého člena SS Thiesa Christophersena) je verejné vyjadrovanie pochybností o existencii holokaustu (či dokonca jeho verejné schvaľovanie).
Holokaust je často terčom spochybňovania, prevažne z radov kritikov štátu Izrael a neonacistických a antisemitsky zameraných ľudí a skupín. Osvienčimská lož sa považuje za prejav, ktorý zasahuje do práv obetí nacistického režimu počas 2. svetovej vojny a spôsobuje poškodeným citovú ujmu. Vo viacerých krajinách je spochybňovanie holokaustu trestné.
Výklad dejín
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasťou práce historikov je výklad dejín. Predchodcovia dnešných historikov zanechali historické diela, ale so zmenou perspektívy a uhla pohľadu je históriu nutné vykladať znova. Historici pracujú s nespochybniteľnými dátami, ale naratív sa vývojom spoločnosti alebo postavením historika môže zmeniť. Dejiny sa tak často reinterpretujú.[1]
Historický revizionizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Niekedy dôjde k objavu zásadného historického prameňa, ktorý je v rozpore s doterajším poznaním. Došlo k zmene paradigmy a dejiny musia byť revidované.
Popieranie (negacionizmus)
[upraviť | upraviť zdroj]K popieraniu dejinných udalostí dochádza bez existencie objektívnych dát či faktov.
Popieranie genocíd (holokaustu)
[upraviť | upraviť zdroj]Popieranie holokaustu sú odporné aktivity motivované politicky, často aj ekonomicky.[2]
Sofistikované taktiky popieračov holokaustu - šírenie ilúzie vedeckosti:
- zakladanie inštitúcií, ktoré vzbudzujú zdanie vedeckosti
- organizovanie konferencií
- vydávanie kníh a časopisov, ktoré sú formálne a graficky podobné serióznym vedeckým prácam
- autori používajú vedecké tituly, ktoré nemajú alebo ich získali v odboroch, ktoré nie sú relevantné
- ignorovanie svedectva preživších obetí i preživších páchateľov
- ignorovanie dokumentov písaných alebo filmových[3]
Najznámejší spochybňovači
[upraviť | upraviť zdroj]Konštruktér Fred A. Leuchter vo svojom posudku tvrdí, že udávané počty zavraždených pomocou Cyklonu B sú príliš vysoké a technicky nezvládnuteľné. Táto správa bola už niekoľkými vedcami vyvrátená[4], kritici jej tiež vyčítajú, že bola vypracovaná na objednávku iného revizionistu Ernsta Zündela (zaplatil za ňu $35 000) a že jej autor (ako zistil aj kanadský súd) nemal vzdelanie ani skúsenosti na vypracovanie takéhoto posudku. Germar Rudolf (toho času väznený v SRN, kam bol vydaný z USA) potom predložil výsledky svojich analýz, podľa ktorých vzorky odobraté z údajných priestorov bývalých plynových komôr neobsahujú kyanid draselný a odvodzuje z toho, že vyhladzovanie Židov Cyklónom B sa tam nikdy neodohralo. Jeho práca bola odmietnutá (uvádzaný kladný posudok prof. H. G. von Schneringa sa týka iba prevedenia chemických analýz v laboratóriu, nie okolností odberu vzoriek a následných všeobecne odmietaných výsledkov) a vyvrátená[5]. V roku 1994 tiež publikoval krakovský Institute of Forensic Research správu, v ktorej oznámil výsledky vlastného výskumu. V údajných plynových komorách boli nájdené stopy kyanidu a oficiálna verzia holokaustu bola potvrdená[5].
Existenciu plynových komôr spochybnil aj amatérsky historik David Irving, ktorý však svoj názor po štúdiu sovietskych archívov prehodnotil a v súčasnosti len spochybňuje počet mŕtvych a rozsah viny niektorých nacistických predstaviteľov.
Holokaust opakovane spochybňuje aj iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád.
Právny stav v štátoch Európy
[upraviť | upraviť zdroj]V Európe je popieranie holokaustu upravené vo viacerých krajinách právnou normou. Výška trestu je stanovená od pokuty až po vysoké nepodmienečné tresty odňatia slobody.
- V Nemecku je popieranie, schvaľovanie alebo znižovanie významu, verejne alebo na zhromaždení, genocídy spáchanej za nacistického režimu trestné podľa Trestného zákona a je postihované trestom odňatia slobody až na päť rokov alebo finančnou pokutou. Spolkový súdny dvor zároveň vo svojej rozhodovacej činnosti tiež dospel k záveru, že o masovom vyhladzovaní Židov nie je potrebné predkladať dôkaz a že táto skutočnosť bola prijatá ako preukázateľný historický fakt.
- V Rakúsku je postih za spáchanie uvedeného činu najprísnejší v Európe. Trestný zákon ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody na jeden až desať rokov. Ak je útočník alebo čin obzvlášť nebezpečný, možno uložiť trest odňatia slobody až do dvadsiatich rokov.
- V Španielsku došlo k zavedeniu skutkovej podstaty „popierania holokaustu“ do trestného zákonníka v roku 1996. Zákon postihuje popieranie holokaustu, rozširovanie myšlienok alebo doktrín, akýmkoľvek spôsobom, ktoré popierajú alebo ospravedlňujú zločiny týkajúce sa genocídy. Trestné je tiež obhajovanie režimov alebo inštitúcií, ktoré sa týchto zločinov zastávajú. Sadzba je stanovená od jedného do dvoch rokov nepodmienečného odňatia slobody.
- V Belgicku bol prijatý zákon zakazujúci minimalizáciu, popieranie, ospravedlňovanie alebo obhajovanie genocídy spáchanej nacistami, porušenie tohoto zákona môže byť sankcionované pokutou alebo trestom odňatia slobody.
- Vo Francúzsku má zákon proti osvienčimskej lži neoficiálny názov „Gayssotov zákon“. Bol prijatý v 70. rokoch a po prijatí novely zákona z 29. júla 1981 o slobode tlače v roku 1990 je popieranie holokaustu vyslovene zakázané.
- Predmetný zákon je tiež v jurisdikcii Švajčiarska, Luxemburska, Česku, Litvy, Rumunska, Izraela, Slovensku a Poľska.
Právny stav na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku je popieranie holokaustu trestné od roku 2001 (novela Trestného zákona č. 485/2001 Z.z.) a v novom Trestnom zákone (300/2005 Z.z.) ho upravuje § 422d. Podľa neho: „Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje, alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“ (Účinnosť od 1. septembra 2011) Uvedená novela bola presadená v roku 2001 na návrh poslanca OKS Petra Osuského.
Rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva
[upraviť | upraviť zdroj]Európsky súdny dvor pre ľudské práva považuje holokaust za preukázanú historickú udalosť. Popieranie holokaustu chápe ako skutok, ktorý nespadá pod ochranu článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.[6] Popieranie holokaustu je často súčasťou útokov na Židovskú komunitu a takéto vyhlásenia sú považované za podnecovanie rasovej nenávisti, antiseminizmu a xenofóbie.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Učebnice dějepisu a výklad dějin - Potíže s historií - Fokus Václava Moravce | Česká televize [online]. [Cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Institute for Historical Review [online]. Southern Poverty Law Center, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ SEDLÁČKOVÁ, Denisa. Popírání holocaustu a jeho funkce ve společnosti [online]. MASARYKOVA UNIVERZITA, Fakulta sociálních studií, Katedra sociologie, 2007-05-23, [cit. 2023-11-23]. Dostupné online.
- ↑ The Leuchter Report - Holocaust Denial & The Big Lie [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b A Study of the Cyanide Compounds Content In The Walls Of The Gas Chambers in the Former Auschwitz and Birkenau Concentration Camps [online]. . Dostupné online. Dostupné tiež na: [1]. (po anglicky)
- ↑ a b Wilfling, P., 2017, Nenávistné prejavy a extrémizmus v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva. VIA IURIS, Banská Bystrica, ISBN 978-80-89805-01-3, 129 s.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Stránka projektu Nizkor (po anglicky)
- Stránka The Holocaust History Project[nefunkčný odkaz] (po anglicky)