Ernst Zündel
| Ernst Zündel | |
| nemecký spochybňovateľ holokaustu a propagátor nacizmu | |
 | |
| Narodenie | 24. apríl 1939 Bad Wildbad, Bádensko-Württembersko |
|---|---|
| Úmrtie | 6. august 2017 (78 rokov) Bad Wildbad, Bádensko-Württembersko |
| Manželka | Janick Larouche (bývalá) |
| Odkazy | |
| Webstránka | zundelsite.org |
| Commons |  Ernst Zündel |
Ernst Christof Friedrich Zündel (* 24. apríl 1939, Bad Wildbad, Bádensko-Württembersko – † 6. august 2017, tamtiež) bol nemecký neonacistický publicista, patriaci k skupine revizionistov, spochybňujúcich holokaust.[1] Viedlo sa proti nemu niekoľko procesov a niekoľkokrát bol väznený za šírenie nenávistnej literatúry. Ním založené nakladateľstvo vydalo knihy a pamflety ako napríklad Hitler, ktorého sme milovali a prečo (Zündelove autorstvo tohto titulu však doteraz nebolo preukázané) a Zomrelo skutočne šesť miliónov? (autorom je Brit Richard Verrall). Mnoho svojich názorov publikoval pod pseudonymom Christof Friedrich. V roku 2005 bol deportovaný z Kanady do rodného Nemecka.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Zündel ako 19-ročný emigroval 2. septembra 1958 zo západného Nemecka do Kanady, aby sa vyhol nástupu na vojenskú službu. Oženil sa s kanaďankou Janick Larouche, s ktorou mal v roku 1960 dvoch synov Pierra a Hansa. V šesťdesiatych rokoch sa z neho stal stúpenec kanadského fašistu Adriena Arcanda. 25. januára 1968 požiadal o udelenie kanadského občianstva, to mu ale bolo bez udania dôvodu zamietnuté 27. augusta 1968. Manželstvo skončilo rozvodom v roku 1977, kedy sa stal verejne známým. Počas roku 1978 pracoval ako novinár pre CBC (Canadian Broadcastng Company).
Zündel pracoval aj ako umelecký grafik a tlačiar, niekoľkorát dostal ponuku na ilustrovanie obálky časopisu Maclean's (najväčší kanadský spravodajský týždenník). Jeho postoje k nacizmu a židom neboli v 60. a 70. rokoch príliš známe, pretože Zündel začal publikovať svoje názory pod pseudonymom Christof Friedrich, ktorý počas roku 1978 prijal ako súčásť svojho mena.
Ako Christof Friedrich je aj autorom niekoľkých publikácií propagujúcich ídeu, že UFO sú v skutočnosti tajnou zbraňou nacistov a lietajú do Neuschwabenlandu v Antarktíde. UFO údajne monitoruje svet a je súčasťou tajného plánu na znovudobytie sveta v bližšie neurčenom čase. Nie je isté, či tomuto ozaj veril alebo sa len snažil vyvolať senzáciu, aby sa stal známym a získal prostriedky na svoje ďalšie projekty.
Roku 1977 založil malé nakladateľstvo Samizdatoví publicisti, ktoré okrem iných titulov vydalo knihu Did Six Million Really Die? (Zomrelo skutočne šesť miliónov?) (napísal Richard Verrall, britský neonacista, pod psedonymom Richard Harwoods). Spochybňuje v nej oficiálny počet židovských obetí, ktoré zahynuli počas 2. svetovej vojny.
V sedemdesiatych rokoch sa stretol s mnohými ďalšími vodcami organizácií spochybňujúcimi holokaust. Ako príklad môže poslúžiť Thies Christophersen, ktorého publikáciu Osvienčimská lož Zündel preložil do angličtiny a vydal.
24. októbra 1993 sa Zündel po druhý raz pokúšal získať kanadské občianstvo.
Druhý raz sa oženil v roku 1997, ale jeho manželstvo sa skončilo rozvodom po 18 mesiacoch. V roku 2000, pred skončením vyšetrovania kanadským výborom pre ľudské práva, utiekol do USA, kde sa tretí raz oženil.
Od roku 1994 sú Züdelove názory propagované aj na Internete. Pretože spochybňovanie holokaustu je v Kanade trestné, je stránka umiestená v USA a stará sa o ňu tretia Züdelova manželka Ingrid Zündel-Rimlandová. Logo tohto webu pripomína nacistickú vlajku, len hákový kríž je nahradený štylizovaným Z.
Uväznenie
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2003 Züdela zatkli v USA za porušenie imigračných zákonov a deportovali do Kanady napriek tomu, že je nemeckým občanom a jeho povolenie na trvalý pobyt v Kanade kvôli jeho dlhodobej neprítomnosti stratilo platnosť.
Zündel zostal dva roky v kanadskom väzení. Uplatnila sa časť kanadského imigračného zákona, ktorá umožňuje ministrovi spravodlivosti a imigračnému ministrovi internovať a deportovať cudzích štátnych príslušníkov predstavujúcich bezpečnostnú hrozbu pre Kanadu. Ich zdôvodnený návrh musí podľa tohto zákona potvrdiť federálny súd, čo sa aj stalo. V tomto prípade sa Zündelove uväznenie zdôvodnilo tesnými väzbami na násilnícke neonacistické skupiny.
V tom istom roku vydalo Nemecko na Zündela zatykač za „štvanie ľudu“ (Volksverhetzung), čo je zákon, ktorým nemecké právo postihuje trestný čin podnecovania národnostnej nenávisti, propagáciu totality, vrátane popierania holokaustu.
Zündel sa v Kanade bránil proti svojmu vydaniu do Nemecka, kde bol súdne stíhaný (za „štvanie ľudu“). Požiadal o pridelenie štatútu politického utečenca. Vo februári 2005 kanadský súd rozhodol o možnosti jeho vydania a 1. marca 2005 Zündela dopravili do Nemecka.
Proces
[upraviť | upraviť zdroj]Štátna prokuratúra v Mannheime Ernesta Zündela 19. júla 2005 obžalovala zo systematického popierania holokaustu. 8. novembra 2005 skončil prvý deň procesu malou aférou. Zündelova obhajkyňa Sylvia Stolzová, ktorá sa vo svojom spise obhajoby veľmi problematicky vyjadrila o holokauste a ďalších bodoch obžaloby a proti ktorej sa z tohto dôvodu vedie vyšetrovanie, bola sudcom vylúčená z procesu. Takzvaný asistent obhajoby, advokát a známy pravicový extrémista Horst Mahler, ktorý nesmie vykonávať svoje povolanie (Berufsverbot), bol z účasti na procese rovnako vylúčený, pretože jeho účasť by bola trestným činom. Odvolania proti týmto rozhodnutiam boli zamietnuté.
Pokračovanie procesu sa uskutočnilo 9. februára 2006 pred nadriadeným Vrchným zemským súdom v Karlsruhe; 31. marca 2006 bolo potvrdené vylúčenie Zündelovej obhajkyne z procesu, pretože podľa názoru súdu zneužila svoje práva a možnosti na sabotovanie súdneho procesu svojim správaním, ktoré je súdnemu procesu cudzie. Napriek zákazu vyjadrovania sa, Stolzová rozširovala počas pojednávania vyhlásenia s čiastočne nacistickým obsahom. Znalci nemeckého trestného práva toto označujú ako nóvum v dejinách práva v Nemecku.
Proces skončil 15. februára 2007, kedy sudca Ulrich Meinerzhagen vyniesol v Mannheime rozsudok vo výške piatich rokov väzenia, podľa ktorého je Zündel nebezpečný agitátor, burič a štváč. Je ctiteľom Adolfa Hitlera a hlásateľ jeho nenávistnej ideológie a štát sa voči nemu musí brániť, ak chce ochrániť základné princípy právneho poriadku (najvyšší trest pre „štvania ľudu“)[2]. Zároveň súd zamietol započítanie dovtedajšej dvojročnej väzby a možnosť obvyklej predčasnej milosti po vykonaní dvoch tretín trestu.
Citáty
[upraviť | upraviť zdroj]O Ernstovi Zündelovi:
- „Ak je Ernst Zündel utečenec, potom je Daffy Duck Albert Einstein… Niektoré tézy sú tak absurdné, že popriať im čas na nadýchnutie by bolo urážkou zdravého rozumu a ľudskej dôstojnosti.“ —Rex Murphy
- „Aktivity pána Zündela nie sú len hrozbou pre kanadskú národnú bezpečnosť, ale tiež hrozbou pre medzinárodné společenstvo všetkých národov.“ – kanadský federálny sudca Pierre Blais [1]
Ernst Zündel:
- „Omyly som vo svojom živote vždy videl nie ako prekážky, ale ako odrazové mostíky.“
- „Židov celého sveta čaká holokaust, a všetky tie príšerné klamstvá, ktoré hovoria o ľuďoch ako Nemci počas druhej svetovej vojny – všetky tie spielbergovské prekrucovania toho, čo sa skutočne stalo – sa raz Židom vráti, a ja nechcem byť pri tom, až sa to stane.“ [2] Archivované 2006-10-02 na Wayback Machine
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ČTK. Nejznámější popírač holokaustu Ernst Zündel zemřel ve věku osmasedmdesáti let. LIDOVKY.cz (Praha: MAFRA), 2017-08-07. Dostupné online [cit. 2017-09-01].
- ↑ Spiegel-Online: Fünf Jahre Haft für Holocaust-Leugner Zündel
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ernst Zündel
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- The Zundelsite – oficiálna stránka jeho manželky Ingrid Rimland na podporu Zündela.
- Zomrelo skutočne šesť miliónov? Archivované 2006-06-03 na Wayback Machine – online verzia v texte spomínanej knihy.
- Tzv. Leuchterova správa, ktorá mala poslúžiť ako dôkaz v Zündelovom prípade Archivované 2005-09-06 na Wayback Machine
- Podrobný opis Zündelovho života Archivované 2006-01-15 na Wayback Machine