Otvorená hviezdokopa

Otvorená hviezdokopa je zoskupenie hviezd, obyčajne od desiatok po niekoľko tisíc, ktoré boli vytvorené z jedného molekulárneho mračna a sú stále gravitačne viazané. Nachádzajú sa iba v špirálových a nepravidelných galaxiách.

Charakteristika

Od guľových hviezdokôp sa otvorené hviezdokopy líšia oveľa menším počtom hviezd, malou koncentráciou hviezd, menším vekom, ale aj príslušnosťou k plochým podsystémom Galaxie. Táto príslušnosť sa prejavuje jednak koncentráciou pozorovaných otvorených hviezdokôp v galaktickej rovine, a jednak rozložením hviezd vo farebnom diagrame. V špirálových galaxiách sa tento hviezdokopy tohto typu nachádzajú v špirálovitých ramenách. Tvoria ich väčšinou mladé hviezdy, ich vek je zopár desiatok miliónov rokov. V hviezdokopách alebo ich okolí sa často nachádzajú zvyšky hmlovín, z ktorých vznikli, alebo ešte vznikajú hviezdy.

Mladé otvorené hviezdokopy sú často ešte obklopené svojou materskou hmlovinou, v ktorej môže stále prebiehať tvorba hviezd. Proces hviezdotvorby zaberie iba veľmi krátky čas v porovnaní so životnosťou hviezdokopy, a preto majú všetky hviezdy podobný vek. Väčšina hviezd sa vytvorila z rovnakej difúznej hmloviny, dôsledkom čoho majú podobné počiatočné chemické zloženie. Hviezdy otvorenej hviezdokopy vďaka hviezdnemu vetru neskôr úplne rozložia svoju materskú hmlovinu. Gravitačné sily medzi členmi hviezdokopy sú natoľko slabé, že samotná hviezdokopa sa časom rozpadne. Pri spoločnom pohybe priestorom niektorí členovia opúšťajú hviezdokopu (tzv. vyparovanie hviezdokopy), a to následkom zmeny rýchlosti pri vzájomnom priblížení, slapovými silami v gravitačnom poli Galaxie, prípadne zrážkami s hviezdami a medzihviezdnymi mračnami križujúcimi ich cestu. Priemerná otvorená hviezdokopa udržuje pohromade väčšinu svojich hviezdnych členov po niekoľko stoviek miliónov rokov; iba zopár hmotnejších dosahuje vek miliárd rokov, čiže vydrží dlhšie ako 1 – 2 obehy okolo jadra Galaxie. Jednotlivé opustené hviezdy pokračujú v samostatnom obiehaní Galaxie.

Hmotnosť hviezd v otvorenej hviezdokope sa pohybuje od 80 – 100 hmotností Slnka (takéto hviezdy sa nachádzajú skôr mimo našej Galaxie) po 0,08 hmotností Slnka, čo je spodná hranica hmotnosti hviezdy.

Rozmery otvorených hviezdokôp sa pohybujú v rozpätí 5 – 50 svetelných rokov, ale väčšinou nie viac ako 20. Hustota hviezd je oveľa väčšia ako hustota hviezd v okolí Slnka, napriek tomu stále menšia ako hustota hviezd v guľovej hviezdokope. Počet známych otvorených hviezdokôp v Galaxii je asi 1 200, ich celkový počet v Galaxii sa odhaduje až na 100 000.

Triedenie otvorených hviezdokôp

Podľa farebných diagramov existujú 3 skupiny otvorených hviezdokôp. V prvej skupine sú hviezdokopy, ktorých všetky hviezdy sú na hlavnej postupnosti (napríklad Plejády). Hviezdy takýchto otvorených hviezdokôp sú veľakrát biele, alebo majú dokonca modrasté sfarbenie, čo môže byť spôsobené prítomnosťou reflexných hmlovín, ako aj samotným mladým vekom hviezd.

Pri hviezdokopách druhej triedy je síce väčšina hviezd na hlavnej postupnosti, avšak malá časť sa už dostala na vetvu obrov (napr. Hviezdokopa Jasličky). Vo hviezdokopách tretej triedy sú už prevažne zostarnuté žlté a červené obry. Pri jemnejšom triedení sa k číslam pripája malé písmenko o, b, alebo f, ktoré označuje spektrálnu triedu najjasnejšej hviezdy hviezdokopy, ktorá ešte neopustila hlavnú postupnosť. V tejto klasifikácii sú napríklad Plejády označené ako 1b.