Označenie japonských vojenských lietadiel

Označovanie typov japonských lietadiel je relatívne zložité. Od roku 1912 sa v Japonsku paralelne rozvíjali dve letectvá – Japonské cisárske námorné letectvo (z jap. Banzai Nippon Kókúdžo Kaigun) a Letectvo Japonskej cisárskej armády (z jap. Banzai Nippon Kókúdžo Rikugun), ktoré nezvisle na sebe najskôr dovážali a neskôr iniciovali vývoj a výrobu lietadiel vlastnej špecifikácie. Obidve zložky japonských leteckých síl v rokoch 1939 – 1945 (ale aj v predchádzajúcich rokoch) používali rozdielny systém označovania typov lietadiel.

Označenie japonského námorného letectva

Skrátené označovanie

Dva Mitsubishi A6M2a Rei-sen japonského námorného letectva, Spojeneckými vojskami oficiálne označený ako Zeke (viac zaužívané ako Zero)

Významovo aj početne silnejšie japonské námorné letectvo zaviedlo koncom dvadsiatych rokov tzv., skrátené označovanie typov projektovaných lietadiel vo forme štvor- či päťmiestneho kódu. Prvé miesto v kóde zaujímalo písmeno či kombinácia písmen, označujúcich pôvodné určenie lietadla podľa nasledujúceho kľúča:

• A – palubné stíhacie lietadlo
• B – palubné bombardovacie lietadlo (bombardovacie, torpédovo-bombardovacie, či torpédové)
• C – prieskumné lietadlo
• D – palubné strmhlavé bombardovacie lietadlo
• E – palubné prieskumné plavákové lietadlo
• F – pozorovacie plavákové lietadlo
• G – pozemné bombardovacie lietadlo
• H – lietajúci čln
• J – pozemné stíhacie lietadlo
• K – lietadlo určené pre výcvik
• M – lietadlo zvláštneho určenia
• MX -lietadlo zvláštneho určenia, experimentálne lietadlo
• N – stíhacie plavákové lietadlo
• P – pozemné bombardovacie lietadlo
• Q – strážne pozemné lietadlo
• R – pozemné prieskumné lietadlo
• S – nočné stíhacie lietadlo

Druhé číslo v kóde bolo vyhradené pre číslovku, označujúcu spolu s prvým písmenom poradie typu v línii lietadiel rovnakého určenia od zavedenia systému. Písmeno či kombinácia písmen na tretej pozícii kódu určuje názov spoločnosti, ktorá robila vývoj a spravidla aj vyrábala typ, resp. ktorá dovezený typ vyvinula v zahraničí. Takmer z dvadsať možností sú v tabuľke uvedené nasledujúce (v treťom stĺpci je uvedený často používaný medzinárodný Hepburnov predpis):

Označenie	Spoločnosť	Hepburnov predpis
A	Aiči (North American)	Aichi
B	Boening	-
C	Consolidated	-
G	Hitači (Grumman)	Hitachi
H	Hirošó (Hawker)	Hiroshó
He	Heinkel	-
K	Kawaniši	Kawanishi
M	Micubiši	Mitsubishi
N	Nakadžima	Nakajima
Si	Šówa	Shówa
W	Watanabe, neskôr Kjúšú	Kyúshú
Y	Jokosuka, tiež Kúgišó	Yokosuka, Kúgishó

Zatiaľ čo prvé tri označenia boli kmeňové a nemenili sa, figurovalo na štvrtej pozícii poradové číslo verzie, vzniknuté vývojom zo základného typu. Subverzie, líšiace sa nevýraznou úpravou výzbroje alebo výstroje boli označované na piatej pozícii, obvykle malým písmenom abecedy.

Príklad označenia slávneho stíhacieho lietadla Zero – A6M5c

A = palubný stíhací 6 = šiesty projektovaný palubný stíhač v poradí M = vývoj robila spoločnosť Micubiši 5 = bol piatou modifikáciou pôvodného projektu c = odlišná skladba výzbroje

Písmeno veľkej abecedy, situované na konci kódu po pomlčke mohlo tiež označovať ďalšie určenie stroja (napr. A6M5-K = cvičná verzia stíhacieho lietadla).

Oficiálne označovanie

Od roku 1932 boli japonským vojenským letovým programom prideľované čísla Šikazu (Ši), vychádzajúce z postupnosti rokov éry Šówa, inými slovami z rokov panovania cisára Hirohita. V roku 1932 sa písal 7. rok éry Šówa, preto boli lietadlá projektované podľa propozícií vydaných v tomto roku označované napríklad ako "experimentálne lietadlo 7-Ši" atď. až do roku 1945 (20-Ši); k tomuto označeniu patrila aj stručná charakteristika typov (napr. "námorné experimentálne raketové stíhacie lietadlo 19-Ši", v skrátenom označení tiež Micubiši J8M1 Šúsui)

Okrem skráteného označenia dostali typy japonských námorných lietadiel, zaradených do služby, tiež oficiálne typové označenie, ktoré bolo používané do roku 1942 a skladalo sa z typového čísla vychádzajúceho z posledného dvojčísla letopočtu podľa tradičného japonského kalendára a označovalo tak rok, kedy bol námorníctvom prijatý typ do služby. K tomuto údaju bola obvykle pripojená stručná charakteristika a určenie varianty, resp. modelu. Napríklad A6M5c niesol oficiálne typové označenie "námorné palubné stíhacie lietadlo typ 0 (podľa posledného dvojčísla japonského letopočtu 2600 = 1940) model 52 Hei". Od polovice tridsiatych rokov bol zavedený dvojmiestny kód pre označenie varianty: prvé číslo bolo vždy zmenené s konštrukčnou zmenou na trupe lietadla, druhé číslo sa menilo vždy s trvalou zmenou pohonnej jednotky – model 52 napríklad podstúpil 5 modifikácií trupu (nemuseli byť navonok zrejmé) a bol vybavený v poradí druhým typom motoru. Malé trvalé odlišnosti oproti základnej verzii boli označované japonskými znakmi Kó, Ocú, Hei, Tei atď. (v našich podmienkach ich nahrádza písmeno malej abecedy a, b, c, d, atď.)

Príklad označenie lietadla A6M5c oficiálnym systémom bol Typ 0 model 52 Hei

Typ 0 = zavedený v roku 2600 japonského letopočtu (1940) model 52 = bolo na ňom vykonaných päť modifikácií trupu a dve modifikácie motora Hei = malé odlišnosti (výzbroj alebo výstroj)

V tabuľke je uvedený prehľad letopočtov a nim prislúchajúce označenie lietadiel:

Kresťanský letopočet	Japonský letopočet	"Cisársky" letopočet	Námorné označenie	Armádne označenie
1930	2590	Šówa 5	typ 90	typ 90
|	|	|	|	|
1935	2595	Šówa 10	typ 95	typ 95
|	|	|	|	|
1940	2600	Šówa 15	typ 0	typ 100
1941	2601	Šówa 16	typ 1	typ 1
1942	2602	Šówa 17	typ 2	typ 2
1943	2603	Šówa 18	nepoužívané	typ 3
1944	2604	Šówa 19	nepoužívané	typ 4
1945	2605	Šówa 20	nepoužívané	typ 5

Vyššie uvedené systémy označovania japonských námorných lietadiel sa stali po začatí vojny pre širšiu verejnosť neprehľadnými, a preto bol asi v polovici roku 1943 zavedený oficiálny systém "populárnych" mien, pridelený zhruba polovici typov, používaných vo väčšej miere v rokoch 1941 až 1945. Mená boli používané v spojitosti so stručnou charakteristikou lietadla (napr. námorné prepadové stíhacie lietadlo Šiden-kai a pod.)

Mená mali v duchu japonských tradícií skôr poetický nádych a boli prideľované podľa určitého kľúča: stíhacie lietadlá niesli obvykle mená odvodené od prírodných javov (blesk, vietor, svetlo), bojové lietadlá niesli názvy vzťahujúce sa k horám, bombardéry boli pomenované po hviezdach či súhvezdiach, prieskumné lietadlá dostali mená súvisiace s mrakmi či oblakmi a pod. Najkrajšie mená boli paradoxne pridelené strojom, určeným k samovražedným útokom – tie boli v niektorých prípadoch pomenované po kvetinách (Óhka – Čerešňový kvet a pod.).

Označenie japonského armádneho letectva

Nakajima Ki-43-IIa Hayabusa (Typ 1 model 2), Spojencami označovaný ako Oscar

Kawasaki Ki-100-I-Otsu (Typ 5 model 1), Spojencami označovaný ako Tony

Japonské armádne letectvo zaviedlo v roku 1932 systém označovania motorových lietadiel v číselnom rade Kitai (drak, konštrukcia lietadla), skrátene Ki. Každému lietadlu bolo pridelené poradové číslo v dobe, kedy boli začaté projektové práce, nezávisle od roku, účelu či výrobcovi lietadla. Základné označenie – napr. Ki-43 – bolo v prípade nutnosti doplnené rímskou číslicou (Ki-43-I, Ki-43-II). ktorá označovala rozdiel medzi jednotlivými variantmi (modelmi). Subvarianty boli väčšinou odlíšené znakmi Kó, Ocú (Otsu), Hei, atď. (uvádza sa ako malé písmeno abecedy za rímskou číslicou), napr. Ki-43-Ia, Ki-43-IIb a pod. Svoje uplatnenie našla aj skratka pre modifikáciu Kaizó (KAI), napr. Ki-43 KAI.

Vzhľadom na to, že podobne ako v námornom letectve, tak aj v armádnom letectve bol od roku 1927 až do roku 1945 používaný systém oficiálneho typového označenia, mohlo byť napríklad stíhacie lietadlo Ki-43-I Hayabusa, známe pod spojeneckým menom Oscar, evidované tiež ako "armádne stíhacie lietadlo typ 1 model 1", pretože bol do služby zavedený v roku 2601 japonského letopočtu (1941).

Japonské armádne letectvo taktiež prideľovalo typom bojových lietadiel mená, na rozdiel od námorného letectva nešlo v tomto prípade o nejaký systém. Mená mali len doplnkový význam a boli vyberané viac menej náhodne.

Označovanie Spojeneckými vojskami

Ihneď po začatí vojnových operácií v Tichomorí a v juhovýchodnej Ázii v roku 1941 sa v praxi prejavila na strane Spojencov nedostatočná informovanosť o vybavení japonského námorného i armádneho letectva a o systémoch označovania typov japonských lietadiel. Príslušníci spojeneckých armád si veľakrát pomenovali typy japonských lietadiel po svojom a až v priebehu roku 1942 začalo spravodajské oddelenie Veliteľstva spojeneckých síl juhozápadného Tichomoria zavádzať do celej záležitosti poriadok. Každému známemu typu japonského lietadla pridelilo ľahko zapamätateľné anglosaské meno – chlapčenské krstné mená boli určené pre stíhacie a vodné prieskumné lietadlá, dievčenské pre bombardovacie, torpédovo-bombardovacie a prieskumné lietadlá a pre lietajúce člny, a pod.

Spojenecký systém kódových mien bol aj cez malé nepresnosti oficiálne prijatý a ku spoľahlivej a rýchlej identifikácii japonských lietadiel z obdobia druhej svetovej vojny slúži dodnes.

Bibliografia

SCHMID, Jaroslav. Stíhací a bombardovací letadla Japonska - 1. díl. 2. vyd. Plzeň: Fraus, 1998. s. 7 – 8 písané: Hus, Miroslav ISBN 80-7238-041-9

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému japonské lietadlá počas druhej svetovej vojny

Letecký portál