Preskočiť na obsah

Päktusan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
KĽDR Čína Päktusan / Paj-tchou-šan
stratovulkán
Jazero Čchondži / Tianchi, nachádzajúce sa v kaldere sopky Päktu-san.
Štát hranica Čína-KĽDR
Región Mandžusko
Pohorie Päktu-tägan
Súradnice 41°59′00″S 128°05′00″V / 41,98333°S 128,08333°V / 41.98333; 128.08333
Najvyšší bod
 - výška 2 744 m n. m.
Posledná erupcia 1702
Poloha na mape sveta
Poloha na mape sveta
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Päktusan alebo Päktu-san (z kórej. 白頭山/백두산 - doslova: "stále biely vrch", čín. 白頭山, pchin-jin: Báitóushān - Paj-tchou-šan v preklade „vrch s bielou hlavou“, alebo 長白山/长白山, pchin-jin: Chángbáishān - Čchang-paj-šan, po mandžusky Golmin Šanggijan Alin) je veľký stratovulkán, ležiaci na hranici medzi Čínou a KĽDR. Je najvyššou horou na Kórejskom polostrove a v Mandžusku.

Podľa kórejských legiend na horu zostúpil syn vládcu nebies Hwanung so synom Tangunom, založil tam kráľovstvo Čoson a stal sa tak predkom Kórejčanov.

Mechanizmus sopečnej činnosti vulkánu Päktusan je stále predmetom diskusií, nakoľko existuje niekoľko názorov na jej vznik. Prvý predpokladá akrečné procesy na okrajoch čínskeho kratónu už od mezoproterozoika, prípadne subdukčné procesy pri poklese pacifickej dosky ešte pred otvorením Japonského mora, iné názory reprezentujú existenciu hot-spotu, ako príčinu vulkanizmu oblasti Päktusanu.

Novšie merania rýchlostí seizmických vĺn, uskutočnené Geodynamickým výskumným centrom Ehimskej Univerzity v Japonsku[1] zistili zlomový systém v spodných častiach kôry, tiahnuci sa v smere severovýchod-juhozápad pod sopkou Päktu-san a zasahujúcim aj pod vulkanické štruktúry Xianjindao a Čchugarjong v KĽDR a Lung-kang v severnej Číne, cez ktorý magma vystupuje k povrchu.

Výstup magmy je zapríčinený dehydratačnými procesmi hornín a minerálov v poklesávajúcej pacifickej platni a následným výzdvihom horúceho astenosférického materiálu, čo spôsobuje rozchádzanie východnej časti eurázijskej platne, vznik riftových štruktúr v severovýchodnej Číne (Šandžinský graben, zlomová zóna Tančeng-Lujang) a na Sibíri (bajkalský rift) a vulkanizmus celej sopečnej reťaze Longgang, Päktu-san, Xianjindao a Čhung-njong-san.

Kaldera sopky Päktu-san s jazerom Čchondži - snímka z ISS.

Erupcia z roku 1050 bola jedna z najväčších za posledných 10 000 rokov (len erupcie sopiek Tambora, Crater Lake a Kikai boli väčšie). Sopka vyvrhla 150 km3 pemzy a popola, ktorý pokryl oblasť s polomerom 40 km. Táto erupcia vyformovala aj kalderu s rozmermi 5 × 3,5 km, ktorá je teraz zaliata vodou a známa ako jazero Čchondži (po čínsky Tianchi). Posledná erupcia bola zaznamenaná v roku 1702.

Jazero Čchondži (천지)

[upraviť | upraviť zdroj]

Jedno z najvyššie položených kráterových jazier na svete. V jeho okolí sa nachádza 16 vrcholov prevyšujúcich 2 500 m. Vzniklo približne v roku 1597 v čase, keď bola zaznamenaná erupcia. Vody z jazera vytekajú na severnej strane a padajú do doliny tvoriac 70 metrov vysoký vodopád.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Jianshe Lei, Dapeng Zhao. P-wave tomography and origin of the Changbai intraplate volcano in Northeast Asia, Tectonophysics 397 (2005), 281-295, Elsevier

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Päktusan.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]