Preskočiť na obsah

Pľaša (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennej národnej prírodnej rezervácii pozri Pľaša (národná prírodná rezervácia).
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Pľaša
Płasza
vrch
Vrchol Pľaše v polovici marca
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy Snina, Powiat leski
Obec Stakčín
Katastrálne územie Ruské[1]
Pohorie Bukovské vrchy
Podcelok Bukovce
Povodia Cirocha, Uh, Wetlina
Nadmorská výška 1 162,8 m n. m.
Súradnice 49°06′46″S 22°24′06″V / 49,1129°S 22,4018°V / 49.1129; 22.4018
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup z obce Runina po a turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky prírodná
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Pľaša
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Pľaša[1] (poľ. Płasza; 1 162,8 m n. m.[2][3]) je vrch v Bukovských vrchoch, krajinnom celku Polonín.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Runina, približne 21 km severovýchodne od Sniny.[5]

Pôvodný názov vrchu Plasza pochádza z valašského (rumunského) slova "pleš" a znamená lysý (holý).

Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.[4] Juhozápadná časť hrebeňa a masívu leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a na katastrálnom území obce Stakčín[1], severovýchodná patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Lesko a gmine Cisna.[6] Najbližším sídlom je južne situovaná Runina, západne je dnes zaniknutá obec Ruské, juhozápadne sa nachádza Príslop a Topoľa, juhovýchodne Zboj a Nová Sedlica, severovýchodne Wetlina a Stare Siolo a severne Strzebowiska, všetky patriace do gminy Cisna.[7] Masív patrí v slovenskej časti do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Pľaša s najvyšším 5. stupňom ochrany[8], v poľskej do Ciśniańsko-Wetlińskiego Parku Krajobrazowego.[5]

Pľaša leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.) a Ďurkovec (1 189 m n. m.). Západným smerom sa nachádzajú Rypy (1 002 m n. m.), Strop (1 011 m n. m.), Solište (817 m n. m.), Borsuk (725 m n. m.) a Veľký hrb (650 m n. m.), južným Hajdošík (921 m n. m.), Saganovec (795 m n. m.), Bukovec (930 m n. m.), Stolová (934 m n. m.) a Minčol (972 m n. m.), východným Ďurkovec (1 189 m n. m.), Jarabá skala (1 199 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.) a Paportna (1 199 m n. m.) a severným Hnatowe Berdo (1 245 m n. m.), Smerek (1 223 m n. m.), Fereczata (1 102 m n. m.), Szczawnik (1 052 m n. m.), Kruhliak (1 101 m n. m.) a Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.).[2] Západné svahy odvodňuje Černegov potok do Cirochy v povodí Laborca, južné potok Pľaša do Uličky v povodí Uhu a severné potok Smerek do Wetliny v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[5][7]

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[9], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mimoriadne mohutnými jedincami, skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[10], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

V okolí vrcholu možno pozorovať zákopy z obdobia 2. svetovej vojny. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.

Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast[7] s pásmom horských lúk – polonín a poskytuje panoramatické výhľady. Z vhodných lokalít je tak vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty.[11] Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a vrch Nízkych TatierKráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.).

Cez hrebeň a vrchol Pľaše vedie červeno značená Východokarpatská magistrála, kopírujúca hlavný karpatský hrebeň až na najvýchodnejší bod Slovenskatrojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.). Magistrála sleduje slovensko-poľskú štátnu hranicu, vedúcu viacerými vrcholmi s panoramatickým výhľadom - napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) a iné.[2] Severozápadným smerom vedie magistrála cez Laboreckú vrchovinu a jej najvyšší vrch Vysoký grúň (904,9 m n. m.) a Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z Runiny, najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne. Obec je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.

Možnosti dopravy do turistických východísk

[upraviť | upraviť zdroj]

Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[12][13] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok Archivované 2016-12-22 na Wayback Machine.

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 48.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-09]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-09]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-09]. Dostupné online.
  7. a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-09]. Dostupné online.
  8. Pľaša. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  9. Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-17]. Dostupné online. Archivované 2015-07-15 z originálu.
  10. Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-17]. Dostupné online.
  11. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-09]. Dostupné online.
  12. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
  13. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]