Preskočiť na obsah

Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Kremenec
Krzemieniec
Кременець
vrch
Trojhraničný (Slovensko/Poľsko/Ukrajina) stĺp na vrchu Kremenec
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko,  Ukrajina Ukrajina
Regióny Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo, Zakarpatská oblasť
Okresy Snina, Powiat bieszczadzki, Veľkoberezniansky rajón
Obce Nová Sedlica, Lutowiska, Stužica
Pohorie Bukovské vrchy
Podcelok Bukovce
Povodia Uh, Wetlina
Nadmorská výška 1 221,0 m n. m.
Najvyšší vrch Bukovských vrchov
Súradnice 49°05′19″S 22°34′03″V / 49,0885°S 22,5676°V / 49.0885; 22.5676
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup z obce Nová Sedlica po  červenej turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Staré bukové pralesy Karpát a ostatných regiónov Európy
Typ pamiatky prírodná
Rok zápisu
(č. zasadnutia) 		2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011, 2017
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Karpát
Poloha v rámci Karpát
Wikimedia Commons: Krzemieniec
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Najvýchodnejší bod Slovenska (49° 05' 18" s. z. š., 22° 34' 03" v. z. d.); Najvyšší bod okresu Snina, regiónu Horný Zemplín, ako aj celého Zemplína

Kremenec[1] (poľ. Krzemieniec alebo Kremenaros; ukr. Кременець/Kremeneć; maď. Kremenáros; za prvej Česko-slovenskej republiky čes. Kremenaroš; 1 221,0 m n. m.[2][3]) je najvyšším vrchom Bukovských vrchov, krajinného celku Polonín.[4] Samotný vrchol leží na ukrajinsko-poľskej hranici, trojmedzie so Slovenskom sa nachádza asi 170 m juhozápadne v nadmorskej výške 1 207,7 m n. m.[5], nad obcou Nová Sedlica, približne 31 km severovýchodne od Sniny.[6] Na Kremenci sa nachádza najvýchodnejší bod Slovenska (49° 05' 18" sev. zem. šírky, 22° 34' 03" vých. zem. dĺžky), označený žulovým hraničným stĺpom.

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na severovýchodnom okraji Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.[4] Juhozápadná časť zasahuje na katastrálne územie slovenskej obce Nová Sedlica[1] v okrese Snina v Prešovskom kraji, samotným vrcholom vedie hranica poľského Podkarpatského vojvodstva, powiatu Bieščadzkého a gminy Lutowiskej a ukrajinskej Zakarpatskej oblasti, rajónu Užhorod a obce Stužycja.[7] Najbližšími sídlami sú na Slovensku juhozápadne situovaná Nová Sedlica, na Ukrajine južne ležiaca Stužycja a v Poľsku severne ležiace osady Wetlina a Brzegi Górne.[8] Slovenská časť patrí do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Stužica, poľská je súčasťou Bieščadského národného parku a ukrajinská Užanského národného parku.[6]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Kamenec leží v hraničnom hrebeni na severovýchodnom okraji Bukovských vrchov, samotný vrchol však už mimo územia Slovenska. Západným smerom sa nachádza Jawornik (1 020 m n. m.), Paportna (1 199 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.), Hrúbky (1 186 m n. m.), Kamenná lúka (1 201 m n. m.), Kýčera (857 m n. m.) a Príkry (952 m n. m.), južným Packova Kýčera (872 m n. m.), Stinská (1 093 m n. m.), Kalnica (1 004 m n. m.) a Studnica (1 033 m n. m.), východným Čeremcha (1 131 m n. m.), Kańczowa (1 116 m n. m.), Wielka Semenowa (1 091 m n. m.) a Tarnica (1 346 m n. m.) a severným Wielka Rawka (1 307 m n. m.), Mala Rawka (1 272 m n. m.) a Dil Szelesisty (1 137 m n. m.).[5] Severné svahy odvodňuje Górna Solinka do rieky Wetlina v povodí Visly, južné Stužická rieka do Uhu a juhozápadnú časť Kamenistý potok. Na vrchol vedie značený chodník, trojmedzím aj Východokarpatská magistrála.[6][8]

Kremenec je tiež najvyšším bodom okresu Snina, regiónu Horný Zemplín, ako aj celého Zemplína. Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti to bol bezvýznamný vrch, ktorého pôvodný názov bol Rouny verch. Po súdnom spore medzi obcami Nová Sedlica a Stará Stužica v polovici 19. storočia vytýčili na vrchu novú župnú trojhranicu. Vtedy bol úradne pomenovaný ako Ruský kameň (maď. Kremeny - Orosz) podľa Rusínov, ktorí tu žijú. Dodnes ho miestni obyvatelia nazývajú Kremenarošom. Od roku 1918 sa tu stretávali hranice Česko-Slovenska (Slovenska a Podkarpatskej Rusi) a Poľska do roku 1939, Maďarského kráľovstva a Nemeckej ríše do roku 1945, Česko-Slovenska, Poľska a Sovietskeho zväzu do roku 1991 a dnes Slovenska, Poľska a Ukrajiny.

Ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v jednom z najvýznamnejších karpatských pralesov – Stužici, chránenom ako národná prírodná rezervácia (pozri: NPR Stužica), vyhlásená v roku 1965 na výmere 761,49 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[9] Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[10], do ktorého patrí aj spomínaná NPR Stužica a ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Staré bukové pralesy Karpát a ostatných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[11], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

V Karpatských bukových pralesoch sa vyskytujú stromy rekordných rozmerov, rastú tu jedince buka s mimoriadnou hrúbkou a kmeňmi siahajúcimi až do výšky 58 metrov, čo je najväčšia nameraná výška buka v celosvetovom meradle.

Trojmedzie

[upraviť | upraviť zdroj]
Hraničný stĺp na vrchu Kremenec

Na juhozápadnom svahu vrchu Kremenec v nadmorskej výške 1 207,7 m n. m.[5] stojí mohutný žulový hraničný stĺp – monument v tvare trojbokého hranolu. Bol vyrobený v roku 2000 a osadený 6. septembra 2000. Na najvýchodnejší bod Slovenska vyviezla tento trojmetrový monolit zo žuly, ktorý by mal vydržať najbližších 50 rokov, letka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Monument (hraničný stĺp) označuje trojmedzie v jazykoch susediacich krajín, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Na tomto trojmedzí sa zároveň stretávajú aj hranice troch národných parkov, ktoré sú súčasťou medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, vyhlásenej UNESCOm v roku 1993. Ide o Národný park Poloniny na Slovensku, Bieščadský národný park (poľ. Bieszczadzki Park Narodowy) v Poľsku a Užanský národný park (ukr. Ужанський національний природний парк/Užanskij nacionaľnij prirodnij park) na Ukrajine. Toto miesto je najvýchodnejším bodom Slovenska, bývalého Česko-Slovenska po roku 1945, je to najvyššie miesto Národného parku Poloniny a jeho najvýchodnejší bod. Zároveň miesto, kde slnko vychádza o pol hodinu skôr, ako v hlavnom meste Bratislava.

Výhľady

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol Kremenca tvorí malá horská lúka[8], obkolesená lesným porastom. Poskytuje len obmedzené výhľady, rovnako ako hrebeň kopírujúce hraničné prieseky. Z vhodných lokalít je tak vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Vihorlatské a Slanské vrchy, poľské Bieščady a ukrajinské Karpaty.[12] Zaujímavé výhľady ponúkajú blízke vrchy Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.) vzdialená približne 25 minút pešej chôdze a poľská Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.) vzdialená približne 45 minút pešej chôdze.

Turizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Kremenec, ako najvyšší vrch Bukovských vrchov a najvýchodnejší bod Slovenska, je atraktívnym a vyhľadávaným cieľom pre turistov. Na trojmedzie vedie Východokarpatská magistrála, ďalej po hrebeni pokračuje značený chodník na Wielku Rawku. Slovensko-poľskú štátnu hranicu kopíruje červená turistická značka, vedúca hlavným karpatským hrebeňom cez Kamennú lúku (1 200,9 m n. m.), Jarabú skalu (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľašu (1 162,8 m n. m.), Ruské sedlo (801,0 m n. m.), Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.) a Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až na Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).[6]

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z najvýchodnejšej obce na území Slovenska Novej Sedlice po červenej turistickej značke, zhruba 10 km. Obec Nová Sedlica predstavuje východiskový bod do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň – na trojhraničný vrch Kremenec, do oblasti Stužice a Jarabej skaly. Je tu možnosť ubytovania a stravovania. Z Kremenca sa dá severovýchodným smerom pokračovať na vrch Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.), z ktorého je kruhový rozhľad.

Prístup

[upraviť | upraviť zdroj]

Možnosti dopravy do turistických východísk

[upraviť | upraviť zdroj]

Do obce Nová Sedlica je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[13][14] Vzdialenosť: Humenné-Nová Sedlica 65,9 km, Snina-Nová Sedlica 44,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok Archivované 2016-12-22 na Wayback Machine.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

  • Najvýchodnejší bod Slovenska
    Najvýchodnejší bod Slovenska
  • Hraničný stĺp na Kremenci
    Hraničný stĺp na Kremenci
  • Na Kremenci začiatkom augusta
    Na Kremenci začiatkom augusta
  • Pohľad na poľský vrch Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.)
    Pohľad na poľský vrch Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.)
  • Trojmedzie na Kremenci v zime
    Trojmedzie na Kremenci v zime
  • Pohľad na poľský vrch Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.)
    Pohľad na poľský vrch Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. ↑ Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  3. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 48.
  4. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-18]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  6. ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-18]. Dostupné online.
  7. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-18]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-18]. Dostupné online.
  9. ↑ Kremenec. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  10. ↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-07]. Dostupné online. Archivované 2015-07-15 z originálu.
  11. ↑ Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-27]. Dostupné online.
  12. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-18]. Dostupné online.
  13. ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
  14. ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Šport, Bratislava, Zahatňanský Viliam a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 56, Nízke Beskydy, Bukovské vrchy (Ondavská vrchovina - Užská hornatina), 1. vydanie, 1967

Mapy

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kremenec_(vrch_v_Bukovských_vrchoch)&oldid=7944015“