PSR 1913+16
PSR 1913+16 je pulzar v súhvezdí Orol, takmer na hranici so súhvezdím Šíp. Objavili ho v roku 1974 Russell Alan Hulse a Joseph Hooton Taylor pomocou rádioteleskopu Arecibo. Hulse a Taylor tiež oznámili, že by stálo za pokus detegovať dlho hľadané gravitačné vlny z tohto pulzaru.
Tento pulzar je výnimočný tým, že sa jeho pulzy po 4 hodinách trochu spomaľujú a ďalšie 4 hodiny naopak zrýchľujú. Príčinou je skutočnosť, že pulzar je dvojitý, s obežnou dobou 8 hodín, pričom druhý pulzar „nevidíme“ ani na rádiových vlnách. Žiarenie pulzarov je totiž v dôsledku ich rýchleho otáčania sústredené do úzkeho zväzku (asi ako svetlo z vreckovej baterky). Úzky zväzok žiarenia z druhého pulzaru nie je namierený smerom k Zemi. Pulzar je viditeľný iba v rádiovom obore.
V roku 1978 Taylorov tím dokázal, že perióda obehu dvoch neutrónových hviezd sa každoročne skracuje o 75 mikrosekúnd. Dôvodom je rýchla strata orbitálnej energie pod vplyvom vzájomného silného gravitačného pôsobenia zložiek pulzaru. Perióda klesá v závislosti od skracovania polomerov obežných dráh neutrónových hviezd. Tento údaj sa stal úspešným testom dovtedy chýbajúceho dôkazu všeobecnej teórie relativity. Za výskum pulzaru PSR 1913+16 bola v roku 1993 jeho objaviteľom Russellovi Alanovi Hulseovi a Josephovi Taylorovi udelená Nobelova cena za fyziku.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Orol, s. 224.
