Preskočiť na obsah

Pacifikál zo Spišskej Novej Vsi

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pacifikál zo Spišskej Novej Vsi
Základné informácie
Autorpravdepodobne Mikuláš Gallicus
Rok1330 – 1340
Technikakombinovaná zlatnícka technika (tepanie, odlievanie, zlátenie, email, gravírovanie, liatie)
Rozmery41,5 × 21 cm
Priemer16 cm (základňa)
GalériaPokladnica Kostola nanebovzatia Panny Márie
Spišská Nová Ves, Slovensko
Ďalšie odkazy
CommonsPacifikál zo Spišskej Novej Vsi

Pacifikál zo Spišskej Novej Vsi[pozn. 1][3][4] je menší ozdobný kríž so schránkou na relikvie z prvej polovici 14. storočia.[5] Ide o najstaršiu gotickú zlatnícku prácu na území dnešného Slovenska. Pacifikál bol pravdepodobne zhotovený sienským zlatníkom Mikulášom Gallicom z tepaných plátkov striebra, pozlátených častí a vygravírovaných reliéfov pokrytými transparentným emailom.[6] V súčasnosti sa nachádza v pokladnici Kostola nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi.[7]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Relikviárový kríž bol vyrobený pre farský Kostol nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi medzi rokmi 1330 – 1340. Autorstvo sa všeobecne pripisuje Mikulášovi Gallicovi, ktorý pôsobil na uhorskom kráľovskom dvore v 30. rokoch 14. storočia. Podľa inej teórie pacifikál vytvoril istý majster Nicolaus Castellanus, čo dokladajú vygravírované iniciály N a C na koncoch ramien kríža. V staršej literatúre bolo písmeno C transkribované ako G a práve autorstvo sa prisudzovalo Mikulášovi Gallicovi.[2][1] Za pravdepodobnú hypotézu sa však považuje, že vygravírované iniciály NC patrili donátorovi Nicolausovi Castellanovi, ktorý bol kastelánom Spišského hradu na začiatku 14. storočia.[1] Spracovanie pacifikálu odkazuje na zlatnícke práce uložené v Uhorskej kaplnke v Aachene, ktoré vznikli približne v rovnakom období.[2]

Drevené jadro krucifixu je pokryté tepanými striebornými plátmi. Na prednej strane kríža sa uprostred rozvilinového ornamentu nachádza liata postava ukrižovaného Ježiša Krista s nápisom INRI. Pole zadnej a prednej strany kríža je doplnené o motív rozviliny, ktorý pravdepodobne Mikuláš čerpal z rodinného vzorníka. Podľa niektorých historikov umenia sa mohol Mikuláš Gallicus inšpirovať ornamentom rozviliny na nástennej maľbe v Katedrále svätého Martina v Spišskej Kapitule[8] alebo na bordúre cyklu legendy o svätom Antonovi v Kostole svätej Alžbety Uhorskej v Dravciach.[9] Na ramenách kríža sa nachádzajú emailové plakety v tvare štvorlístka, ktoré znázorňujú Bolestnú Pannu Máriu (vľavo), apoštola Jána (vpravo), cisára Konštantína I. Veľkého (hore) a svätú Helenu (dole).[2] Práve postavy cisára Konštantína I. Veľkého a jeho matky Heleny odkazujú na legendu o objavení dreva svätého Kríža. Na zadnej strane sa nachádza schránka pravdepodobne pre relikviu svätého Kríža (dnes je schránka poškodená). Schránka bola zakrytá diskom z horského kryštálu. Na koncoch ramien kríža a okolo schránky sú symboly štyroch evanjelistov (Tetramorf) s charakteristickými nápisovými páskami.[1][2]

Základňa kríža je tvorená zo striedavo okrúhlych a zahrotených výsečov, ktoré sa dvíhajú nad viacnásobným profilovaným okrajom podstavca s ažúrovanou obrubou. Na okrúhlych poliach sú na vygravírovaných kosoštvorcových sieťach umiestnené listové masky. Naopak v zahrotených výsečiach sú päťhranné polia s transparentným strieborným emailom, na ktorých sú zobrazené motívy donátorov, Bolestného Krista (Vir dolorum), Zmŕtvychvstanie a arma Christi. Niektoré časti kríža v priebehu storočí stratili pôvodný email a zlátenie. Na drieku kríža boli umiestnené pravdepodobne liate postavičky v arkatúre oktogonálnej kaplnky. Email bol aj v slepých oknách architektonicky stvárneného drieku. Ďalej bol na rotuli so štyrmi poľami na štyroch čelných stranách naplocho stlačeného nodusu, kde sa nachádza nápis: IESU. Na spodnej časti základni sa nachádza vyrytý nápis: nova villa iglo.[2] Pacifikál sa v súčasnosti nachádza v pokladnici Kostola nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi.[7][10] V roku 2010 vydala Slovenská pošta poštovú známku v nominálnej hodnote 0,60 €, s vyobrazením pacifikálu, od akad. mal. Petra Augustoviča a Mgr. art. Ľubomíra Žáleca ArtD.[11]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zadná strana pacifikálu
  • Emailové plakety pacifikálu v tvare štvorlístka, postavy: Bolestná Panna Mária (vľavo), cisár Konštantín I. Veľký (uprostred) a apoštol Ján (vpravo)
  • Detail emailovej plakety Bolestnej Panny Márie
  • Zahrotené výseče pacifikálu, motívy: Bolestný Kristus (vľavo hore), arma Christi (vpravo hore), donátori (vľavo dole) a Zmŕtvychvstanie (vpravo dole)
  • Detail zahroteného výseča Bolestný Kristus (Vir dolorum)
  • Emailová plaketa pacifikálu v tvare štvorlístka zobrazujúca symbol (býk) evanjelistu Lukáša

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ V odbornej literatúre sa možno stretnúť aj inými názvami ako: Relikviárový kríž v Spišskej Novej Vsi[1] alebo Kríž s relikviou v Spišskej Novej Vsi[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d Dušan Buran. Relikviárový kríž In: Arslexicon [online]. Príprava vydania Barbara Balážová, Bibiana Pomfyová. [Cit. 2022-07-03]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f Kríž s relikviou v Spišskej Novej Vsi. In: Gotika: Dejiny slovenského výtvarného umenia. Ed. Dušan Buran. Bratislava : SNG, Slovart, 2003. ISBN 80-8059-080-X. Kapitola Zlatníctvo a liturgické výšivky, s. 805.
  3. ↑ ŠÁŠKY, Ladislav. Umenie Slovenska: obrazový sprievodca po pamiatkach. Bratislava : Tatran, 1988. S. 240.
  4. ↑ WAGNER, Vladimír. Vývin výtvarného umenia na Slovensku. Bratislava : Slovenská akadémia vied a umení, 1948. S. 49.
  5. ↑ BARTOŠOVÁ, Zuzana, et al. Umenie na Slovensku: stručné dejiny obrazov. Bratislava : Slovart, 2009. ISBN 978-80-8085-435-5. S. 236.
  6. ↑ slovenské zlatnictví. In: Encyklopedie českého zlatnictví, stříbrnictví a klenotnictví. Praha : Libri, 2003. ISBN 80-85983-90-7. S. 464.
  7. ↑ a b Church of the Assumption of the Virgin Mary in Spišská Nová Ves [online]. Košice región, [cit. 2022-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ TOGNER, Milan. Monumetálna maľba na Spiši 1300 – 1350. Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (Bratislava: Slovak Academic Press), 1992, roč. 25, čís. 2, s. 110. Dostupné online [cit. 2022-06-27]. ISSN 0044-9008.
  9. ↑ Ľuboslav Hromják. Bitka pri Rozhanovciach a jej vplyv na nástennú maľbu v katedrále v Spišskom Podhradí. In: Bitka pri Rozhanovciach v kontexte slovenských a uhorských dejín. Ed. Ferdinand Uličný, Drahoslav Magdoško. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2012. ISBN 978-80-7097-954-9. S. 257.
  10. ↑ Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. Spišská Nová Ves, [cit. 2022-06-30]. Dostupné online.
  11. ↑ Kultúrne dedičstvo Slovenska: Kostol Nanebovzatia P. Márie v Spišskej Novej Vsi [online]. Poštová filatelistická služba – Slovenská pošta, [cit. 2022-06-30]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • MARSINA, Richard, et al. Dejiny Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 1. : Do roku 1526. Bratislava : Veda, 1986. S. 376.
  • RUTTKAY, Alexander. Stredoveké umelecké remeslo. Bratislava : Tatran, 1979. S. 61.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pacifikál_zo_Spišskej_Novej_Vsi&oldid=7409988“