Panská skála
Toto je článok o národnej prírodnej pamiatke v okrese Česká Lípa. O prírodnej pamiatke v okrese Vyškov pozri Panská skála (prírodná pamiatka).| Panská skála | |
| národná prírodná pamiatka | |
_edit.jpg) Panská skála
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Liberecký kraj |
| Okres | Okres Česká Lípa |
| Lokalita | Kamenický Šenov |
| Nadmorská výška | 520 - 595 m n. m. |
| Súradnice | 50°46′10″S 14°29′5″V / 50,76944°S 14,48472°V |
| Rozloha | 1,26 ha |
| Vznik | 31. december 1933[1] |
| - Vyhlásilo | Ministerstvo školstva a národnej osvety |
| Správa | Správa CHKO České středohoří |
| Kód AOPK ČR | 300 |
  Panská skála Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Panská skála | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Panská skála | |
| Herrnhausfelsen | |
| vrch | |
 Celkový pohľad na Panskú skálu
| |
| Poloha | České středohoří / Verneřické středohoří / Benešovské středohoří / Kamenickošenovská vrchovina / Prácheňská část |
|---|---|
| - výška | 597 m n. m. |
| Geologické zloženie | čadič |
| Wikimedia Commons: Panská skála | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Panská skála (nem. Herrnhausfelsen) je národná prírodná pamiatka, geologická lokalita, na ktorej sa nachádza kamenný organ vzniknutý stĺpcovou odlučnosťou čadiča pri tuhnutí magmy, ktorý bol obnažený vplyvom ľudskej ťažobnej činnosti do súčasnej podoby. Nachádza sa v Chránenej krajinnej oblasti České středohoří, na katastri obce Prácheň, dnes súčasti mesta Kamenický Šenov, ktoré lokalitu využilo ako turistickú atrakciu. Chránené sú zvislé päť až šesťboké stĺpce, z ktorých niektoré dosahujú dĺžku až 12 metrov a sú vedľa seba usporiadané ako píšťaly kostolného organu. Vo vzniknutej depresii sa vytvorilo jazierko. Rozloha chráneného územia je 1,26ha v nadmorskej výške 560 až 597 m n. m. [2][3]
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik Panskej skály je spojený s nárazom kontinentálnej africkej litosférickej dosky do európskej, čo viedlo v druhohorách a treťohorách k alpínskemu vrásneniu a znovuaktivovaniu vulkanizmu v tejto krajine vplyvom vzniku nových zlomov v kôre.[4] Cez tieto zlomy mohla opäť prúdiť magma k povrchu. V oblasti Panskej skály sa nahor tlačila zhruba pred 30 miliónmi rokov[5] magma čadičového zloženia, ktorá ale zostala v sopúchu či prívodnom kanáli a nikdy sa nedostala na povrch. Uväznená magma začala veľmi pozvoľna chladnúť, čím začala vznikať typická odlučnosť, ktorú je možné dnes pozorovať.[4]
Súčasná podoba
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Súčasnej podobe pamiatky pomohol človek svojou ťažbou, keď získavaním čadiča odhalil svahy kopca na konci 18. storočia,[4] v ktorom sa táto stĺpcová odlučnosť objavovala. Následnou ťažbou vytváral súčasnú podobu skaly. Vyťažený materiál bol vyvážaný do krajín Beneluxu, kde sa využíval pre stavbu prímorských hrádzí, keďže čadič má značnú chemickú odolnosť proti morskej vode.[4] V najnižšom poschodí starého lomu sa dnes nachádza maličké jazierko.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Už na konci 19. storočia sa začínajú objavovať snahy ľudí, napr. Českolipského Excursions Clubu[6] alebo geológa a vulkanológa Josefa Emanuela Hibscha, na ochranu tohto unikátneho lomu. Ten v roku 1878 poslal českému zemskému výboru žiadosť o ochranu skaly. Je zachované aj znenie odmietavej odpovede podpísané najvyšším zemským maršálkom Auersperg Theummerom, zdôvodnené nedostatkom finančných prostriedkov.[7] Až v roku 1895 získal úradné rozhodnutie, ktoré ďalšiu ťažbu v oblasti zakazovalo a útvar sa stal najstaršou geologickou rezerváciou v Česku.[8]. Tento prvý zákaz ale nebol ľuďmi dodržiavaný a v ťažbe sa aj naďalej pokračovalo.
V roku 1902 občianske Združenie pre záchranu Panskej skály založené v Děčíne pre ochranu lokality vykúpilo hornú časť lomu, čím sa zabránilo pokračovaniu ťažby na niekoľko rokov do šírky. Peniaze zháňali pouličnými zbierkami, usporadúvaním plesov, predajom ťažítok. Roku 1906 uzavreli s majiteľkou bane dohodu, že za poplatok 300 Sk ročne im prenajme na 6 rokov hlavnú stenu.[9]
Oproti tomu sa začalo ťažiť do hĺbky, čím vzniklo dnešné jazierko. Keď sa ťažba zastavila po vykúpení bane v roku 1914, vzniknutú ťažobnú depresiu rýchlo zaplnila dažďová voda.[4] Aj napriek zákazu sa v nasledujúcich rokoch ťažba ešte občas opakovala. V čase II. svetovej vojny bol spracovaný projekt, podľa ktorého sa malo ťažiť mimo hlavnú stenu do hĺbky a až k ceste. Vyťažené stĺpiky mali chrániť ponorkovú základňu na severe Nemecka na ostrove Helgoland.[9]
Definitívny zákaz sa objavil až v roku 1948 a rýchlo nasledovala aj oficiálne ochrana (v rokoch 1953 a 1963).[4] Úradne bola Národná prírodná pamiatka Panská skála vyhlásená Ministerstvom školstva a národnej osvety 18. septembra 1953. V súpise vedenom ONV Česká Lípa bola 6. septembra 1963 vedená v kategórii CHPV, tj. Chránený prírodný výtvor na rozlohe 1,26 ha, v katastrálnom území Kamenického Šenova ako klasická ukážka stĺpcovitého rozpadu čadiča.[10]
Teraz je v správe CHKO České středohoří, v II. ochrannej zóne. Občas sa tu vykonáva čistenie od náletových drevín, údržba informačných tabúľ a priechodného chodníka.[3]
V geomorfologickom členení je skala súčasťou Verneřického středohoří, jeho časti Benešovské středohoří.
Turistický ruch
[upraviť | upraviť zdroj]
Pred pamiatkou je vybudované nové moderné, avšak trochu predimenzované platené parkovisko, kde sa nachádzajú turistické informácie a sociálne zázemie. Okolo pamiatky vedie medzinárodná cesta I. triedy E 442 Ústí nad Labem - Děčín - Liberec. V roku 2013 bola dokončená cyklotrasa Organ na telese niekdajšej železničnej trate ČSD 8c z Českej Lípy do Kamenického Šenova, zrušenej v roku 1979. Do Práchně vedú tri turistické značené cesty (modrá od Nového Boru, žltá od Žandov, zelená z centra Kamenického Šenova).[11]
Využitie vo filme
[upraviť | upraviť zdroj]Existencia pamiatky bola spopularizovaná rozprávkovým filmom Pyšná princezna z roku 1952.[5] Tiež pri natáčaní francúzskeho filmu o kúzelníkovi Merlinovi v roku 2011. Mesto Kamenický Šenov získalo darom časť kulís, ktoré boli súčasťou kúzelného vchodu - v Panskej skále.
Tiež je zachytená v klipe Paulie Garanda - Zázrak.
Panoramatický pohľad
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-05-20]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Česká republika – Stručný turistický průvodce. Cheb : Music, 2002. ISBN 80-85925-12-5. Kapitola Panská skála, s. 382.
- ↑ a b AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Chráněná území ČR, Ústecko, zväzok I.. Praha : Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR, 1999. ISBN 80-86064-37-9. Kapitola CHKO České středohoří, s. 256.
- ↑ a b c d e f Časopis Českopis, november 2008, strana 70, issn 1801-7258
- ↑ a b SMEJKAL, Ladislav. Máchův kraj - Českolipsko. Praha 6 : REGIA, 2008. [ďalej iba Smejkal]. ISBN 978-80-86367-65-1. Kapitola Panská skála, s. 10.
- ↑ PODHORSKÝ, Marek. Liberecký kraj. Praha 7 : freytag&berndt, 2002. ISBN 80-7316-032-3. Kapitola Českolipsko, s. 18.
- ↑ KÜHN, Petr. Panská skála u Kamenického Šenova. Bezděz , vlastivědný sborník Českolipska, 2010, čís. 19, s. 69. ISSN 1211-9172.
- ↑ RŮŽIČKA, Jiří. Českolipsko do kapsy. Praha : Levné knihy, 2007. 206 s. ISBN 978-80-7309-488-1. Kapitola Panská skála, s. 119.
- ↑ a b Smejkal, Máchův kraj, str. 11
- ↑ FRIEDL, Karel, a kol. Chráněná území v České republice. Praha : Informatorium, 1991. ISBN 80-85368-13-7. Kapitola okres Česká Lípa, s. 153.
- ↑ Mapa Lužické hory. Praha : Kartografie a.s., 2009. ISBN 978-80-7393-002-8.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Panská skála
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Na webe Lužických hôr
- Www.cittadella.cz Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
- Na dvojstrane Libereckého kraja (pdf) Archivované 2020-12-03 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Panská skála na českej Wikipédii.
]