Vranovské skály
| Vranovské skály | |
| prírodná pamiatka | |
 Pieskovcová veža Džbán nad osadou Vranov
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Kraj | Liberecký kraj |
| Okres | Okres Česká Lípa |
| Lokalita | Ralsko (k. ú. Svébořice) |
| Nadmorská výška | 333 - 432 m n. m. |
| Súradnice | 50°40′3″S 14°45′31″V / 50,66750°S 14,75861°V |
| Rozloha | 12,922 ha |
| Vznik | 20. september 1990[1] |
| - Vyhlásil | Okresný národný výbor Česká Lípa |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 1352 |
  Vranovské skály Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Vranovské skály | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Európsky významná lokalita CZ0510028 | |
Vranovské skály sú prírodná pamiatka, štátom chránená od roku 1991. Ide o skupinu pieskovcových veží v katastrálnom území Svébořice mesta Ralsko, bezprostredne pri časti Vranov mesta Mimone na úpätí kopca Ralsko s rovnomenným hradom na Českolipsku. Sú súčasťou priestoru spravovaného Vojenskými lesmi a. s., predtým tu bol vojenský výcvikový priestor. Chránená plocha má rozlohu 12,92 ha vo výške 350 až 420 m n. m.[pozn. 1] Predmetom ochrany je celý skalný komplex nad osadou Vranov[2].
Vyhlásenie pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Prírodnú pamiatku Vranovské skály vyhlásil Všeobecne záväznou vyhláškou OkU Česká Lípa 15. novembra 1991, pridelený jej bol kód 1352.[3].
Pretože na území okolo Ralska bol vojenský výcvikový priestor, nebolo územie v správe CHKO, ale (v roku 2003) v starostlivosti Ministerstva životného prostredia prostredníctvom jeho AOPK ČR - Agentúry ochrany prírody a krajiny.[4].
Popis skál
[upraviť | upraviť zdroj]Skupina skál je na južnej strane kopca Ralsko, oddelená od neho malým údolím. Je zaujímavá svojou svetlou farbou pieskovca kontrastujúceho s okolitými tmavými lesmi. Skaly majú rôzne farby, od takmer bielej, žltej až po tehlovo červenú. Jednotlivo boli pred desiatkami rokov pomenované Nemcami, premenované neskôr česky, niektoré sprístupnené a opatrené vyhliadkou. Na úpätí skál sú početné pukliny. Niektoré skaly sú zložené z pieskovcov rôznych farieb, rôzneho zloženia a veku. Skaly sú v nadmorskej výške 350 až 420 metrov a týčia sa nad osadou Vranov (tá je administratívne súčasťou blízkeho mesta Mimoň).[5]. Vlastná prírodná pamiatka však leží už v katastrálnom území Svébořice, ktoré prislúchajú k mestu Ralsko. Spoločne s Ralskom sú Vranovské skály radené do Ralskej pahorkatiny, jej časti Zákupskej pahorkatiny.
Názvy skál
[upraviť | upraviť zdroj]Najznámejšia je Júliina vyhlídka alebo Juliina výšina (nem. Julienshöhe). Túto skalu nechal v roku 1822 vybaviť vytesanými schodmi, zábradlím a vyhliadkovou plošinou gróf Franz (František) Harting na počesť svojej manželky grófky Juliany, rodenej Grundemannovej (1786-1866), ktorá si toto miesto veľmi obľúbila. Vyhliadka, kde stával drevený gloriet (drevený kruhový altánok), bola slávnostne otvorená 6. júna 1822 k 36. narodeninám grófky. Dnes je na tomto mieste zachovaný iba základový kruh, vtesaný do skaly.[6] Z miesta je pekný výhľad na osadu Vranov i mesto Mimoň.
Ďalšími skalami sú Mléčný džbán čiže Džbán (nem. Molkenkrug), Kazatelna, Kočičí kámen, Luční kámen, Velký liščí kámen (nem. Fuchsstein), Luční věž (nem. Weisentein), Malý liščí kámen a Skluzavka.
Horolezectvo
[upraviť | upraviť zdroj]Vranovské skály boli lezecky využívané už v 20. rokoch 20. storočia - napríklad na skalnej veži Džbán je zaznamenaná lezecká cesta Alter Weg, vyznačená Rudolfom Kauschkom. Potom, keď v druhej polovici 20. storočia táto oblasť bola súčasťou vojenského priestoru Ralsko a verejnosti nebola prístupná, skaly upadli do zabudnutia. Keďže sa staré popisy nezachovali, je tu v súčasnosti na 12 skalách evidovaných len 17 lezeckých ciest.[7]
Predmet ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Chránené sú nielen skaly, ale aj rastlinstvo (zakrpatené buky lesné, smrek obyčajný, medvedica lekárska, kokorík voňavý, cesnak tuhý, ostrica labkatá, vláskatec tajomný (Trichomanes speciosum)) a hniezdi tu nepravidelne sokol myšiar[8].
Prístupnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Pod skalami vedie cestička spájajúca Mimoň cez osadu Vranov s obcou Noviny. Po úpätí je vytýčená červená turistická trasa vedúca z Mimone na vrchol Ralska a žltá trasa z Pertoltíc. Najbližšou železničnou traťou je 080, z Českej Lípy do Liberca a najbližšie zastávky vlaku sú v Mimoni a Pertolticiach (asi 4 km).[9]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Jaroslav Foglar sa nechal tunajšími skalami inšpirovať pri písaní príbehu Rýchle Šípy v pieskových skalách.[10]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-06-06]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ RŮŽIČKA, Jiří. Českolipsko do kapsy. [s.l.] : KMa, s.r.o, 2007. ISBN 978-80-7309-488-1. Kapitola Vranovské skály, s. 184.
- ↑ AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Chráněná území ČR, Liberecko, zväzok III. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, 2002. ISBN 80-86064-43-3. Kapitola Okres Česká Lípa, s. 89.
- ↑ MODRÝ ING. PHD, Martin; SÝKOROVÁ RNDR, Jarmila. Maloplošná chráněná území Libereckého kraje. Liberec : Liberecký kraj, referát ŽP a zemědělství, 2004. S. 42.
- ↑ Českolipsko a Máchův kraj. Děčín : [s.n.], 2005. ISBN 80-903410-9-8. Kapitola Mimoň, s. 37.
- ↑ ŠŤASTNÝ, Jiří. Uličník Mimoně. Mimoň : Mesto Mimoň, 2012. ISBN 978-80-260-1337-2. Kapitola Vranov, s. 137.
- ↑ Popis skalnej oblasti
- ↑ Českolipsko do vrecka, str. 184
- ↑ Mapa KČT 15, Máchův kraj, 4. vydanie. Praha : Trasa s.r.o, 2008. ISBN 978-80-7324-168-1.
- ↑ TOUŠLOVÁ, Iveta; PODHORSKÝ, Marek; MARŠÁL, Josef. Toulavá kamera 3. Praha : freytag&berndt, 2006. ISBN 80-73156-264-4 Chybné ISBN. Kapitola Průrva Ploučnice, s. 118.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Zoznam chránených území v okrese Česká Lípa
- Zákupská pahorkatina
- Ralsko (696 m)
- Ralsko (hrad)
- Ralsko (vojenský priestor)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vranovské skály
Poznámka
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ÚSOP uvádza nadmorskú výšku 333 - 432 m n. m.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Na stránke Libereckého kraja[nefunkčný odkaz]
- Web IC hradcany.cz Archivované 2016-08-07 na Wayback Machine
- Web Potulky po Čechách Archivované 2010-04-26 na Wayback Machine
- Vranovské skaly na stránkach Geoparku Ralsko Archivované 2015-12-08 na Wayback Machine
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Gantz, Hasso. Kummergebirge und andere Gebiete Nordböhmens. Kummerské pohoria a ostatné oblasti severných Čiech. Kletterführer. Lezecký sprievodcu. Vlastným nákladom. 1996. 140 s. po nemecky
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vranovské skály na českej Wikipédii.