Preskočiť na obsah

Pavel Fellner

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pavel Fellner
slovenský chemik a univerzitný profesor
Narodenie20. september 1942
Prostějov, Česko-Slovensko
Úmrtie27. marec 2024 (81 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materFakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
DetiĽuboš Fellner
Pavel Fellner ml.

Prof. Ing. Pavel Fellner, DrSc. (* 20. september 1942, Prostějov – † 27. marec 2024, Bratislava)[1][2] bol slovenský chemik a univerzitný pedagóg.[3]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Po maturite na gymnáziu Pavel Fellner v roku 1959 začal študovať chémiu na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde v roku 1964 promoval na inžiniera chémie (Ing.). V rokoch 1965 – 1986 pôsobil na Ústave anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied. V rokoch 1965 – 1970 vedecký ašpirant na SAV, kde obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Príspevok k teórii taveninových elektrolytov a získal vedeckú hodnosť kandidát vied (CSc.). V rokoch 1970 – 1986 bol vedeckým pracovníkom na SAV. Od roku 1986 pôsobil na Ústave anorganickej chémie, technológie a materiálov Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. V rokoch 1986 – 1988 docent anorganickej technológie, v roku 1988 sa stal profesorom anorganickej technológie. V rokoch 1990 – 2010 bol vedúcim Katedry anorganickej technológie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Pod jeho vedením sa v roku 2006 spojila katedra anorganickej chémie, katedra anorganickej technológie, katedra keramiky, skla a cementu (bývalá katedra chemickej technológie silikátov) a vznikol Ústav anorganickej chémie, technológie a materiálov FCHPT STU.

Profesor Fellner dlhodobo úspešne spolupracoval s viacerými zahraničnými výskumnými ústavmi a univerzitami. V rokoch 1967 až 1968 pôsobil na Ústave anorganickej chémie Nórskej technickej univerzity v Trondheime (The Norwegian University of Science and Technology), v rokoch 1982 – 1984 pracoval v rámci Postdoctorate Fellowship na univerzite v Oslo a v rokoch 1991 až 1992 získal polročné štipendium (Senior Science Fellowship) na Ústave aplikovanej elektrochémie Univerzity v Trondheime. V rokoch 1992 – 1993 pôsobil ako hosťujúci profesor v laboratóriách spoločnosti Comalco v Austrálii.[4]

Jeho synovia Ľuboš a Pavel sa venujú podnikaniu v oblasti cestovného ruchu.[2]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Patril medzi významné osobnosti z Bratislavskej taveninovej školy, ktorá si získala celosvetové ocenenie pre jej vklad do veľmi dôležitého technologického procesu výroby hliníka. Zaoberal sa predpoveďami úprav technologických procesov výroby hliníka, ktoré našli uplatnenie v tomto priemyselnom odvetví na celom svete. Spolupracoval s najväčšími hlinikárskymi firmami sveta, akou je austrálska Comalco, či s americkou firmou Alcoa. Pre Duslo Šaľa sa podieľal pri vývoji technológie výroby hnojiva dusičnanu draselného z domácich surovín. Vo svojej vedeckej práci sa zaoberal chémiou a elektrochémiou tavenín. Z tejto oblasti so spoluautormi uverejnil 130 vedeckých a odborných prác. Je spoluautorom monografie Aluminium Electrolysis – Aluminium Verlag, Düsseldorf 2001.[5]

Pedagogika

[upraviť | upraviť zdroj]

Pedagogicky bol činný vo všetkých formách výučby na Katedre anorganickej technológie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Na katedre prednášal Aplikovanú termodynamiku. Bol členom habilitačných komisií na Hutníckej fakulte Technickej univerzity Košice, Technickej univerzite v Brne a VŠCHT Praha. Bol dlhoročným predsedom Spoločnej odborovej komisie v doktorandskom študijnom programe Anorganická technológia a materiály a predsedom komisie pre DrSc. Aj v týchto funkciách sa zaslúžil o rozvoj odboru anorganickej technológie a materiálov na Slovensku.

Knihy, učebnice (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FELLNER, P., G. M. HAARBERG, J. HIVES, H. KVANDE, A. STERTEN, J. THONSTAD, Aluminium Electrolysis: Fundamentals of the Hall-Héroult Process. Beuth Verlag GmbH, 2011 – 372 strán
  • KOŠTENSKÁ, Irena a Pavel FELLNER. Anorganická technológia: 5. Výroba oxidu hlinitého a hliníka. ... -Pavel Fellner. Bratislava: Slov. vys. škola techn, 1988.
  • FELLNER, Pavel. Anorganická technológia. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2005. Edícia vysokoškolských učebníc. ISBN 80-227-2292-8.
  • FELLNER, Pavel, Jana GABČOVÁ a Jana GABČOVÁ. Teoretické základy technickej elektrochémie: ...-Jana Gabčová. Bratislava: Slov. vys. škola techn, 1990. ISBN 80-227-0228-5.
  • FELLNER, Pavel, Ján VALTÝNI a Daniel BOBOK. Všeobecná a anorganická technológia. Bratislava: Slov. techn. univ, 1995. Edícia skrípt. ISBN 80-227-0811-9.
  • FELLNER, Pavel. Anorganická technológia. 2. vyd. Bratislava: Nakladateľstvo STU, 2009. Edícia vysokoškolských učebníc. ISBN 978-80-227-3213-0.

Ocenenia (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2012 – Malá medaila sv. Gorazda
  • 2012 – Významná osobnosť Slovenskej akadémie vied

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Fellner, Pavel, 1942- [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  2. ↑ a b FELLNER, Ľuboš. Ako vychovať vaše dieťa? [online]. Bratislava: BUBO travel agency, rev. 2024-04-10, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  3. ↑ UHER, Michal; BAKOŠ, Dušan. Slovenská technická univerzita v Bratislave : Fakulta chemickej a potravinárskej technológie 1940 – 2010. 1. vyd. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 2010. 167 s. ISBN 978-80-227-3292-5.
  4. ↑ BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. S. 180. ISBN 3-7290-0048-9.
  5. ↑ DANIELIK, Vladimír; UHER, Michal; MILATA, Viktor. Prof. Ing. Pavol Fellner, DrSc. : 80 rokov od narodenia. 1. vyd. Bratislava : Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2022. 51 s. ISBN 978-80-8208-091-2.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Pamätnica Chemickotechnologickej fakulty STU v Bratislave 1940 - 2000. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity, 2000. ISBN 80-227-1447-X.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel_Fellner&oldid=7842804“