Preskočiť na obsah

Pavol Hrnčiar

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pavol Hrnčiar
slovenský chemik, univerzitný profesor
Narodenie16. január 1930
Tomášovce, ČSR
Úmrtie22. august 2007 (77 rokov)
Bratislava, Slovensko
Národnosťslovenská
Alma materPrírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
RodičiaJuraj a Irena, rod. Róžová
ManželkaMarta, rod. Lajošová
DetiPavel (* 1965)
Peter (* 1969)

Prof. RNDr. Pavol Hrnčiar, DrSc. (* 16. január 1930, Tomášovce – † 22. august 2007, Bratislava)[1] bol slovenský chemik a vysokoškolský pedagóg.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Pavol (Pavel) Hrnčiar sa narodil a vyrastal v rodine železničiara v Tomášovciach pri Lučenci.[2] Základnú školu absolvoval v rodnej obci a vo Zvolene. V rokoch 1941 – 1949 študoval na gymnáziu v Lučenci, kde aj maturoval. Od roku 1949 študoval chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (PríF UK), ktorú ukončil v roku 1953.[3]

Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na Katedru organickej chémie PriF UK ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku 1999, keď odišiel do dôchodku. V roku 1961 na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul CSc.. V roku 1963 sa habilitoval na docenta organickej chémie. V roku 1975 obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom chemických vied (DrSc.), vedný odbor organická chémia. V roku 1980 bol menovaný univerzitným profesorom v odbore organická chémia na PriF UK. V rokoch 1969 – 1970 bol prodekanom PriF UK a v rokoch 1990 – 1997 prvým prorektorom Univerzity Komenského v Bratislave. Zomrel v auguste roku 2007 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.[4]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Pavol Hrnčiar celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju organickej chémie na Univerzite Komenského. Už po niekoľkých rokoch od nástupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku. Medzi študentami bol obľúbený pre svoju priamosť v jednaní a zápal s akým prezentoval matériu organickej chémie. Jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky pritiahli k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Počas svojho pôsobenia na univerzite profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho študovať. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských skrípt. Jeho hlavné dielo učebnica Organická chémia z roku 1975 vyšla v štyroch prepracovaných vydaniach a stala sa celoštátnou učebnicou organickej chémie. Pri jej koncipovaní profesor Hrnčiar využil moderný koncept vysvetľovania vlastností a reakcií organických zlúčenín na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Matériu organickej chémie rozvíjal aj v rámci Slovenskej chemickej spoločnosti, kde po dvadsať rokov viedol Odbornú skupinu organickej chémie. Pri svojom entuziazme o organickú chémiu nezabúdal ani na študentov stredných škôl. So svojimi spolupracovníkmi bol autorom stredoškolskej učebnice chémie.

Vedecky sa profesor Hrnčiar profiloval už v začiatkoch svojho pôsobenia na univerzite. Zaoberal sa syntézou organických zlúčenín. Predmetom jeho záujmu boli predovšetkým cyklické ß-diketóny, vypracoval metódu ich syntézy a študoval ich vlastnosti. Publikoval aj viacero pôvodných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Profesor Hrnčiar je autorom alebo spoluautorom viac ako 180 pôvodných vedeckých publikácií. V rokoch 1969 – 2000 bol predsedom redakčnej rady chemického časopisu Chemical Papers a v rokoch 1991 – 1996 predsedom redakčnej rady časopisu Naša univerzita.[5][6]

Nemenej významnou je spoločenská angažovanosť profesora Hrnčiara. Počas celého svojho života bol zástancom demokratických princípov fungovania spoločnosti. Za svoju angažovanosť prodekana fakulty v rokoch 1969 – 1970 bol neskôr normalizačným režimom odsunutý do úzadia. O to intenzívnejšie sa profesor Hrnčiar zapojil do reforiem školstva a vzdelávania po páde komunistického režimu v roku 1989. Svojou odbornou autoritou aj z pozície prorektora Univerzity Komenského sa významne zasadil o reformy školského systému a ponovembrové premeny vysokých škôl na moderné vzdelávacie inštitúcie. Zaslúžil sa aj o reformy v oblasti vedy a výskumu a presadzoval výrazné zmeny v organizácii a financovaní vedy a výskumu na Slovensku.[7]

Knižné publikácie (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 2. upr. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982.
  • HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1997. ISBN 80-223-1161-8.
  • HRNČIAR, Pavol. Organická chémia v príkladoch. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1998. ISBN 80-223-1275-4.
  • HRNČIAR, Pavol, Josef PACÁK a Pavel PETROVIČ. Chémia pre 2: roč.gymnázií. Josef Pacák,... Ilustr.Miroslava Jakešová. Z čes.orig.prel.Pavol Hrnčiar,Pavel Petrovič. 4.vyd. Bratislava: SPN, 1994. ISBN 80-08-02324-4.

Ocenenia (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1978 – Cena SNP
  • 1990 – Hanušova medaila Československej spoločnosti chemickej
  • 1990 – Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UK
  • 1993 – Zlatá medaila Farmaceutickej fakulty UK
  • 1995 – Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti
  • 1995 – Veľká zlatá medaila UK

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Hrnčiar, Pavol, 1930-2007 [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2024-11-29]. Dostupné online.
  2. ↑ KULICHOVÁ, Elena. Prof. RNDr. Pavol Hrnčiar DrSc.. Tomášovské novinky (Obec Tomášovce), 2021, roč. 2, čís. 3, s. 07. Dostupné online [cit. 2024-11-29]. ISSN 2585-9110.
  3. ↑ Pavol Hrnčiar. In: Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2024-11-29]. Dostupné online.
  4. ↑ BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3-7290-0048-9.
  5. ↑ TOMA, Štefan, Professor RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc. Sixty Years Old. Chem. Papers 44 (2)287 288(1990)
  6. ↑ TOMA, Štefan, Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc. ChemZi 3/2 (2007) 348.
  7. ↑ HRNČIAR, Pavol, Ponovembrové premeny vysokých škôl. Tvorba T. - Roč. 7 (16), č. 4 (1997), s. 43-45. HRNČIAR, Pavol, Potrebujeme zákon o vede. Literárny týždenník - Roč. 7, č. 8 (1994), s. 12. HRNČIAR, Pavol, Premeny vysokých škôl. Literárny týždenník . - Roč. 9, č. 16 (1996), s. 11

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol_Hrnčiar&oldid=7950315“