Preskočiť na obsah

Pečiarka poľná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pečiarka poľná (iné názvy pozri nižšie; lat. Agaricus campestris) je jedlá huba z čeľade pečiarkovité.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké názvy

[upraviť | upraviť zdroj]
Pečiarka poľná
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Agaricus campester
Synonymá
Agaricus campestris
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Latinské názvy sú najmä [2][3]:

  • Agaricus campestris (nesprávne: Agaricus campester)
  • Pratella campestris
  • Pluteus campestris
  • Psalliota campestris
  • Fungus campestris
  • Psalliota flocculosa
  • Agaricus villaticus
  • Pratella villatica
  • Fungus villaticus
  • Psalliota villatica
  • Agaricus setiger
  • Pratella setiger
  • Fungus setiger

Slovenské názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Odborný názov znie pečiarka poľná [4][5]. Staršie odborné názvy sú: šampiňón poľný[6], šampiňón obyčajný [7], šampiňón pečiarka [7]. Ešte staršie odborné názvy, teda odborné názvy zhruba do 30. rokov 20. storočia sú: pečiarka, pečierka, pečarka, pečárka, pečírka; pečiarka polnia; pažitník, pažitnica; pečerica, zemianka, uhelka, cigáňka, majovka, tanečníce; žampion, šampion.[8][5][9][10][11]

Nárečové resp. ľudové názvy sú: pečiarka, pečarka, pečárka, pešärka, pešiarka, pečírka, pečirka, pažitník, pažitnica, pečiatka, pičurka, petifrka, lajniak, lajnáčka, strništierka, scernoška, pasenčorka, biela huba (na pečenie), holubkyňa, malinga (a májska pečiarka [12]). Hovorové a nárečové sú názvy šampiňón a odvodené tvary - uvedené sú v článku šampiňón. Zriedkavý je nárečový tvar šajpánka. [5][13][14]Tieto názvy sa však môžu vzťahovať aj na pečiarku ovčiu alebo na celý rod Agaricus alebo aj na rod hnojník a pod. (porov. aj článok pečiarka)[15][16][17][9][18].

Staršia systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti u niektorých autorov druh pečiarka poľná zahŕňal aj dnešný samostatný druh pečiarka dvojvýtrusná (Agaricus bisporus; vrátane pečiarky záhradnej [19] - Agaricus hortensis), a prípadne aj niektorý alebo viacero z týchto dnešných samostatných druhov: pečiarka ovčia (Agaricus arvensis), pečiarka obyčajná (Agaricus bitorquis), pečiarka hájová (Agaricus sylvicola), pečiarka Romagnesiho (Agaricus bresadolanus), pečiarka smradľavá (Agaricus bernardii), Agaricus moellerianus, Agaricus cupreobrunneus, Agaricus termitum a Agaricus capellianus[15][20]

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Pečiarka poľná rastie v severnom aj južnom miernom pásme od mája do novembra na poliach, lúkach, na kompostoch, v priekopách pri cestách a podobne.[21]

Opis [21][22]

[upraviť | upraviť zdroj]

Klobúk je za mladi takmer guľovitý, biely, neskôr polguľovito vyklenutý, v dospelosti až plochý a žltkastý, na povrchu hodvábne vláknitý či vláknito šupinatý, prípadne hnedo šupinkatý alebo hnedým. Má priemer 5-12 cm. Jeho okraj je najprv podvinutý, neskôr ostrý s útržkovitými zvyškami čiastočného vela. Lupene sú pomerne vysoké a husté, voľné, za mladi ružkovkasté, neskôr hnedočervenkasté a nakoniec tmavohnedé až hnedočierne; sú 3-10 mmm široké. Hlúbik je valcovitý, 3-10 cm vysoký a 2-4 cm hrubý, na báze niekedy trochu zhrubnutý a na konci zahrotený, plný, biely, v dospelosti naspodku hnedastý; v jeho hornej tretine je potrhaný biely tenko blanitý prsteň, ktorý čoskoro mizne. Dužina je pevná, mäsitá, biela, na vzduchu mierne ružovejúca; má príjemnú vôňu a chuť. Výtrusný prach je purpurovohnedý až čiernohnedý, výtrusy sú hladké, vajcovito elipsovité, červenohnedé.

Okrem zámeny s rôznymi inými jedlými druhmi z rodu pečiarka (Agaricus), sú možné zámeny s jedovatými druhmi pečiarka páchnuca (Agaricus xanthodermus), muchotrávka končistá (Amanita virosa), muchotrávka biela (Amanita verna) a s bielymi druhmi z rodu strmuľka (Clitocybe). Možná je tiež zámena so smrteľne jedovatou muchotrávkou zelenou, ktorá má však na rozdiel od pečiarky na spodku hlúbika pošvu.

Využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pečiarka poľná je známa jedlá huba, jedna z najchutnejších voľne rastúcich pečiarok. Je vhodná ako prísada k mäsitým jedlám alebo je vhodná do polievok. [21]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ IUCN Red list 2018.02. Prístup 12. september 2022
  2. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-06-29]. Dostupné online. Archivované 2019-06-29 z originálu.
  3. ↑ [1]
  4. ↑ [2]
  5. ↑ a b c MAJTÁNOVÁ, M. Zo slovenských ľudových názvov húb. In: Kultúra slova 7, 1969 [3]
  6. ↑ VIDO, Jozef. Huby našich hôr a lúk. [s.l.] : Štátne telovýchovné nakladateľstvo, 1955. 110 s. S. 22.
  7. ↑ a b Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971, S. 97
  8. ↑ pečiarka. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 66.
  9. ↑ a b MAJTÁNOVÁ, M.: Názvy húb v slovenských učebniciach do roku 1918. In: Kultúra slova 1974, č. 5, strany 156 a nasl., S. 160-161 [4] (Poznámky: 1. Maď. a nem. názov z diela 1871-1 je citovaný chybne. 2. Autorka síce tvrdí, že texty hovoria o rode Agaricus, pri bližšom pohľade na citované diela však minimálne jedno hovorí o pečiarke poľnej a pri ostatných je prakticky nezistiteľné, či sa myslí celý rod Agaricus alebo len druh pečiarka poľná)
  10. ↑ MAJTÁNOVÁ, M. Z vývinu slovenskej mykologickej terminológie. In: Kultúra slova, 1969, č. 5, strany 152 a nasl., S. 154, 155, 162 [5]
  11. ↑ KOVALEVSKÝ, M. Verejná prosba. In: Dom a škola, 1891, č. 3-4, strany 85-91, S. 89 [6]
  12. ↑ Magyarországi szlovákok néprajza. [s.l.] : [s.n.], 1981. 296 s. S. 84.
  13. ↑ pečiarka poľná [online]. nahuby.sk, [cit. 2019-06-27]. Dostupné online.
  14. ↑ pečiarka. In: Slovník slovenských nárečí II, 2006, S. 763
  15. ↑ a b NOVACKÝ, J. M. Názvy tržných jedlých húb. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1954, roč. 2, čís. 10, s. 292 – 300. Dostupné online [cit. 2020-12-10]. ISSN 0560-3048.
  16. ↑ Slovník slovenských nárečí II. S. 763
  17. ↑ Atlas húb - Slovenské názvy [online]. nahuby.sk, [cit. 2019-06-29]. Dostupné online.
  18. ↑ TIMKO, A. E. Huby tatranských lesov. In: Obzor, roč. XXIII, č. 18, strany 137 a nasl., S. 138-139 [7]
  19. ↑ pečiarkovité. In: Pyramída
  20. ↑ Index Fungorum - Search Page [online]. indexfungorum.org, [cit. 2019-06-29]. Dostupné online.
  21. ↑ a b c pečiarka poľná [online]. nahuby.sk, [cit. 2019-06-29]. Dostupné online.
  22. ↑ AGARICUS CAMPESTRIS L. – pečárka polní / pečiarka poľná [online]. botany.cz, [cit. 2019-06-29]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pečiarka_poľná&oldid=7934997“