Peklisko (prítok Hnilca)
| Peklisko | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Obec | Hnilčík, Hnilec |
| Prameň | Knola, Hnilčík |
| - poloha | Holičky |
| - výška | 826 m |
| - súradnice | 48°49′55″S 20°31′56″V / 48,8319°S 20,5323°V |
| Ústie | Hnilec |
| - poloha | Hnilecké vrchy, Hnilec |
| - výška | 583 m |
| - súradnice | 48°49′00″S 20°32′32″V / 48,8168°S 20,5421°V |
| Dĺžka | 2,3 km |
| Rád toku | VI. |
| Číslo hydronyma | 4-32-02-2449 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Peklisko[1] je potok v regióne Spiš v Košickom kraji v okrese Spišská Nová Ves v obci Hnilčík a v obci Hnilec. Je ľavostranným prítokom Hnilca, ktorý je ďalej prítokom Hornádu[2]; má dĺžku 2,3 km[3]. Je vodným tokom VI. rádu. Číslo hydronyma: 4-32-02-2449. Nachádza sa v geomorfologickom celku Volovské vrchy[4].
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v nadmorskej výške 826 m n. m. v lesnom extraviláne v južnej časti územia obce Hnilčík juhovýchodne od vrchu Holičky s 1 086 m n. m., na východnom úpätí lesa Pri troch kopcoch a na západnom úpätí lesa Ferdinandka v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie juhovýchodojužným smerom cez lesný extravilán, v 698 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v 622 m n. m. v lesnom extraviláne opúšťa územie obce Hnilčík a vteká na územie obce Hnilec, bez zmeny smeru v 607 m n. m. vyteká z lesa do poľnohospodárskeho extravilánu, v 583 m n. m. ústi do Hnilca ako jeho ľavostranný prítok. Hnilec v úseku okolo zaústenia Pekliska tvorí obecnú hranicu a zároveň aj okresnú hranicu medzi obcou Hnilec v okrese Spišská Nová Ves a obcou Nálepkovo v okrese Gelnica. Cca 400 m poniže ústia Pekliska na protiľahlom brehu Hnilca už na území obce Nálepkovo je osada Peklisko.[5][6][7] Pramení, preteká a ústi na území obce Hnilčík a obce Hnilec v priestore geomorfologického celku Volovské vrchy, geomorfologického podcelku Knola svojou pramennou časťou a geomorfologického podcelku Hnilecké vrchy svojim zaústením.[8]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Peklisko (prítok Hnilca) má pôvod v názve osady Peklisko[9] ležiacej poniže ústia potoka Peklisko na protiľahlom brehu Hnilca na území obce Nálepkovo. V juhozápadnom susedstve od samoty Peklisko je na území obce Nálepkovo aj les rovnakého názvu. Názov osady bol bez zmeny prenesený priamo na pomenovanie vodného toku ako súčasť skupiny názvov v slovenskej toponymii s nižšou frekvenciou výskytu v hydronymii[10]. Podobne tento názov v podobe Nálepkovo – Peklisko nesie aj železničná zastávka v tejto osade na železničnej trati Červená Skala – Margecany. Motivácia pomenovania osady Peklisko je spojená s apelatívom peklisko vo význame lokalita v období pomenovacieho procesu spájaná s produkciou drevného uhlia. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach.[11] Hydronymum Peklisko bolo štandardizované v roku 2007[12]. V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Peklisko nie je jedinečným názvom (október 2023).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2023-10-19]
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-10-19]. Dostupné online.
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 310, 311.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-10-17]
- ↑ Priebeh vodného toku Peklisko (prítok Hnilca) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2023-10-19].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 96. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Spišská Nová Ves A28. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-387/1993 z 23.9.1992. Bratislava 1992. 97 s. S. 26, 43, 83. ISBN 80-85672-00-6.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 29, 31. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 160 s. S. 106. Bratislava 1981. 79-906-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 134-144.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (46). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2014, ročník 48, č. 4, ISSN 0023-5202. S. 220-222. Dostupné online [4] [cit. 2023-10-20.]
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. Dostupné online [5] Archivované 2021-11-19 na Wayback Machine [cit. 2023-10-18]