Penninské Alpy

	Penninské Alpy; (franc. Alpes valaisannes, nem. Walliser Alpen, tal. Alpi Pennine)
	pohorie
	Pohľad z obce Riederalp
Štáty	Švajčiarsko, Taliansko
Regióny	Valais, Piemont, Valle d’Aosta
Časť	Západné Alpy
Hranice	Grajské Alpy, Lepontské Alpy, Bernské Alpy, Pádska nížina
Najvyšší bod	Monte Rosa
- výška	4 634 m n. m.
	Penninské Alpy (časť 9) v Západných Alpách
	Geografický portál

Penninské Alpy^[1] (niekedy aj Waliské Alpy^[1]) je pohorie v západnej časti Álp. Patrí do švajčiarskych Álp a predstavuje vedľa skupiny Mont Blanc najvýznamnejšiu a najviac vyhľadávanú oblasť Álp. Obrovské územie tohto gigantického valu vysokých štítov a mohutných ľadovcov je geograficky rozdelené medzi Švajčiarsko a Taliansko. Na území Penninských Álp sa nachádza viac ako 35 vrcholov vyšších ako 4 000 m. Pohorie sa tak svojou priemernou výškou zaraďuje na prvé miesto v Európe.

Poloha

Sever územia je daný tokom rieky Rhôna, ktorá oddeľuje Penninské Alpy od Bernských Álp. Južný okraj je tvorený hlbokým údolím Valle d’Aosta. To tvorí hranicu medzi Penninskými a Grajskými Alpami. Krátku západnú hranicu s masívom Mont Blanc tvorí údolie Val Ferret. Na východe je od Lepontských Álp delia rieka Toce (Val Antigorio, Val d'Ossola a Lago Maggiore).

Geológia

Geologicky je pohorie tvorené hneď niekoľkými typmi hornín – vulkanickými, sedimentárnymi a metamorfovanými. Typickým zástupcom je zelený serpentinit a amfibolity. Tektonicky sú Penninské Alpy tvorené tektonickou jednotkou penninikum. V masíve Monte Rosa sa však vyskytuje niekoľko minerálov – arzenopyrit, argentifer a ďalšie.

Rozdelenie pohoria

Pohorie sa pre svoju veľkú rozlohu (8 300 km²) a často úplne odlišný tvar delí na niekoľko celkov.

Skupina Gollia (Gollia – 3 238 m)
Skupina Combine (Grand Combine – 4 314 m)
Skupina Ruinette (La Ruinette – 3 875 m)
Skupina Weisshorn (Weisshorn – 4 506 m)
Skupina Matterhorn (Matterhorn – 4 478 m)
Skupina Monte Rosa (Dufourspitze – 4 634 m)
Skupina Lyskamm (Lyskamm – 4 532 m)
Skupina Mischabel (Dom – 4 545 m)
Skupina Weissmies (Weissmies – 4 023 m)
Skupina Monte Leone (Monte Leone – 3 553 m)
Skupina Blinnenhorn (Blinnenhorn – 3 374 m)

Zaľadnenie

Penninské Alpy sú najviac zaľadneným alpským masívom. Väčšina veľkých ľadovcov je sústredená na severe územia (Švajčiarsko). Najväčšími ľadovcami sú Findelgletscher, Glacier Otemma, Zmuttgletscher, Gornergletscher. Ich povrch je dnes 112 km². Na talianskej strane je zaľadnenie minimálne. Len v oblasti hlavného hrebeňa v pásme Matterhorn – Breithorn – Monte Rosa.

Najväčší z nich a súčasný druhý najväčší ľadovec v celých Alpách je Gornergletscher. Jeho povrch dosahuje veľkosť 68,86 km². Pozostáva celkom z 12 menších ľadovcov – Bodengletscher, Gornergletscher, Furggletscher, Oberer a Untere Theodulgletscher, Kleinmatterhornergletscher, Trifjigletscher, Breithorngletscher, Schwärzegletscher, Zwillingsgletscher, Grenzgletscher a Monte Rosa Gletscher a z dvoch ľadovcových plató – Plateau Rosa a Breithornplateau. Najkrajší pohľad na ľadovec je z hrebeňa Gornergrat.
Ľadovec Findelgletscher zaberá plochu 19,09 km² a je pomenovaný po lokalite Findeln, ktorá sa nachádza nad Zermattom. Až k nej zasahoval ľadovec ešte v 19. storočí. Od tejto doby ľadovec ustúpil o 2,7 km.
Zmuttgletscher je najmenší ľadovec v tejto kotline, jeho plocha je 16,98 km². Tento ľadovec je napájaný z troch menších ľadovcov. Najkrajší pohľad na neho je od chaty Schönbielhütte.
Pod severnou stenou Matterhornu sa nachádza dnes už ustupujúci ľadovec Matterhorngletscher. Jeho povrch je dnes len 2,2 km². Na tomto ľadovci zahynulo veľa významných pionierov alpinizmu aj neznámych horolezcov pri neúspešných pokusoch o dosiahnutie vrcholu Matterhorn. Tu zahynuli v roku 1865 prví horolezci, ktorí vrchol zdolali –– Hadow, Croze, Hudson a lord Douglas.

Významné vrcholy

Dufourspitze (4 634 m)
Nordend (4 609 m)
Punta Gnifetti (4 559 m)
Dom (4 545 m)
Lyskamm (4 532 m)
Weisshorn (4 506 m)
Täschhorn (4 491 m)
Matterhorn (4 478 m)
Dent Blanche (4 356 m)
Grand Combine (4 314 m)
Breithorn (4 165 m)
Bishorn (4 153 m)

Turizmus

Z pohľadu turizmu je pohorie veľmi dobre sprístupnené. Do záveru všetkých severných dolín vedú dobré cesty, podhorské obce a športové strediská majú veľkú lôžkovú kapacitu. Najväčšia koncentrácia turistov je predovšetkým v dvoch najslávnejších centrách pohoria – Saas Fee a Zermatt. Tu je preventívne zavedený zákaz vjazdu motorových vozidiel. Jazdia tu originálne elektromobily. Opak je v dolinách Aniviers, Hérens, Bagnes či Binntal. V nich sú turisti zriedkaví. V dolinách Valtournenche, Gressoney, Valsesia a Anzasca je vďaka lanovkám výstup na pohorie jednoduchý. Vzhľadom k profilu pohoria s množstvom veľmi vysokých hôr, ťažko prístupných sediel a ľadovcov, sa bežná turistika príliš neprevádzkuje. Ide o vysokohorskú turistiku či horolezectvo.

Lanovky

Gornergratbahn je najvyššia, po povrchu vedená, ozubnicová lanová dráha v Európe. Horná stanica Gornergrat sa nachádza vo výške 3 089 m. Bola uvedená do prevádzky už v roku 1898. Dĺžka dráhy je 9,4 km, najväčšie stúpanie 200 ‰, rozchod koľají 1 000 mm. Jazda zo Zermattu na Gornergrat trvá asi 45 minút. Je východiskovým bodom na túry v oblasti Dufourspitze a na chate Monte Rosa Hütte.
Lanová dráha na Klein Matterhorn je najvyššie položená kabínová lanová dráha v Európe. Bola uvedená do prevádzky v decembri 1979. Spája Trockener Steg (2 929 m) s vrcholom Klein Matterhorn (3 820 m). Dĺžka tejto lanovky je 3 778 m, jazda trvá 8,5 minúty, prepravná kapacita 600 osôb/hod. Na vybudovanie hornej stanice lanovky bolo nutné na vrchol Klein Matterhorn dopraviť 2 000 m³ betónu. Dopravu zabezpečovali helikoptéry. Unikátna je konštrukcia záchrany pri poruche alebo havárii – do prevádzky sa uvádza záchranná kabína pre 12 osôb s nezávislým napájaním naftovým motorom. Východisko do oblasti Breithornu, sedla Theodulpass a na Furgggrat.
Sunnega-Bahn je najväčší horská podzemná dráha v Európe bola sprevádzkovaná v novembri 1980, tunely a štôlne sú dlhé celkom 1 696 m. Rýchlosť dráhy, ktorá pozostáva z kabínok a vagónov bez sedačiek, je 36 km/h. Prepravná kapacita dosahuje 2 600 osôb/hodinu. Je východiskovým bodom do oblasti Rothornu a Rimfischhornu.

Referencie

↑ ^a ^b Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2016-04-01]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Walliské Alpy na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Penninské Alpy

[exo-1] Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2016-04-01]. Dostupné online.

[1]