Pentylová skupina
Pentylová skupina alebo pentyl je paťuhlková alkylová skupina alebo substituent, ktorej chemický vzorec je -C5H11.[1] Je to substituent odvodený od alkánu pentánu. Alkylová skupina odvodená od cyklickej formy pentánu, cyklopentánu, sa nazýva cyklopentyl a jej vzorec je -C5H9.[1]
V staršej literatúre sa pentyl niekedy označuje triviálnym názvom amyl[1] (dodnes sa napr. pre pentanol používa názov amylalkohol).[2]
Druhy
[upraviť | upraviť zdroj]Pentylová skupina môže mať niekoľko usporiadaní reťazca, pre ktoré sa používajú nasledovné názvy:
Názov | Štruktúra | Používanie podľa IUPAC | Nové odporučenie podľa IUPAC |
---|---|---|---|
pentyl,[1] amyl,[1] n-pentyl, n-amyl[2] | H3C−(CH2)4− | pentyl | |
terc-pentyl[1] | H3C−CH2−(H3C−)2C− | Odporúča sa nepoužívať[3] | 2-metylbután-2-yl (alebo 1,1-dimetylpropyl)[3] |
neopentyl | (H3C−)3C−CH2− | Odporúča sa nepoužívať[3] | 2,2-dimetylpropyl[3] |
izopentyl,[1] amyl, izoamyl | (H3C−)2CH−(CH2)2− | Odporúča sa nepoužívať[3] | 3-metylbutyl[3] |
sec-pentyl | H3C−(CH2)2−(H3C−)CH− | pentán-2-yl[4]( alebo 1-metylbutyl) | |
3-pentyl | (H3C−CH2−)2CH− | pentán-3-yl (alebo 1-etylpropyl) | |
sec-izopentyl | (H3C−)2CH−(H3C−)CH− | 3-metylbután-2-yl (alebo 1,2-dimetylpropyl) | |
aktívny pentyl | H3C−CH2−(H3C−)CH−CH2− | 2-metylbutyl |
Pentylový radikál
[upraviť | upraviť zdroj]Pentylový radikál | |
Všeobecné vlastnosti | |
Sumárny vzorec | C5H11• |
Systematický názov | 1-pentyl |
Fyzikálne vlastnosti | |
Molárna hmotnosť | 71,1408 g/mol |
Ďalšie informácie | |
Číslo CAS | 2672-01-7 |
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Ako pentyl sa niekedy označuje i pentylový radikál, kde táto skupina existuje ako samostatná molekula. Tento voľný radikál však vzniká len v extrémnych podmienkach.[5] Zapisuje sa ako C5H11•, kde bodka naznačuje nespárovaný elektrón.
Voľný pentylový radikál študovali Pacansky a Gutierrez v roku 1983. Tento radikál získali vystavením bishexanoylperoxidu v zmrazenom argóne ultrafialovému žiareniu, čo spôsobilo jeho rozklad na dve molekuly oxidu uhličitého a dva pentylové radikály.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 767-783.
- ↑ a b amylalkoholy. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 96-97.
- ↑ a b c d e f Nomenclature of Organic Chemistry : IUPAC Recommendations and Preferred Names 2013 (Blue Book). Cambridge : The Royal Society of Chemistry, 2014. ISBN 978-0-85404-182-4. DOI:10.1039/9781849733069-FP001 S. 607.
- ↑ Nomenclature of Organic Chemistry : IUPAC Recommendations and Preferred Names 2013 (Blue Book). Cambridge : The Royal Society of Chemistry, 2014. ISBN 978-0-85404-182-4. DOI:10.1039/9781849733069-FP001 S. 362.
- ↑ a b PACANSKY, J.; GUTIERREZ, A.. Infrared spectra of the n-butyl and n-pentyl radicals. The Journal of Physical Chemistry, 1983-08, roč. 87, čís. 16, s. 3074–3079. Dostupné online [cit. 2022-11-17]. ISSN 0022-3654. DOI: 10.1021/j100239a023. (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pentyl group na anglickej Wikipédii.