Tiokyanatan
Tiokyanatan | |
Všeobecné vlastnosti | |
Sumárny vzorec | SCN- |
Synonymá | rodanid |
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Tiokyanatan (iné názvy: tiokyanát, sulfokyanatan, tiokyanid alebo staršie rodanid) je funkčná skupina odvodená od kyseliny tiokyanatej a tvoriaca iónové zlúčeniny založené na [SCN]- a konjugovanom hydroxide). Medzi typické zlúčeniny patrí bezfarebné soli tiokyanatanu draselného a sodného. Ako tiokyanatany sa označujú tiež organické zlúčeniny obsahujúce funkčnú skupinu SCN.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Tiokyanatan je analógom kyanatanu, [OCN]-, kde je kyslík nahradený sírou. Tiokyanatan je jedným z pseudohalogenidov, vzhľadom k podobnosti reakciou s tými, ktoré prebiehajú u halogenidových iónov. Tiokyanatan sa predtým označoval ako rodanid (z gréckeho slová pre ružu), pretože komplexy so železom mali červenú farbu. Tiokyanatan vzniká reakciou elementárnej síry alebo tiosíranu s kyanidmi:
- 8 CN- + S8 → 8 SCN-
- CN- + S2O32- → SCN- + SO32-
Druhá z reakcií je katalyzovaná enzýmom sulfotransferázou, ktorá je známa tiež ako rodanáza a môže mať význam pri detoxikácii organizmu od kyanidov.
Štruktúra, väzby a koordinačné chémia
[upraviť | upraviť zdroj]V anióne tiokyanatanu zdieľa záporný náboj približne rovnakým dielom síra a dusík. V dôsledku toho môže tiokyanatan pôsobiť ako nukleofil, ako na síre, tak na dusíku - je obojväzbným ligandom. [SCN]- môže byť tiež mostíkom pre dve (M-SCN-M) alebo aj tri kovové atómy (>SCN- or -SCN<).
Experimentálne dôkazy vedú k všeobecnému záveru, že trieda kovov A (tvrdé kyseliny) tvorí N−väzbové tiokyanatanové komplexy, keď to trieda B (mäkké kyseliny) tvorí S−väzbové komplexy. Niekedy sa prejavujú aj iné faktory, napríklad kinetika a rozpustnosť, môže sa objaviť aj väzobný izomerizmus, napríklad [Co(NH3)5(NCS)] Cl2 a [Co(NH3)5(SCN)] Cl2[1].
Organické tiokyanatany
[upraviť | upraviť zdroj]Organické deriváty tiokyanatanov a deriváty s prechodnými prvkami môžu existovať ako väzbové izoméry. Organická skupina alebo prvok sa viaže na síru: R-S-C≡N, medzi uhlíkom a sírou je jednoduchá a, medzi uhlíkom a dusíkom je trojitá väzba[2]. V izotiokyanatanoch sa substituent viaže na dusík: R-N=C=S, medzi uhlíkom a sírou je dvojitá a, medzi uhlíkom a dusíkom je taktiež dvojitá väzba.
Organické tiokyanatany sa hydrolyzujú na tiokarbamáty v Riemschneiderovej tiokarbamátovej syntéze.
Test na železo Fe3+
[upraviť | upraviť zdroj]Ak sa pridá tiokyanatan ([SCN]-) do roztoku obsahujúceho železité ióny (Fe3+), sfarbí sa roztok do krvavočervená, pretože sa vytvoria ióny [Fe(NCS)(H2O)5]2+.
Výskyt v tele
[upraviť | upraviť zdroj]Málo pravdepodobný sa javí výskyt tiokyanatanov v ľudských slinách. Tu sa totiž môžu tvoriť tiokyanatany, ak je osoba fajčiarom. U nefajčiarov sa vyskytnu len vtedy, ak sa pohybuje v zafajčenom prostredí. Už jedna vyfajčená cigareta je podnetom pre ich tvorbu. Ako dôkaz môže poslúžiť vyššie popísaná dôkazová reakcia. U pravidelných fajčiarov vznikne červený komplex, u občasných fajčiarov a nefajčiarov s pohybom v zafajčených prostrediach vzniká oranžový až jemne červený komplex. Nutné dodať, že tvorba v ľudských slinách má isté antibakteriálne účinky, a teda aj protektívne účinky na zuby, lebo tak v dôsledku zníženého výskytu baktérií v dutine ústnej znižuje riziko tvorby zubného kazu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iný projekt
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tiokyanatan
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thiokyanatan na českej Wikipédii.