Perseverance (rover)

Perseverance
planetárna sonda – vozidlo (rover)
Prevádzkovateľ	NASA
Hlavní dodávatelia	Jet Propulsion Laboratory
Iné názvy	Mars 2020 rover Percy
Súčasný cieľ	Mars, kráter Jezero
Dátum štartu	30. júl 2020 11:50 UTC
Nosná raketa	Atlas V 541
Kozmodróm	Cape Canaveral Air Force Station
Hmotnosť	1 025 kg
Rozmery	2,9 x 2,7 x 2,2 m
Energia	110 W
Pristátie
Teleso	Mars
Dátum	18. február 2021
Kozmonautický portál

Perseverance (slovensky Vytrvalosť) je rover určený na prieskum kráteru Jezero na Marse, ktorý je súčasťou misie Mars 2020 americkej agentúry NASA. Rover do vesmíru úspešne vyniesla raketa Atlas V 541 z Cape Canaveral Air Force Station na Floride 30. júla 2020 o 7:50 miestneho času (11:50 UTC). Na Marse pristáĺ 18. februára 2021 . Rover pre NASA vyrobilo laboratórium Jet Propulsion Laboratory, ktoré ho aj naďalej ovláda zo svojho riadiaceho strediska. Plánovaná prevádzkyschopnosť rovera bola jeden marťanský rok, teda 687 dní.

Perseverance má takmer totožný vzhľad ako jeho predchodca rover Curiosity, ktorý jazdí po povrchu Marsu od augusta 2012. Rover má sedem vedeckých prístrojov, ktoré skúmajú povrch Marsu, ďalej 23 kamier a dva mikrofóny. Rover sprevádza autonómna dvojrotorová helikoptéra Ingenuity (slovensky Vynaliezavosť), ktorá zrealizovala prvý motorový let na inej planéte.

Ciele

Rover Perseverance má štyri vedecké ciele:

1. Identifikácia prostredia, ktoré mohlo v minulosti podporovať mikrobiálny život.
2. Hľadanie známok niekdajšieho možného života v takýchto prostrediach, najmä v horninách, o ktorých sa vie, že môžu zachovávať stopy života. V kráteri Jezero, kde sa podľa presvedčenia vedcov pred 3,5 miliardami rokov nachádzala voda, sa stopy prípadného niekdajšieho života mohli uchovať.
3. Vyvŕtanie vzoriek hornín a „pôdy“, ktoré sa potom uložia do zapečatených trubíc a budúce misie by ich mali prepraviť na podrobnú analýzu na Zem.
4. Príprava budúcich výprav ľudí. Testovanie techniky využiteľnej pri týchto misiách, napríklad vyskúšanie metód výroby kyslíka z marťanskej atmosféry.

Výskum

Perseverance prvýkrát nahral akustické prostredie na Marse.

6. augusta 2021 sa rover Perseverance pokúsil odobrať prvú vzorku, ktorá by mala byť nasledujúcou misiou dopravená na Zem. Odber však bol neúspešný. 2. septembra uskutočnil prvý úspešný odber vzorky. Vyvŕtanú vzorku sa podarilo dostať dovnútra odberového tubusu. Nasledovali ďalšie úspešné odbery. 29. decembra 2021, pri odbere už šiestej vzorky, sa kúsok vzorky oddelil a dopadol na okraj odberového puzdra. Kvôli tomu nie je možné toto puzdro uzavrieť.

27. júla 2022 NASA a ESA oznámili zmeny v plánovaného projektu Mars Sample Return (MSR), ktorého cieľom je priviesť na Zem prvé vzorky z Marsu. Tieto vzorky mal doniesť k pristávaciemu modulu nasledujúcej misie jednoduchý rover. Podľa nového rozhodnutia sa ale tento rover nepostaví a vzorky donesie k návratovej rakete samotný Perseverance. V prípade, že Perseverance nebude schopný tieto vzorky v roku 2030 dopraviť k návratovému systému, prinesie návratový systém dve nové marťanské helikoptéry, ktoré ho zastúpia.

29. januára 2023 rover vyložil poslednú, desiatu vzorku, ktorú odobral z marťanského povrchu. Ukončil tak zhruba 1,5-ročné obdobie zbierania vzoriek zo zaujímavých lokalít. Z každého miesta odobral vzorku dvojmo, pričom jednu ampulku z páru vyložil na Mars a jednu si ponechal, aby sa ju sám pokúsil priniesť k návratovej sonde, ktorá sa plánuje vyslať na marťanský povrch. Vyložené vzorky umiestnené päť až pätnásť metrov od seba slúžia ako záloha pre prípad zlyhania rovera a k návratovému modulu by ich mali priniesť marťanské helikoptéry.

Prístroje

NASA zvažovala takmer 60 návrhov na prístrojové vybavenie roverov. Dňa 31. júla 2014 NASA oznámila, ktorých sedem nástrojov bude tvoriť užitočné zaťaženie roveru:

• Planetary Instrument for X-Ray Lithochemistry (PIXL), röntgenový fluorescenčný spektrometer na určenie jemného elementárneho zloženia materiálov na povrchu Marsu.

• Radar Imager pre podpovrchový experiment Marsu (RIMFAX), radar prenikajúci do zeme na zobrazenie rôznych hustôt zeme, štruktúrnych vrstiev, pochovaných hornín, meteoritov a detekciu podzemného vodného ľadu a slanej soľanky v hĺbke 10 metrov (33 stôp). RIMFAX poskytol Nórsky obranný výskumný ústav (FFI).

• Mars Environmental Dynamics Analyzer (MEDA), súbor senzorov, ktoré merajú teplotu, rýchlosť a smer vetra, tlak, relatívnu vlhkosť, žiarenie a veľkosť a tvar prachových častíc. Zabezpečilo ho španielske Centro de Astrobiología.

• Mars Oxygen ISRU Experiment (MOXIE), prieskum technológie, ktorý bude produkovať malé množstvo kyslíka (O₂) z marťanského atmosférického oxidu uhličitého (CO₂). Táto technológia by mohla byť v budúcnosti rozšírená na podporu ľudského života alebo na výrobu raketového paliva pre návratové misie.

• SuperCam, súprava nástrojov, ktorá dokáže na diaľku poskytnúť zobrazovanie, analýzu chemického zloženia a mineralógiu v horninách a regolite. Je to vylepšená verzia ChemCam na roveri Curiosity , ale s dvoma lasermi a štyrmi spektrometrami, ktoré jej umožnia na diaľku identifikovať biologické podpisy a posúdiť minulú obývateľnosť. Na vývoji a výrobe SuperCam spolupracovali Národné laboratórium Los Alamos, Výskumný ústav astrofyziky a planetológie (IRAP) vo Francúzsku, Francúzska vesmírna agentúra (CNES), Havajská univerzita a Univerzita vo Valladolide v Španielsku.

• Mastcam-Z, stereoskopický zobrazovací systém s možnosťou priblíženia.

• Skenovanie obývateľných prostredí pomocou Ramanovho spektrometra a luminiscencie pre organické látky a chemikálie (SHERLOC), ultrafialového Ramanovho spektrometra, ktorý využíva jemné zobrazovanie a ultrafialový (UV) laser na určenie jemnej mineralógie a detekciu organických zlúčenín.

Externé odkazy

• Mars 2020 oficiálna webová stránka NASA
• Fotogaléria nafotená roverom Perseverance, vrátane Raw obrázkov.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Perseverance (rover) na anglickej Wikipédii.