Preskočiť na obsah

Petteri Orpo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Petteri Orpo
Oficiálny portrét, 2023
Oficiálny portrét, 2023
47. predseda vlády Fínska
Momentálne v úrade
od 20. jún 2023
PrezidentiSauli Niinistö
Alexander Stubb
Predchodca Sanna Marinová
Predseda parlamentu Fínska
V úrade
12. apríl 2023 – 20. jún 2023
Predchodca Matti Vanhanen Jussi Halla-aho Nástupca
Podpredseda vlády Fínska
V úrade
28. jún 2017 – 6. jún 2019
PremiérJuha Sipilä
Predchodca Timo Soini Mika Lintilä Nástupca
Minister financií Fínska
V úrade
22. jún 2016 – 6. jún 2019
PremiérJuha Sipilä
Predchodca Alexander Stubb Mika Lintilä Nástupca
Predseda Národnej koaličnej strany
Momentálne v úrade
od 11. jún 2016
Predchodca Alexander Stubb
Minister vnútra Fínska
V úrade
29. máj 2015 – 22. jún 2016
PremiérJuha Sipilä
Predchodca Päivi Räsänenová Paula Risikko Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoAntti Petteri Orpo
Narodenie3. november 1969 (55 rokov)
Köyliö, Fínsko
Politická stranaNárodná koaličná strana
Alma materUniverzita v Turku
Rodina
Manželka
Niina Kanniainen-Orpo
Deti2
Odkazy
Petteri Orpo na petteriorpo.fi
Spolupracuj na CommonsPetteri Orpo
(multimediálne súbory)

Antti Petteri Orpo (* 3. november 1969, Köyliö)[1] je fínsky politik, ktorý od roku 2023 pôsobí ako predseda vlády Fínska a od roku 2016 ako líder Národnej koaličnej strany.[2] Po parlamentných voľbách v roku 2023 krátko pôsobil aj ako predseda fínskeho parlamentu.

V rokoch 2017 až 2019 pôsobil ako podpredseda vlády Fínska, v období 2016 – 2019 zároveň ako minister financií, medzi rokmi 2015 a 2016 ako minister vnútra a od roku 2014 do roku 2015 ako minister poľnohospodárstva a lesníctva.[3][4] Dňa 2. apríla 2023 vyhrala Národná koaličná strana (KOK) vedená Orpom parlamentné voľby s pluralitou 20,8% hlasov a 48 mandátov. Orpo získal vo svojom okrese viac ako 17 000 hlasov.

Raný život a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Antti Petteri Orpo sa narodil 3. novembra 1969 v Köyliö vo Fínsku.[5][6] Jeho otec, Hannu Orpo, bol politik a člen KOK. Petteri Orpo obstál fínske matrikulácie a absolvoval školu Köyliön lukio. Neskôr získal magisterský titul v oblasti politických vied z univerzity v Turku. Orpo sa zúčastnil povinnej fínskej štátnej ozbrojenej služby a stal sa rezervným dôstojníkom. Jeho súčasná rezervná hodnosť je kapitán.[5]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Minister vnútra

[upraviť | upraviť zdroj]
Orpo s Nikosom Xydakisom vo februári 2016

Počas svojho funkčného obdobia ako minister vnútra získal Orpo pre jeho riešenie migračnej krízy v roku 2015 podporu od koaličných partnerov v protiimigračnej stane Praví Fíni, ako aj od opozičných zákonodarcov.[7]

Minister financií

[upraviť | upraviť zdroj]

V máji 2016 Orpo oznámil, že bude na júnovom straníckom sneme Národnej koalície kandidovať na predsedu strany proti súčasnému predsedovi a ministrovi financií Alexandrovi Stubbovi. V tom čase sa Orpo pripojil ako druhý k poslankyni Eline Valtonenovej, ktorá sa tiež snažila nahradiť Stubba.[8] Na rozdiel od otvoreného polygota Stubba bol Orpo všeobecne vnímaný ako opatrný hľadač konsenzu s malou skúsenosťou z medzinárodnej politiky.[9] Orpo získal 441,4 hlasov proti Stubbovým 361 a bol tak zvolený ako nový predseda strany.[10] Čoskoro oznámil, že vezme Stubbovo miesto ako minister financií,[11] za ktorého bol oficiálne vymenovaný v júni 2016.[12]

V júni 2017 premiér Juha Sipilä a podpredseda vlády Orpo oznámili, že už nemôžu spolupracovať s tretím koaličným partnerom svojich dvoch strán, stranou Fínov, odvolávajúc sa na rozdiely v základných hodnotách v imigračnej politike a politike EÚ. Pre Sipilu aj Orpa boli v hre zásadné reformy zdravotníctva a miestnych samospráv, ktoré boli kľúčové pre ich plán na vyrovnanie verejných financií.[13]

Okrem svojich politických rolí v národnej politike predsedal Orpo spolu s Valdisom Dombrovskisom Stretnutiu ministrov hospodárskych a finančných vecí EĽS, ktoré zhromažďuje stredopravicových členov Európskej ľudovej strany (EĽS) pred zasadnutiami Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN).

Opozícia

[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2019 sa Orpo pokúsil o vyslovenie nedôvery vtedajšej vláde.[14] To by potom znamenalo vyhlásenie nových volieb, v ktorých Orpo dúfal vo víťazstvo. Vtedajšiu vládu obvinili z nesprávneho postupu pri reagovaní na problémy na trhu práce. Neskôr odstúpil premiér Antti Rinne a Katri Kulmuniová, vtedajšia predsedkyňa strany stredu sa verejne odmietla pripojiť k plánu predčasných volieb v podaní Národnej koaličnej strany.[14]

Predseda vlády (2023 – súčasnosť)

[upraviť | upraviť zdroj]

Parlamentné voľby v roku 2023

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo fínskych parlamentných voľbách 2. apríla 2023 zvíťazila Národná koaličná strana vedená Orpom. Strana bola na čele prieskumov od polovice roku 2021 a skončila prvá s 20,8% hlasov a 48 kreslami v parlamente, čím sa jej celkový počet kresiel zvýšil o 10.[15] Išlo o tretí najvyšší výsledok strany v jej histórii.[16] Orpo začal rokovania o zostavení novej vlády, keď sa týždeň po Veľkej noci zišiel nový parlament a spolu s prezidentom ho vymenovali za hlavného vyjednávača.[17]

Orpova kampaň bola založená na znížení štátneho dlhu Fínska a ročného rozpočtového deficitu, ako aj zníženia daní z príjmu. Seba označil ako „fiškálny konzervatívec“.[16]

Orpo bol 12. apríla zvolený parlamentnými frakciami dočasne za predsedu Fínskeho parlamentu, kým nebola vytvorená nová vláda.[18]

27. apríla bolo oznámené, že Orpo začne rokovania so stranou Pravých Fínov (PS), Švédskou ľudovou stranou a kresťanskými demokratmi o vytvorení novej vlády.[19] Táto koalícia strán bola potvrdená 15. júna,[20] pričom formácia vlády vrátane mien jej ministrov bola oznámená 17. júna.[21] Jeho strana získala v kabinete osem pozícií, Praví Fíni sedem (vrátane ministerstiev financií, vnútra a spravodlivosti), zatiaľ čo si Švédska ľudová strana a kresťanskí demokrati rozdelili zvyšných päť. Je to najpravicovejšia vláda Fínska od konca druhej svetovej vojny a je to súčasne jeden z mála prípadov od návratu mieru, kedy jedna strana fínskeho politického spektra bola schopná vytvoriť vládu samostatne.

Obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]
Orpo s predsedkyňou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou na summite EĽS 29. júna 2023
Orpo s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, 14. júla 2023
Orpo s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym, 23. augusta 2023
Orpo s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, 4. októbra 2023
Orpo so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom, 27. novembra 2023

Petteri Orpo sa stal predsedom vlády Fínska 20. júna 2023.[22] Vláda za svoju prioritu označila zníženie verejných výdavkov. Orpo oznámil zníženie štátneho rozpočtu o 6 miliárd eur, pričom uviedol, že najväčším nebezpečenstvom, ktoré ohrozuje Fínsko, je „dlhová kríza“ (vtedy 74% HDP) a reformy, z ktorých niektoré „budú bolieť“.[23]

Koalícia vsádza na bezprecedentné krátenie sociálnych dávok. Sprísnia sa napríklad podmienky poberania podpory v nezamestnanosti, zavedie sa jednodňová čakacia lehota pri nástupe na pracovnú neschopnosť (PN) a obmedzí sa prístup k príspevku na bývanie. Okrem toho sa obmedzí právo na štrajk a zavedie sa pokuta za neoprávnené zastavenie práce. Vládna dohoda tiež umožňuje jednoduchšie prepúšťanie a využívanie zmlúv na dobu určitú a zároveň zvyšuje investície do odborného vzdelávania.[24]

Zamestnávatelia tieto oznámenia privítali, v programe vidia reformy, ktoré „požadovali už desaťročia“, ale odbory reformy odsúdili ako „útok na zamestnancov“. Zatiaľ čo stredoľavé a ľavicové strany tiež odsúdili „náročný program, najmä pre ľudí s nízkymi a strednými príjmami“ (Sanna Marinová) a „najprotirobotníckejšiu vládu vo fínskej histórii“ (Li Anderssonová), líderka strany Praví Fíni Riikka Purra vyhlásila, že „nevidí žiadne rozdiely medzi záujmami zamestnávateľov a zamestnancov“.[25]

Pokiaľ ide o imigráciu, podmienky prijímania budú obmedzené. Azyl sa už nebude udeľovať dočasne a na žiadosť o povolenie na trvalý pobyt sa bude vyžadovať šesťročný pobyt vo Fínsku. Zjednotenie rodiny a prístup k naturalizácii budú obmedzené. Okrem toho krajina v rámci relokačného systému prijme len 500 utečencov ročne v porovnaní s 1 050 v súčasnosti. Pracovníci z radov prisťahovalcov už nebudú mať rovnaké spoločenské práva ako osoby s trvalým pobytom a v prípade prepustenia budú musieť krajinu opustiť do troch mesiacov.[26]

Počas prvého mesiaca jeho kabinetu došlo k početným škandálom týkajúcim sa minulých spisov ministrov PS vrátane podpredsedkyne vlády Riikky Purry.[27][28] Škandál okolo nacistického žartovania a potenciálneho prepojenia na neonacistické organizácie ministra hospodárstva Vilhelma Junnilu viedli k jeho rezignácii.[29] Švédska ľudová strana Fínska kritizovala Orpa za príliš slabé vedenie počas Junnilovho škandálu.[30] Vedenie Orpa medzi rôznymi spormi bolo tiež spochybňované a kritizované vo fínskych a medzinárodných médiách.[31][32][33]

Orpo odsúdil činy Hamásu, jeho vojny proti Izraelu v roku 2023 a vyjadril svoju podporu Izraelu a jeho právu na sebaobranu.[34]

Iné aktivity

[upraviť | upraviť zdroj]
Orpo na summite EĽS 28. júna 2016
Orpo s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou na summite EĽS v Bruseli 21. marca 2019

Organizácie Európskej únie

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodné organizácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Petteri – About Me [online]. Petteri Orpo, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. Archivované 2023-09-12 z originálu. (po anglicky)
  2. ↑ Finland's parliament backs Petteri Orpo as PM, replacing Sanna Marin [online]. Reuters, 2023-06-20, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Räty, Orpo and Toivakka take over ministerial portfolios [online]. Helsinki Times, 2014-06-23, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ Sipilä’s Government appointed [online]. Fínska vláda, 2015-05-29, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. Archivované 2015-05-29 z originálu. (po anglicky)
  5. ↑ a b Petteri Orpo [online]. Fínsky parlament, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. Archivované 2023-11-28 z originálu. (po anglicky)
  6. ↑ Finland's conservative leader Orpo set to become Prime Minister [online]. France24, 2023-04-03, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. Archivované 2023-04-09 z originálu. (po anglicky)
  7. ↑ Finnish finance minister faces new challenge as party leader [online]. Reuters, 2016-05-04, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ Finnish finance minister faces new challenge as party leader [online]. Reuters, 2016-05-04, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ PROFILE-Finland's Finance Minister Petteri Orpo [online]. Reuters, 2016-06-22, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ Nyt se ratkesi! Petteri Orpo on kokoomuksen uusi puheenjohtaja – Stubb sivuun [online]. ILTA SANOMAT, 2016-06-11, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. (po fínsky)
  11. ↑ HARALA, Samuli. Orpo nappaa valtiovarainministerin salkun – Stubbin uudet tehtävät tarkentuvat myöhemmin [online]. YLE, 2016-06-11, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. Archivované 2023-12-25 z originálu. (po fínsky)
  12. ↑ VIRKKUNEN, Jussi. Kokoomuksen ministerivaihdoksille sinetti – presidentti vahvisti nimitykset [online]. YLE, 2016-06-22, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. Archivované 2023-12-19 z originálu. (po fínsky)
  13. ↑ FORSELL, Tuomas; ROSENDAHL, Jussi. Finnish PM to break up coalition, kick out nationalists [online]. Reuters, 2017-06-12, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ a b YLE TV1 A-studio. 2019-12-03.
  15. ↑ Tässä on illan vaalitulos: Kokoomus kärjessä, PS nousi toiseksi ja SDP jäi kolmanneksi [online]. Yle Uutiset, 2023-04-02, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online. (po fínsky)
  16. ↑ a b . Dostupné online. (po fínsky)
  17. ↑ KARKKOLA, Minna. Petteri Orpo kertoo, miten starttaa hallitusneuvottelut – Lähteekö viestejä SDP:lle tai PS:lle? [online]. Tärkeimmät talousuutiset | Kauppalehti, 2024-03-07, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online. (po fínsky)
  18. ↑ President calls on MPs to cooperate in 'new era' as Finnish Parliament opens [online]. YLE, 2023-04-13, [cit. 2024-02-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ CAMUT, Nicolas. Finnish far right in talks to join coalition government [online]. Politico, 2023-04-27, [cit. 2024-02-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ Finland's conservatives to form coalition with far-right [online]. DW, 2023-06-15, [cit. 2024-02-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ TANNER, Jari. Finland’s conservative party picks ministers for right-wing coalition government [online]. The Seattle Times, 2023-06-18, [cit. 2024-02-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ TERAZ.SK. Fínsky parlament potvrdil nového premiéra Petteriho Orpa [online]. TERAZ.sk, 2023-06-20, [cit. 2024-02-29]. Dostupné online.
  23. ↑ HIVERT, Anne-Françoise. In Finland, the right will tighten migration policy. Le Monde (Malmö), 2023-06-18. Dostupné online [cit. 2024-02-29]. (po anglicky)
  24. ↑ HIVERT, Anne-Françoise. In Finland, the right will tighten migration policy. Le Monde (Malmö), 2023-06-18. Dostupné online [cit. 2024-02-29]. (po anglicky)
  25. ↑ HIVERT, Anne-Françoise. In Finland, the right will tighten migration policy. Le Monde (Malmö), 2023-06-18. Dostupné online [cit. 2024-02-29]. (po anglicky)
  26. ↑ HIVERT, Anne-Françoise. In Finland, the right will tighten migration policy. Le Monde, 2023-06-18. Dostupné online [cit. 2024-03-07]. (po anglicky)
  27. ↑ Perussuomalaiset | Rasistista kieltä Halla-ahon vieraskirjassa viljellyt ”riikka” näyttää olevan Riikka Purra – ”Olen ilmaissut itseäni tavoilla, joita en nykyään hyväksyisi” [online]. Helsingin Sanomat, 2023-07-10, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online. (po fínsky)
  28. ↑ PAANANEN, Veera. Ministeri Ville Tavio on puhunut väestön­vaihdosta useita kertoja edus­kunnassa [online]. HS, 2023-07-03, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online. (po fínsky)
  29. ↑ Vilhelm Junnila eroaa [online]. IS, 2023-06-30, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online. (po fínsky)
  30. ↑ RKP:ssä toivotaan jämäkämpää johtajuutta pääministeri Orpolta [online]. www.iltalehti.fi, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online. (po fínsky)
  31. ↑ Pääkirjoitus | Orpo johtaa hallitusta silmät kiinni [online]. Helsingin Sanomat, 2023-07-13, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online. (po fínsky)
  32. ↑ IS. Pääkirjoitus: Petteri Orpon hallituksen suurin haaste voi olla Orpo itse [online]. Ilta-Sanomat, 2023-07-04, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online. (po fínsky)
  33. ↑ HIMANEN, Jari. Saksan toiseksi suurin sanomalehti ryöpyttää Orpoa: "Tehnyt maalleen valtavaa vahinkoa" [online]. www.iltalehti.fi, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online. (po fínsky)
  34. ↑ Finnish leaders defend abstention in UN vote on Gaza ceasefire [online]. News, 2023-10-28, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. ↑ Petteri Orpo, new Governor for Finland [online]. European Investment Bank, 2016-06-22, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. ↑ Petteri Orpo [online]. Európsky mechanizmus pre stabilitu, 2019, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online. Archivované 2019-04-04 z originálu.
  37. ↑ Board of Governors [online]. www.aiib.org, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. ↑ EBRD Shareholders and Board of Governors [online]. EBOR, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Petteri Orpo na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petteri_Orpo&oldid=7869491“