Pillerova komisia
Pillerova komisia bola rehabilitačná komisia, ktorá pôsobila v rokoch 1968 – 1969, t.j. počas tzv. Pražskej jari. Jej úlohou bola rehabilitácia nespravodlivo odsúdených osôb z perzekučných procesov v 50. rokoch 20. storočia. Pre udalosti nasledujúce po 21. auguste 1968 však nemala pre svoju činnosť dostatok priestoru a podpory zo strany KSČ a jej pôvodný cieľ nebol dosiahnutý.
Komisia
[upraviť | upraviť zdroj]Komisia bola ustanovená začiatkom apríla 1968. Pretože šlo o pálčivú funkciu, hľadal sa jej vedúci dlhší čas. Nakoniec bol za vedúceho komisie menovaný Jan Piller, vtedajší vedúci tajomník KSČ v Stredočeskom kraji. Ďalšími členmi komisie boli Marie Sedláková, Marie Miková, Oldřich Rákosník, Milan Hladký, František Krajčír, Jindřich Uher, Jiří Rypel, Leopold Hoffman, Jaroslav Frýbert, Štefan Infner a historik Karel Kaplan. Pravdepodobne Kaplan po mesačnom váhaní komisie presadil vytvorenie rozsiahleho tímu odborníkov, ktorí mali vypracovať základ správy komisie.[1]
Pôvodná úloha komisie podobne ako predchádzajúce komisie (Barákova, Kolderova a z nej vyčlenená barnabitská) sa mala zamerať iba na komunistických funkcionárov. Väčšina z nich však už oslobodená bola, časť z nich už nežila. Komisia preto svoju úlohu sama rozšírila aj na nekomunistov. Komisia následne vydala asi 2 000 stranovú správu, ktorá však bola viackrát revidovaná.[1] Správa sa mimo iného kriticky vyjadrovala voči sovietskym poradcom, ktorý v Československu od roku 1949 pôsobili.[2]
Správa bola predložená Alexandrovi Dubčekovi, ktorý ju prijal a požiadal jej tvorcov o mlčanlivosť, kým o správe nerozhodnú príslušné orgány. Správa však následne bola prejednaná až 6. mája 1969, keď už bolo vedenie KSČ v rukách Gustáva Husáka a normalizačného prúdu. Výsledok komisie bol kriticky zamietnutý. Následne vznikla nová komisia, ktorá mala rozhodnutie Pillerovej komisie prepracovať a otázku rehabilitácií zo strany komunistov navždy uzavrieť.[1] Nová komisia sa vrátila k záverom Kolderovej komisie z rokov 1962 – 1963.[3]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Barákova komisia (poverená skúmaním politických procesoch 50. rokov ako Slánsky a spol., procesu s buržoáznymi nacionalistami a pod.)
- Kolderova komisia (v 60. rokoch druhá rehabilitačná komisia)
- barnabitská komisia
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c VEBER, Václav. O rehabilitacích a o tom, co s nimi souvisí [online]. [Cit. 2019-11-11]. S. 22–26. Dostupné online.
- ↑ RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století. Spolupráce a konflikty 1914 - 1992. 2. vyd. Prava : Vyšehrad, 2015. 677 s. ISBN 978-80-7429-631-4. S. 399 – 400.
- ↑ 50. léta - Rehabilitace a "rehabilitace" v době komunistického režimu: TOTALITA [online]. totalita.cz, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.