Borovica himalájska
| Borovica himalájska | |
 Borovica himalájska, konár so šiškami | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Synonymá | |
| Leucopitys excelsa Pinus excelsa | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Borovica himalájska[2] alebo borovica štíhla (lat. Pinus wallichiana alebo Pinus excelsa[3]) je druh z rodu borovica (Pinus) z čeľade borovicovité (Pinaceae).
Je to stále zelený ihličnatý strom. Rastie v Himalájach od Afganistanu po Nepál a po cédri himalájskom (Cedrus deodara) je to najvyšší strom Himalájí. Druhové meno nesie na počesť dánskeho botanika Nathaniela Walicha.[4][5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Borovica himalájska je vysoký strom, dorastajúci do výšky až 50 m, s rovným kmeňom s priemerom do 1 m (v prsnej výške) a so široko kužeľovitou korunou.[6] Dožíva sa veku 300 až 400 rokov.[5]
Borovica má v mladosti jemnú hladkú borku, ktorá praská až vo vyššom veku a v doštičkách sa odlupuje. Mladé stromy rýchlo prirastajú a sú obyčajne praslenovito rozkonárené.
Púčiky sú podlhovasté, vajcovité, bielo živicové, dlhé 6 až 12 mm. Mladé konáriky sú modrozelené, lysé, voskovo oinovatené, ihlice rastú vo zväzočkoch po päť, najprv vzpriamene, neskôr visiace, modrozelené, dlhé až 18 cm a vytrvávajú na strome tri až štyri roky.
Samčie šištičky rastú v hustých zhlukoch na mladších vetvičkách, sú žltohnedej farby, dlhé 10 až 20 mm. Samičie šišky vyrastajú jednotlivo alebo vo zväzkoch (až po päť), sú dlho stopkaté, prehnuto valcovité, široké asi 3 cm, dlhé až 27 cm, obyčajne hojne živicové. V mladosti majú modrozelenú farbu, dozrievajú až na jeseň budúceho roka a sú svetlohnedé. Semenné šupiny majú tupý koncový tmavohnedý pupok (lumbo). Hnedé semená merajú 6 až 8 mm, majú ostrý okraj a šikmo uťaté krídlo, dlhé 15 až 20 mm. K opeľovaniu dochádza v priebehu apríla až júna.[4][5][6]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Borovica himalájska pochádza z pohorí Himaláje, Karakoram a Hindúkuš, je rozšírená od východného Afganistanu na východ cez severný Pakistan, Indiu, Nepál až po provinciu Jün-nan v juhozápadnej Číne. Rastie v horských údoliach v nadmorských výškach 1 800 až 4 300 m, zriedkavo zostupuje pod 1 200 m.[6]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Borovica himalájska je svetlomilná drevina, najviac jej vyhovujú ľahké, dobre priepustné kyslé až neutrálne pôdy a vyššia vzdušná vlhkosť. Uprednostňuje mierne podnebie so suchými zimami a vlhkými letami. Najviacej je rozšírená v suchších oblastiach vnútorných údolí, kde je reliéfom hôr potlačený účinok južného monzúnu. Medzi typické biotopy patria horské sutiny a ľadovcové predpolia, ale tvorí aj pôvodné lesy ako primárny druh, prípadne rastie v zmiešaných lesoch s cédrom himalájskym (Cedrus deodara), ihličnanmi Abies pindrow, Picea smithiana a s vysokohorskou brezou Betula utilis.[4][5][6]
Význam a využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Borovica himalájska je jednou z najdôležitejších drevín Himalájí. Je to druh s veľmi cenným, výrazne živicovým, dobre opracovateľným a trvanlivým drevom, vhodným tak pre stolárstvo, ako aj na stavebné účely. Používa sa k výrobe dreveného uhlia ale slúži aj ako palivové drevo.[4][5][6]
Terpentín získaný zo živíc borovice je antiseptický, vhodný na vnútorné použitie pri liečbe ochorení obličiek a močového mechúra ale aj na zábal a parný kúpeľ pri liečbe reumatických ochorení. Osvedčil sa pri liečbe chorôb slizníc a dýchacích ťažkostí, ako je kašeľ, nádcha, chrípka a tuberkulózy. Formou mastí sa používa na liečbu kožných ochorení, rán, vredov a popálenín.[7]
Borovica je perspektívnou drevinou pre záhradnú architektúru pre svoj atraktívny vzhľad a veľké ozdobné šišky. Má vysokú odolnosť voči znečisteniu ovzdušia, znáša ho lepšie ako iné ihličnany.[6]
Hrozby a choroby
[upraviť | upraviť zdroj]K významným činiteľom koreňovej hniloby, ktoré vážne ohrozujú sadenice borovice himalájskej v lesných škôlkach, patria patogénne huby Fusarium oxysporum, Rhizoctonia solani a Macrophomina phaseolina. Tieto patogény často napádajú koncové korene mladých sadeníc, spôsobujú ich hnilobu, čím zabíjajú hostiteľa. Huby prenikajú do koreňovej epidermálnej bunkovej steny, rozkladajú ju a prežívajú prostredníctvom metabolizmu bunkového obsahu. Podľa štúdie sa druh Fusarium oxysporum, vyskytoval na ochorení koreňov až u 38,6% semenáčikov.[8]
Pri prieskume gangrény ihličia, ktorý sa uskutočnil v roku 2010 v štáte Jammu a Kašmír, India, bol prvýkrát identifikovaný hubový patogén Lophodermium macci aj na borovici himalájskej. Predtým bol zaznamenaný len na borovici hladkej (Pinus strobus). [9]
Významným patogénom pre borovicu himalájsku je aj trpasličie imelo Arceuthobium minutissimum a Taxillus kaempferi. Tieto drobné parazitické rastliny sú rozšírené v západnom a strednom Bhutáne.[10]
Poškodzovanie stromov je jedným z deštruktívnych spôsobov správania ázijského medveďa ušatého (Ursus thibetanus). Prieskum škôd na borovici himalájskej, ktoré sa uskutočnil v Kaghan Valley v Pakistane, ukázal, že zo skúmanej vzorky 1 081 dospelých stromov bolo poškodených 201. Z poškodených stromov bol 39 (19,4%) zničených úplne. Koncom zimnej sezóny medvede olupujú kôru stromov, ktorá im slúži ako potrava.[11]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Borovica himalájska; vetvička s ihličím -
Borovica himalájska; vrcholové konáre so šiškami -
Borovica himalájska; konár so šiškami -
Borovica himalájska; otvorená šiška -
Borovica himalájska; kmeň -
Borovica himalájska; strom
.jpg)
.JPG)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Farjon, A. 2013. Pinus wallichiana. The IUCN Red List of Threatened Species 2013: e.T42427A2979371. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2013-1.RLTS.T42427A2979371.en. Accessed on 23 December 2022.
- ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.84-85. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
- ↑ Pinus wallichiana A.B.Jacks. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-12-23]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
- ↑ a b c d e Gabriela Leugnerová. PINUS WALLICHIANA A. B. Jacks. – borovice himálajská / borovica himalájska [online]. BOTANY.CZ, 3. 7. 2007, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. (česky)
- ↑ a b c d e f Pinus wallichiana / Himalayan white pine [online]. American Conifer Society; National Office 8441 Wayzata Blvd., Suite 270 Golden Valley, MN 55426, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Pinus Wallichiana [online]. Plants For A Future, Registered Charity No.1057719,, [cit. 2022-03-30]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Fungi Associated with Root Rot of Pinus wallichiana Seedlings in Kashmir [online]. Science Alert; Office Number 112, Al Noor Building, near Bassam Center, P.O. Box 126208, Deira, Dubai, UAE, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ First Report of Needle Blight on Blue Pine (Pinus wallichiana) and Aleppo Pine (P. halepensis), Caused by Lophodermium macci, from Asia [online]. Research Gate; Plant Pathology Journal 10(4), April 2011, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Common needle, shoot, branch and stem diseases of conifer trees in Bhutan [online]. Research Gate;, January 2007, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Damages to Himalayan White Pine (Pinus wallichiana) by Asiatic Black Bear (Ursus thibetanus) in Kaghan Valley, Pakistan [online]. MDPI; Forests 2021, 12, 1130, 2021, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. (anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borovica himalájska
