Planetárna kozmogónia
Planetárna kozmogónia je odvetvie astronómie zaoberajúce sa vznikom a vývojom planét, mesiacov, asteroidov, komét a meteoroidov. Objasňuje zákonitosti a sleduje vývoj týchto telies v čase, keď sa slnečná sústava ešte radikálne odlišovala od súčasného stavu a podmienok.
Jedným zo základných predpokladov postulovaných pri riešení tejto otázky je predpoklad o nemennosti fyzikálnych zákonov v čase.
Pri štúdiu histórie slnečnej sústavy vznikajú pracovné teórie, kozmogonické domnienky alebo hypotézy. Staršie kozmogonické hypotézy boli výlučne teoretické. Úlohou planetárnej kozmogónie je hľadať stopy, na základe ktorých možno rozpoznať dávnu minulosť. Také stopy (anomálne chemické a izotopové zloženie, mineralogické štruktúry, veľkosť a tvar menších telies v slnečnej sústave ap.) dávajú hraničné podmienky, ktoré musí každá kozmogonická hypotéza splniť.
Druhým dôležitým zdrojom informácií je porovnanie s inými objektmi toho istého druhu. Táto technika sa uplatňuje v stelárnej kozmogónii a galaktickej kozmogónii, ale súčasnou pozorovacou technikou nie je výskum iných planetárnych sústav možný.
Kozmogonické hypotézy možno rozdeliť na základe časovej postupnosti udalostí, ktoré vyvolali vznik slnečnej sústavy, na tri skupiny:
- V čase utvárania planetárnej sústavy Slnko bolo stabilnou hviezdou z hlavnej postupnosti s podobnou štruktúrou ako dnes.
- V čase vzniku planét bolo Slnko v poslednej fáze kontrakcie, krátko pred vstupom na hlavnú postupnosť, alebo už jestvovalo centrálne zhustenie, ktoré zapríčiňovalo keplerovský pohyb častíc v jeho okolí.
- Slnko alebo Protoslnko bolo v začiatočnej fáze vzniku možno bez centrálneho zhustenia. Planetárna evolúcia sa začala v tej istej hmlovine súčasne alebo ešte pred evolúciou samého Slnka.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.