Preskočiť na obsah

Planetezimál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy

Planetezimál (slovo mužského rodu)[1][2] alebo planetezimála[3] je teleso veľké 1 až niekoľko desiatok metrov, postulované ako prechodný stav hmoty slnečnej hmloviny; z planetezimál neskôr vznikli protoplanéty a z nich planéty.[2]

Iné významy

[upraviť | upraviť zdroj]

Niekedy sa tento termín používa na opis objektov ako planétky a kométy, niektorí ho používajú výlučne pre objekty s priemerom okolo 10 km.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že sa planetezimály sformovali kolíziami častíc, obiehajúcich v akréčnom disku slnečnej hmloviny. Akumulácia planetezimálov viedla k vytvoreniu protoplanetárneho disku, z ktorého vznikli protoplanéty a neskôr planéty. Je prakticky dokázané, že asi pred 3,8 miliardami rokov väčšina planetezimálov v Slnečnej sústave opustila svoju dráhu alebo vytvorila väčšie objekty. Väčšina zo zvyšných planetezimálov obieha v hlavnom pásme asteroidov.

Teória veľkého impaktu tvrdí, že zemský Mesiac sa sformoval z dopadu planetezimálu s názvom Theia v dávnej histórii slnečnej sústavy.