Plochá hora
| Plochá hora | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Trebišov |
| Obec | Cejkov |
| Pohorie | Zemplínske vrchy |
| Povodie | Bodrog |
| Nadmorská výška | 348 m n. m. |
| Súradnice | 48°27′46″S 21°43′31″V / 48,4628°S 21,7253°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Cejkov |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Plochá hora[1] (348 m n. m.[2]) je vrch v Zemplínskych vrchoch, krajinnom celku Matransko-slanskej oblasti.[3] Leží nad obcou Malá Tŕňa, približne 16 km južne od Trebišova.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na juhovýchode strednej, najvyššej časti pohoria.[3] Vrch leží v Košickom kraji, v okrese Trebišov a na katastrálnom území obce Cejkov[1], čiastočne aj Černochov. Najbližšími sídlami sú východne situovaný Cejkov, severne sa nachádza Kašov, západne Veľká a Malá Tŕňa a južne Bara a Černochov.[2][4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Plochá hora leží v hlavnom hrebeni, vedúcom z Rozhľadne (470 m n. m.) juhovýchodným smerom na Medový vrch (322 m n. m.). Severne sa nachádza Rozhľadňa (470 m n. m.), Vysoký vrch (434 m n. m.), Strekov (279 m n. m.) a Avaš (237 m n. m.), východne Veľký vrch (272 m n. m.), Vlčia hora (257 m n. m.), Bocianí vrch (267 m n. m.) a Vakovec (238 m n. m.), južne Čierna hora (325 m n. m.), Borsuk (267 m n. m.), Tarbucka (278 m n. m.), Medový vrch (322 m n. m.), Stredný vrch (252 m n. m.), Pleš (278 m n. m.) a Magas hegy (514 m n. m.) a západne Šimonov vrch (331 m n. m.), Chotárny vrch (413 m n. m.), Čierna hora (240 m n. m.) a Fekete hegy (577 m n. m.).[4][2] Oblasť patrí do povodia rieky Bodrog, kde vodu z južných svahov odvádza Barský potok a zo severných a východných Cejkovský potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4][5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít bez vyššieho porastu je ojedinele vidieť okolité vrcholy Zemplínskych vrchov, Východoslovenskú nížinu a Vihorlatské vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolitých obcí.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-12-29]. Dostupné online.