Podbelica alpínska
| Podbelica alpínska | |
 Podbelica alpínska – ilustrácia. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Homogyne alpina (L.) Cass. (L.) Cass.[1][2], 1821[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Podbelica alpínska[3] (lat. Homogyne alpina)[2] je trváca bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jej prirodzený areál zahŕňa pohoria západnej, strednej a južnej Európy.[2][4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Podbelica alpínska je trváca bylina s dlhým, plazivým, občas rozkonáreným, vlnato šupinatým podzemkom. Byľ je priama, jednoduchá, spravidla jednoúborová, pozdĺžne ryhovaná, málo listnatá, v čase kvitnutia dlhá 10 až 35 (45) cm, často červenohnedá, dole pavučinato, hore vlnato chlpatá.[4][5][6]
Listy sú v prízemnej ružici, v počte 2 až 3, s priemerom 2 až 5 cm, so stopkami dlhými do 12 cm. Ich čepeľ je srdcovito obličkovitá alebo okrúhla, na líci tmavozelená, lesklá a holá, na rube bledšia, na žilnatine vlnatá a na okraji zúbkatá. Byľové listy sú šupinovité, v hornej časti sediace, úzko až široko kopijovité, celistvookrajové, dlhé do 2 cm, zelené, na rube roztrúsene chlpaté.[4][5][6]
Kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je terčovitý úbor s priemerom 10 až 15 mm. Úbory sú vrcholové, spravidla jednotlivé, vzácne v počte 2 až 4. Okrajové kvety v úbore sú piestikovité, s korunou vláknitou, ružovou až špinavo fialovou, stredné kvety sú obojpohlavné, s korunou rúrkovitou, na báze zrastenou, dlhou 7 až 10 mm, fialovou až purpurovo červenou. Čnelka s bliznou je dlhšia ako koruna. Červenohnedý zákrov je zvončekovitý až valcovitý, jednoradový, dlhý do 10 mm. Zákrovné listene sú v počte 12 až 20, v čase zrelosti plodu sú naspäť ohnuté a úzko až čiarkovito kopijovité.[4][5][6]
Plodmi sú úzko elipsovité nažky dlhé 4 až 6 mm, ktoré sú pozdĺžne ryhované, s 8 až 10 rebrami. Biely chlpovitý chocholec je jednoradový, dlhý do 12 mm.[4][5]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Areál rozšírenia podbelice alpínskej zahŕňa pohoria západnej, strednej a južnej Európy – Pyreneje, Alpy, sudetské pohoria, Karpaty, roztrúsená je na Apeninskom polostrove a Balkánskom polostrove. Zavlečená je na Britských ostrovoch, v Škótsku.[4][2]
Na Slovensku sa najviac vyskytuje v Slovenskom rudohorí, Malej Fatre a Veľkej Fatre, Nízkych Tatrách, Západných Tatrách, Vysokých Tatrách , Belianskych Tatrách a tiež v Západných Beskydách a Spišských vrchoch. Pomerne hojná je na Muránskej planine, v Slovenskom raji, na Čergove a v Bukovských vrchoch. Menej častá je v Kremnických vrchoch, na Poľane, Chočských vrchoch a v Podtatranských kotlinách. Ojedinele sa vyskytuje v Slanských vrchoch, Strednom Pohornádí, Štiavnických vrchoch a v Nízkych Beskydách.[4][7]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Podbelica alpínska je častý vlhkomilný druh horského až alpínskeho stupňa. Zriedka sa vyskytuje aj v subniválnom stupni na skalných terasách s hlbšou pôdou a dlho trvajúcou snehovou pokrývkou.[6] Ťažiskom výskytu sú horské smrečiny, kosodrevina, horské lúky a pasienky.[4] Obľubuje vlhké, kyslé, humózne, hlinitopiesočnaté pôdy.[5] Najvyššie doložený výskyt bol zaznamenaný vo výške 2 605 m n. m. na Ľadovom štíte, vo Vysokých Tatrách.[4] Kvitne od mája do augusta.[4][5][6]
Poddruhy
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci druhu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné poddruhy:[2]
- Podbelica alpínska pravá (Homogyne alpina subsp. alpina) – hornaté oblasti západnej, strednej a južnej Európy.[8]
- Homogyne alpina subsp. cantabrica – s výskytom v Španielsku.[9]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Byľ s vrcholovým úborom. -
Vrcholový kvetný úbor. -
Detail kvetného úboru zloženého z rúrkovitých kvetov. -
Listy v prízemnej ružici.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b G.-F.Cuvier, Dict. Sci. Nat., ed. 2. 21: 412 (1821)
- ↑ a b c d e f Homogyne alpina (L.) Cass. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Fylogenéza a morfológia cievnatých rastlín. Ed. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščevková. 2. vyd. Bratislava : UK Bratislava , 2023. 339 s. ISBN 978-80-223-5575-9. S. 259.
- ↑ a b c d e f g h i j Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 82-85.
- ↑ a b c d e f Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1080-1083.
- ↑ a b c d e Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 314-315.
- ↑ Flóra Národného parku Slovenský raj. Ed. Anna Leskovjanská. 1. vyd. Spišská Nová Ves : ŠOP Spišská Nová Ves, 2014. 94 s. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 45.
- ↑ Homogyne alpina subsp. alpina (L.) Cass. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Homogyne alpina subsp. cantabrica (Losa & P.Monts.) Rivas Mart., T.E.Díaz, Fern.Prieto, Loidi & Penas [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podbelica alpínska
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Podbelica alpínska
