Podmanickovci
Podmanickovci | |
erb rodu Podmanických | |
Krajina | Uhorské kráľovstvo |
---|---|
Tituly | župan, kráľovský komorník |
Zakladateľ | Hadrián z Podmanína |
Rok založenia dynastie | 14. storočie |
Podmanickovci boli uhorský šľachtický rod so sídlom v Podmaníne, Hričove a v Považskej Bystrici na Považí (dnes na Slovensku). Podmanickovci patrili medzi najvýznamnejšie šľachtické rody Uhorska. Svoje meno i pôvod odvodzujú od dedinky Podmanín, pod kopcom Manín.
História rodu Podmanickovcov
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý známy člen tohto rodu bol v 14. storočí Hadrián z Podmanína (1351). Jeho syn Mikuláš bol prívržencom uhorského panovníka Ľudovíta z Anjou, ktorý mu za jeho služby pridelil donácie v blízkom okolí rodiska. Vzostup rodu Podmanických je spätý s obdobím upevňovania panovníckej moci Karola Róberta a jeho syna Ľudovíta. Ďalší príslušník rodu, Blažej Podmanický (1420 – 1480), spojil svoj osud s kráľovnou Alžbetou a mladučkým Ladislavom Pohrobkom, synom predčasne zosnulého Albrechta Habsburského. Albrecht sa stal následníkom uhorského trónu v dôsledku dohody Habsburgovcov so Žigmundom Luxemburským, podľa ktorej vládu v krajine získa manžel jednej z jeho dcér. Priazeň panovníka z rodu Luxemburgovcov sa prejavila zväčšením a upevnením rodovej dŕžavy, z ktorej začalo vznikať viacmenej súvislé územie v oblasti stredného Považia medzi Považskou Bystricou a Púchovom. Ako podriadený Alžbety sa Blažej Podmanický stal členom armády bratríkov Jána Jiskru z Brandýsa. Blažejova priazeň k husitským žoldnierom bola spečatená jeho svadbou s vdovou po kapitánovi Mikulášovi Švidrigalovi. Blažej preto ostal v bratríckom vojsku aj po smrti Ladislava Pohrobka, keď sa bratríci z nájomných žoldnierov definitívne zmenili na samostatné vojenské teleso, presadzujúce vlastné ciele pod vedením Petra Axamita a Jána Talafúza. Matej Korvín zjednotil krajinu a vytvoril mocný štát za pomoci armády bratríkov, čo bol bohatý ľudský potenciál. Porazených a zajatých preto ochotne prijímal do svojich služieb. Blažej Podmanický prešiel do Matejovho tábora medzi poslednými, až v roku 1467, teda v roku dobytia poslednej bašty bratríkov vo Veľkých Kostoľanoch. V službách nového panovníka sa osvedčil ako odvážny bojovník počas vpádov na Moravu. Vďačný Matej mu za odmenu daroval usadlosť Hričov.
Už v prvej polovici 15. storočia sa rod Podmanických rozdelil na dve vetvy. Príslušníci jednej vetvy boli reprezentovaní Blažejom v službách Alžbety, v armáde bratríkov. Druhu vetvu reprezentoval Ladislav Podmanický, ktorý bol v službách Huňadyovcov. Najprv bojoval pod velením Ladislava Huňadyho. Koncom päťdesiatych rokov 15. storočia uplatnil svoj vplyv v uhorskom sneme a prispel k zvoleniu Mateja Korvína za uhorského kráľa. Je celkom možné, že prílušníci dvoch vetiev rodu Podmanických stáli v niektorých bitkách proti sebe. Je zrejmé, že práve takéto paradoxné situácie napomohli urovnanie zmätkov v krajine. Ladislav ako dlhoročný bojovník v radoch Korvínových vojsk, bol dostatočnou zárukou spoľahlivosti Blažeja, ktorý aj vďaka nemu úspešne zmenil stranu. V každom prípade to, že práve Ladislav stál v rozhodujúcom boji na víťaznej strane, mala vplyv na pomer síl oboch vetiev rodu. Jednoznačne dominujúcou sa stala Ladislavova vetva. Blažejovi potomkovia dožili v zabudnutí na hričovskom panstve. Ladislav však úspešne pokračoval v kariére. Roku 1470 ho Matej Korvín menoval kapitánom Moravy a v roku 1458 mu daroval Považský hrad. Ladislav Podmanický dostal ďalšie majetky ako odškodné za smrť svojho otca Antona, ktorý pravdepodobne zahynul v službách Huňadyovcov. V roku 1506 vydáva Ján Podmanický regionálne významný dokument zvaný Articuli Podmanickyani, ktorý nám zachytáva vzťah zemepána a poddaných na začiatku 16. storočia.
Popis erbu
[upraviť | upraviť zdroj]Štít štiepený hrotom – v 1. červenom poli na pažiti obrnený rytier so šabľou v pravej ruke a s hlavou Turka v ľavej ruke; v 2. zlatom poli čierny orol; v modrom hrote zlatá vojenská trúbka s červenou šnúrou; na štíte barónska koruna, nad ktorou sú tri prilby – 1. turnajová prilba vpravo s modro-zlatými, vľavo s červeno-striebornými, na prilbe prilbová koruna s klenotom – roztvorenými čiernymi krídlami; 2. turnajová prilba s modro-zlatými prikrývadlami, na prilbe prilbová koruna s klenotom – rastúcim rytierom ako na štíte; 3. turnajová prilba s červeno-striebornými prikrývadlami, na prilbe prilbová koruna s klenotom – 5 striebornými perami; ako nosiči štítu – vpravo späť hľadiaci strieborný jednorožec, vľavo späť hľadiaci strieborný kôň, obaja stojaci na zlatej rozviline.[1]
Potomkovia Ladislava Podmanického
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Podmanický bol záhrebský biskup. Bratislavský župan (1510 – 1512). Diplomat a dôverný poradca panovníka Vladislava Jagelovského.
- Štefan Podmanický bol nitriansky biskup (od roku 1512) a jeden z prvých šíriteľov protireformácie.
- Michal Podmanický bol členom dvora Jagelovských. Slúžil ako komorník Ľudovíta Jagelovského, neskôr bol kapitánom kráľovej osobnej stráže. Zúčastnil sa Bitky pri Moháči, z ktorej sa však už nevrátil.
- tri dcéry
- Ján Podmanický bol lúpežný rytier, za verné služby dostal od Zápoľského usadlosť vo Vesprímskej stolici v Sedmohradsku.
- Rafael Podmanický bol lúpežný rytier, v roku 1554 sa stal županom severnej časti Trenčianskej stolice.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Mortuárium Jozefa Podmanického,hodváb ručne maľovaný [online]. Slovakiana, [cit. 2022-03-14]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- História mesta Považská Bystrica
- Sága rodu Podmanických
- Krajča, Milan: Blažej z Podmanína (1462-1480) a bratříci. Neznámý malenovický pán a učenlivý žák proslulého vojenského bratrstva, Vlastivědný věstník moravský 74, 2022, č.1-2, s.3-16.