Preskočiť na obsah

Poloha Zeme vo vesmíre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Naše znalosti pozície Zeme vo vesmíre sa zlepšili vďaka 400 rokom pozorovania pomocou teleskopov, a v poslednom storočí sa značne zväčšili. Spočiatku sa verilo, že je Zem stredom vesmíru, ktorý sa skladal iba z planét viditeľných holým okom (t.j. všetky okrem Neptúna a Uránu) Po prijatí heliocentrizmu v 17. storočí sa vďaka pozorovaniam Williama Herschela a iných dokázalo, že naše Slnko leží vo veľkom disku galaxii v ktorom sú hviezdy nie nepodobné nášmu Slnku. Do 20. storočia sa dokázalo pomocou pozorovaní špirálových galaxií, že naša galaxia je len jedna z miliárd iných v rozpínajúcom sa vesmíre, kde sú galaxie zoskupené do kôp galaxií a tie potom do nadkôp. Okolo 21. storočia sa celková štruktúra viditeľného vesmíru stávala čistejšia, keď sa nadkopy formovali do veľkých sieťovitých vlákien, medzi ktorými vzniká prázdny priestor. Nadkopy, vlákna a prázdny priestor sú najpravdepodobnejšie najväčšie súvislé štruktúry, ktoré vo vesmíre existujú. Vo veľkom meradle (cez 1000 megaparsekov) sa vesmír stáva homogénny v tom zmysle, že všetky jeho časti majú priemerne rovnakú hustotu, zloženie a štruktúru. V tomto meradle sa stáva otázka ohľadom pozície Zeme bezvýznamnou, a je tu podľa niekoľkých teórií možnosť existencie multiverza.

Diagram našej pozície vo Vesmíre
Zem vo vesmíre
Objekt Veľkosť Poznámky Zdroj
Zem 12 700 km v priemere Naša planéta.
[1]
Zemská magnetosféra 63 000 km smerom k Slnku;
6 300 000 km smerom od Slnka		 Priestor, kde dominuje Magnetické pole Zeme.
[2]
Veľká polos Mesiaca 384 400 km polomer Priemerná vzdialenosť Mesiaca od Zeme.
[3]
Veľká polos Zeme 150 miliónov km polomer
1 AU		 Priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka.
Obsahuje Slnko, Merkúr a Venušu.
[4]
Vnútorná časť slnečnej sústavy 6,6 AU naprieč Obsahuje Slnko, vnútorné planéty a pás asteroidov.
[5]
Vonkajšia časť slnečnej sústavy 60 AU naprieč Obsahuje vonkajšie planéty.
[6]
Kuiperov pás 96 AU naprieč Presahuje vonkajšiu časť slnečnej sústavy
[7]
Heliosféra 160 AU naprieč Najväčší dosah slnečného vetra a medziplanetárnej hmoty.
[8][9]
Rozptýlený disk 200 AU naprieč Obsahuje ľadové objekty presahujúce Kupierův pás a trpasličie planétu, presnejšie Plutoid, Eris.
[10]
Oortov oblak 100 000-200 000 AU naprieč
2-4 ly		 Skořápkovitá oblasť biliónov komét.
[11]
Slnečná sústava 4 ly naprieč Náš domovský planetárny systém. Prekročením tejto vzdialenosti na vás gravitačne pôsobí viac iné hviezdy ako Slnko.
[12]
Miestny medzihviezdny mrak 30 ly naprieč medzihviezdny oblak, ktorým v túto dobu putuje Slnko a okolité hviezdy.
[13]
Miestna bublina 210-815 ly naprieč Dutina v medzihviezdnom prostredí v ktorej v túto dobu putuje Slnko a značné množstvo ďalších hviezd.
Vznikla v minulosti vďaka supernove.
[14][15]
Gouldov pás 3 000 ly naprieč Prstenec mladých hviezd, ktorým v túto dobu putuje Slnko.
[16]
Rameno Orióna 10 000 ly dlhé Špirálové rameno galaxie Mliečna dráha, ktorým v túto dobu putuje Slnko.
[17]
Veľká polos Slnka 28 000 ly polomer Priemerná vzdialenosť Slnka od jadra Galaxie. Doba obehu je cca 225 až 250 miliónov rokov.
[18][19]
Galaxia 100 000 ly naprieč Naša domovská galaxia, zložená z 200 - 400 miliárd hviezd a je vyplnená medzihviezdnym prostredím.
[20][21]
Miestna podskupina galaxií 1,64 milióna ly naprieč
0,5 megaParsek		 Mliečna dráha a trpasličie galaxie, ktoré sú s ňou gravitačne zviazané.
[22][23]
Miestna skupina galaxií 3 Mpc naprieč Skupina, ktorá sa skladá z aspoň 47 galaxií. Dominujú Andromeda (najväčší), Galaxia a Galaxia v Trojuholníku.
[24]
Miestna superkopa galaxií 33 Mpc naprieč Nadkopa, v ktorej sa nachádza naša galaxia. Obsahuje zhruba 100 skupín a kôp galaxií.
[25][26]
Laniakea 300 Mpc naprieč Vlákno galaxií, do ktorého patrí aj naša galaxia.
[27]
Pozorovateľný vesmír 28 000 Mpc naprieč Časť vesmíru, ktorá je pre nás viditeľná. Obsahuje viac ako 100 miliárd galaxií, ktoré sú zoskupené do miliónov nadkôp, vlákien a prázdneho priestoru, čím vytvára štruktúru podobnú pene.
[28][29]
Vesmír Minimálne 28 000 Mpc, možno nekonečno Všetko.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ David R. Lide. Handbook of Chemistry and Physics. 81. vyd. [s.l.] : CRC, 2000. ISBN 0849304814.
  2. ↑ Amara Graps. The Earth's Magnetosphere [online]. Max Planck Institute, [cit. 2009-10-02]. Dostupné online. Archivované 2009-10-10 z originálu.
  3. ↑ NASA Moon factsheet and NASA Solar System Exploration Moon Factsheet Archivované 2015-06-07 na Wayback Machine NASA Retrieved on 2008-11-17
  4. ↑ NASA Earth factsheet and NASA Solar System Exploration Factsheet Archivované 2009-08-27 na Wayback Machine NASA Retrieved on 2008-11-17
  5. ↑ Petit, J.-M.; Morbidelli, A.; Chambers, J.. The Primordial Excitation and Clearing of the Asteroid Belt. Icarus, 2001, roč. 153, s. 338–347. Dostupné online [PDF, cit. 2007-03-22]. DOI: 10.1006/icar.2001.6702. Archivované 2007-02-21 z originálu.
  6. ↑ NASA Neptune factsheet and NASA Solar System Exploration Neptune Factsheet NASA Retrieved on 2008-11-17
  7. ↑ M. C. De Sanctis, M. T. Capria, and A. Coradini. Thermal Evolution and Differentiation of Edgeworth-Kuiper Belt Objects. The Astronomical Journal, 2001, roč. 121, s. 2792–2799. Dostupné online [cit. 2008-08-28]. DOI: 10.1086/320385.
  8. ↑ NASA/JPL. Cassini's Big Sky: The View from the Center of Our Solar System [online]. [Cit. 2009-12-20]. Dostupné online. Archivované 2019-01-09 z originálu.
  9. ↑ Fahr, H. J.; Kausch, T.; Scherer, H.. A 5-fluid hydrodynamic approach to model the Solar System-interstellar medium interaction. Astronomy and Astrophysics, 2000, roč. 357, s. 268. Dostupné online [PDF]. See Figures 1 and 2.
  10. ↑ JPL Small-Body Database Browser: 136199 Eris (2003 UB313) [online]. 2008-10-04 last obs, [cit. 2009-01-21]. Dostupné online. (Aphelion of Eris, the farthest known scattered disk object)
  11. ↑ Alessandro Morbidelli. Origin and dynamical evolution of comets and their reservoirs [PDF]. . Dostupné online.
  12. ↑ LITTMANN, Mark. Planets Beyond: Discovering the Outer Solar System. [s.l.] : Courier Dover Publications, 2004. ISBN 9780486436029. S. 162–163.
  13. ↑ Mark Anderson, "Don't stop till you get to the Fluff", New Scientist no. 2585, 6 January 2007, pp. 26-30
  14. ↑ DM Seifr et al. Mapping the Countours of the Local Bubble. Astronomy and Astrophysics, 1999, roč. 346, s. 785–797. Dostupné online [cit. 2009-10-02].
  15. ↑ Local Chimney and Superbubbles, Solstation.com
  16. ↑ S. B. Popov, M. Colpi, M. E. Prokhorov, A. Treves and R. Turolla. Young isolated neutron stars from the Gould Belt. Astronomy and Astrophysics, 2003doi=10.1051/0004-6361:20030680, roč. 406, s. 111–117. Dostupné online [cit. 2009-10-02].
  17. ↑ Harold Spencer Jones, T. H. Huxley, Proceedings of the Royal Institution of Great Britain, Royal Institution of Great Britain, v. 38-39
  18. ↑ EISENHAUER, F., et al. A Geometric Determination of the Distance to the Galactic Center. Astrophysical Journal, 2003, roč. 597, čís. 2, s. L121–L124. DOI: 10.1086/380188.
  19. ↑ LEONG, Stacy. Period of the Sun's Orbit around the Galaxy (Cosmic Year) [online]. . (The Physics Factbook.) Dostupné online.
  20. ↑ CHRISTIAN, Eric; SAMAR, Safi-Harb. How large is the Milky Way? [online]. [Cit. 2007-11-28]. Dostupné online.
  21. ↑ Frommert, H.; Kronberg, C.. The Milky Way Galaxy [online]. SEDS, August 25, 2005, [cit. 2007-05-09]. Dostupné online.
  22. ↑ I. D. Karachentsev, V. E. Karachentseva, W. K. Hutchmeier, D. I. Makarov. A Catalog of Neighboring Galaxies. Astronomical Journal, 2004, roč. 127, s. 2031–2068. Dostupné online. DOI: 10.1086/382905.
  23. ↑ Andreas Brunthaler, Mark J. Reid, et. al.. The Geometric Distance and Proper Motion of the Triangulum Galaxy (M33). Science, 4 March 2005, čís. 5714, s. 1440–1443doi=10.1126/science.1108342.
  24. ↑ The Local Group of Galaxies [online]. Students for the Exploration and Development of Space, [cit. 2009-10-02]. (University of Arizona.) Dostupné online.
  25. ↑ cfa.harvard.edu, The Geometry of the Local Supercluster, John P. Huchra, 2007 (accessed 12-12-2008)
  26. ↑ Stars, Galaxies and Cosmology [online]. Department of Mathematics, University of Auckland, [cit. 2009-10-03]. Dostupné online. Archivované 2008-10-16 z originálu.
  27. ↑ John noble Wilford. Massive Clusters of Galaxies Defy Concepts of the Universe [online]. New York Times, [cit. 2009-11-01]. Dostupné online.
  28. ↑ MACKIE, Glen. To see the Universe in a Grain of Taranaki Sand [online]. Swinburne University, 2002-02-01, [cit. 2006-12-20]. Dostupné online.
  29. ↑ LINEWEAVER, Charles, Tamara M. Davis Misconceptions about the Big Bang [online]. Scientific American, [cit. 2008-11-06]. Dostupné online.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Astronomický portál
Portál slnečná sústava
Portál vied o Zemi
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Poloha_Zeme_vo_vesmíre&oldid=7660548“