Preskočiť na obsah

Poranenie kolena

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Poranenia kolena sú jednými z najčastejších poranení pohybového aparátu. Častejšie, než poranenia kostí, sú poranenia mäkkých tkanív kolena - šliach, väziva a meniskov. Po zlom zahojení sa ich následkom môžu vyvinúť chronické nestability kolenného kĺbu alebo poškodenie kĺbnej chrupky, končiace osteoartrózou kolenného kĺbu. Podľa typu a závažnosti poranenia, so zohľadnením veku pacienta a očakávaného zaťažovania kĺbu sa volí konzervatívny postup liečby s dôrazom na fyzioterapiu alebo operačná liečba.[1][2][3][4][5]

Mechanizmus poranenia kolena

[upraviť | upraviť zdroj]

Kolenný kĺb je citlivý na poranenia spôsobené rotáciou v jeho osi alebo ohýbaním vonkajšou silou v rozsahu alebo smere, ktoré je mimo rozsahu jeho normálnych pohybov. Toto je častejší spôsob poranenia mäkkých tkanív kolena - chrupaviek, meniskov, šliach. Natiahnutie alebo podvrtnutie znamená poranenie väzov, ktoré zaisťujú integritu kĺbu. Môže dôjsť k natiahnutiu väzu bez porušenia jeho celistvosti, k čiastočnému natrhnutiu jeho vlákien alebo úplnému pretrhnutiu. Vykrútenie kolena je poranenie, pri ktorom rotačný pohyb spôsobuje neprimerané stlačenie kĺbnych chrupaviek a meniskov medzi kĺbové plochy stehennej a holennej kosti, čo vedie k ich natrhnutiu alebo roztrhnutiu.

Podobným mechanizmom dochádza k poraneniu svalov a šliach, ktoré súvisia s kolenným kĺbom. Tiež môže dôjsť k ich poškodeniu nevhodným alebo nadmerným zaťažením - presileniu. Následkom môže byť ich zápal - tendinitis a bursitis - zápal šliach a šľachových puzdier. Priamy náraz do kolena je menej častým úrazovým mechanizmom. Týmto spôsobom vznikajú zlomeniny kostí.

Typy poranení kolena

[upraviť | upraviť zdroj]

Poranenia svalových šliach vznikajú ich preťažením. Väčšinou ide o ich natiahnutie, niekedy natrhnutie.

Poranenia postranných väzov kolena - mediálneho (MCL) na vnútornej strane kolena a laterálneho (LCL) na vonkajšej strane kolena, ktoré  zaisťujú bočnú stabilitu kolena, vznikajú pôsobením bočnej sily na koleno. Poranenia predného skríženého väzu (ACL) vnútri kolenného kĺbu, ktorý zabezpečuje správne postavenie kĺbových plôch, bývajú následkom pôsobenia sily na kolenný kĺb spredu alebo zozadu.

Zlomenina mediálneho kondylu stehennej kosti, zobrazená vyšetrením počítačovou tomografiou

Poranenia zadného skríženého väzu (PCL) vznikajú spravidla pôsobením sily na ohnuté koleno.

Poranenie menisku - natrhnutie a pretrhnutie menisku, chrupavkovitej štruktúry v kolene, ktorá stabilizuje kĺb a tlmí nárazy pri chôdzi, sa často vyskytuje spolu s pretrhnutím predného skríženého väzu alebo aj postranných väzov ("nešťastná triáda"). Býva výsledkom pôsobenia sily na kolenný kĺb z niektorého smeru a krútivého pohybu. U mladých ľudí to je jeden z najčastejších úrazov pri športe a určitý stupeň často bezpríznakového poškodenia menisku v súvislosti s jeho degeneratívnymi zmenami sa nájde u väčšiny starých ľudí.

Artroskopicky viditeľné natrhnutie menisku

Zlomeniny kostí postihujú najčastejšie jabĺčko (patellu), hlavičku ihlice (fibuly), hornú plochu píšťaly (plaeau tibie) napr. po dopade na vystretú nohu. Zlomeniny zodpovedajúcej časti stehennej kosti sa vyskytujú tiež, spravidla však vznikajú až pôsobením väčšej sily.

Zápaly šľachových puzdier (burzitídy) postihujú častejšie prepatelárnu burzu nad jabĺčkom ("koleno dlaždičov" alebo "koleno slúžky") následkom dlhého kľačania na kolenách.

Príznaky poranení kolena

[upraviť | upraviť zdroj]
Zobrazenie kolenného kĺbu s natrhnutým meniskom pomocou nukleárnej magnetickej rezonancie

Poranenia kolena sa prejavujú bolesťou a opuchom, ťažko poranené koleno sa nedá ohýbať ani zaťažiť. Okamžite vzniknutý opuch spravidla znamená zlomeninu alebo pretrhnuté väzy. Ak vznikne neskôr, v priebehu hodín, ide skôr o poranenie menisku alebo chrupavky. Poranených môže byť súčasne viac štruktúr a príznaky sa môžu prekrývať. Bolesť môže tiež prichádzať a ustupovať, alebo sprevádzať určité činnosti, napríklad pri poranení meniskov chôdzu hore schodmi. Poranenia menisku a predného skríženého väzu bývajú spojené so zablokovaním pohybu v kolene v určitej polohe.

Diagnostika poranení kolena

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa popisu mechanizmu úrazu a klinickým vyšetrením sa dá stanoviť pravdepodobná diagnóza poškodenia mäkkých tkanív kolena, možnosť klinického vyšetrenia však môže obmedziť opuch a bolesť. Preto býva potrebné vyšetrenie nukleárnou magnetickou rezonanciou (MRI), najpresnejšie sa dá diagnóza stanoviť artroskopickým vyšetrením, pri ktorom sa spravidla vykonáva aj operačná liečba. Poranenia kostí sa diagnostikujú röntgenovým vyšetrením, prípadne vyšetrením počítačovou tomografiou (CT).

Možnosti liečby

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá pomoc pri poraneniach kolena pozostáva zo znehybnenia kolena, chladenia (ľadového obkladu), miernej kompresie (elastickým obväzom) a umiestnenia končatiny do zvýšenej polohy. Veľa úrazov vyžaduje chirurgickú liečbu, a to hlavne zlomeniny kostí a z mäkkých tkanív úrazy predného skríženého väzu, meniskov atď., predovšetkým u aktívnych športovcov. Operácie mäkkých tkanív sa v súčasnosti vykonávajú najčastejšie artroskopicky, nástrojmi zavedenými do priestoru kĺbu. Ľahšie úrazy (napr. natiahnuté väzy) sa zahoja po určitom období pokoja a primeranej fyzioterapii (obsahujúcej cviky na posilnenie svalov, zabezpečujúcich stabilitu kolena) a protizápalovej liečbe do stavu, v ktorom nespôsobujú výrazné funkčné obmedzenia. Liečba poranení kolena, aj rehabilitácia po operácii, trvá neraz mesiace Niekedy je vhodná dočasná stabilizácia poškodeného kolenného kĺbu ortézou pri rizikových aktivitách.

Následky poranení kolena

[upraviť | upraviť zdroj]

Niekedy po poraneniach kolenného kĺbu dlhodobo pretrváva jeho nestabilita, obmedzenie pohyblivosti a bolesti. Poranenia mäkkých štruktúr kolena sa napriek zdokonalenej operačnej technike niekedy nedajú úplne zahojiť. Následkom je zhoršená stabilita kĺbu a určité funkčné obmedzenia, vzťahujúce sa na určité športy, zriedkavejšie na bežné denné aktivity. Zranenia meniskov, ktoré nie je možné chirurgicky uspokojivo ošetriť, vedú v priebehu desiatok rokov k nenávratnému poškodeniu kĺbnych chrupaviek - osteoartróze.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. DUNGL, PAVEL, 1948-. Ortopedie. Praha : Grada, 2014. (2., přeprac. a dopl. vyd.) Dostupné online. ISBN 978-80-247-4357-8.
  2. FLETCHER, Jenna. Knee injuries: Common injuries, treatment options, and prevention [online]. Medical News Today, [cit. 2019-12-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. WEDRO, Benjamin. Knee Injury [online]. eMedicineHealth, [cit. 2019-12-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. LEVY, David B.. Soft Tissue Knee Injury. Medscape eMedicine (Medscape, New York), 2019-11-09. Dostupné online [cit. 2019-12-26].
  5. STEELE, Mark. Knee Fracture. Medscape eMedicine (Medscape, New York), 2019-11-13. Dostupné online [cit. 2019-12-26].