Portál:Hudba/Odporúčaný článok/46 2007

Gregoriánsky chorál je forma jednohlasného latinského bohoslužobného spevu rímskokatolíckej cirkvi v kostole. Je to vlastne súbor niekoľko tisíc spevov. Gregoriánsky chorál vznikol v 9. a 10. storočí vo Franskej ríši, podľa iných názorov pôvodne v oblasti Ríma už od 5. storočia, podľa (zrejme nepravdivej) legendy ho zložil sám pápež Gregor Veľký (odtiaľ názov). Stáročia bol inšpiračným zdrojom európskych umeleckých skladieb, najmä duchovnej hudby 11. – 16. storočia. Dnes ho spievajú prakticky už len nadšenci.

V karolínskej dobe prenikol do západnej a strednej Európy. Pri kláštoroch a biskupstvách sa zakladali spevácke školy tzv. Schola cantorum. Spevy gregoriánskeho chorálu sa uplatňovali v rámci dvoch druhov bohoslužieb (omša a ofícium).

Gregoriánska melodika smeruje k dosiahnutiu princípov čo najväčšej čistoty, názornosti a poriadku. Jasnosť a poriadok sa dosahujú niekoľkými spôsobmi.

Predovšetkým každý druh spevu je odlišne zhudobnený podľa jeho miesta v ofíciu. Modlitby a čítania sú najjednoduchšie, viac-menej recitované. Bohatšiu melodiku má psalmódia. Je to vlastne spev žalmov a žalmových textov.