Preskočiť na obsah

Portál:Informačné technológie/Odporúčané články

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


2007 - 2008 až 2024

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53


Schematické znázornenie
Schematické znázornenie

Osobný počítač (angl. Personal computer, skrátene PC, čítaj [pí-sí], hovorovo označované ako pécečko, komp, mikropočítač alebo len počítač, je počítačom určeným pre osobné použitie, pre použitie jednotlivcom. Osobný počítač je štandardizovaný a integrovaný mikropočítačový komplex, ktorý vychádza zo štandardov vytvorených IBM a Apple.

Tento názov vznikol v čase, keď boli počítače väčšinou veľké (sálové, strediskové a pod.) a ich čas sa zdieľal medzi viacerých používateľov (strojový čas). Dnes je väčšina počítačov osobných, preto pod synonymom počítač rozumieme osobný počítač. Osobný počítač nahradil aj pojem počítačová zostava, takže pod pojmom PC rozumieme samotný počítač s jeho vstupnými a výstupnými jednotkami.


Sieťová karta s BNC a RJ-45 konektorom
Sieťová karta s BNC a RJ-45 konektorom

Sieťová karta alebo LAN karta alebo sieťový adaptér alebo NIC (angl. Network Interface Card) je počítačový hardvér umožňujúci komunikáciu cez počítačovú sieť.

Sieťová karta je rozširujúcou kartou počítača, ktorá sa zasúva do zbernice počítača (v minulosti ISA, neskôr PCI a PCIE). V súčasnosti už býva súčasťou matičnej dosky ako integrovaný čip s príslušným konektorom. Externé sieťové karty sa pripájajú cez externé konektory počítača (USB, PCMCIA ...).

Sieťová karta z logického hľadiska obsahuje elektronické obvody potrebné na komunikáciu použitím špecifickej fyzickej vrstvy a linkovej vrstvy. To poskytuje základ na sieťový protokolový zásobník, umožňujúc komunikáciu v malých skupinách počítačov na rovnakej lokálnej sieti a komunikáciu na veľké vzdialenosti pomocou smerovateľných komunikačný protokolov ako Internet Protocol.


Zavináč, v e-mailovej adrese oddeľuje meno používateľa (časť pred zavináčom) od označenia počítačovej domény
Zavináč, v e-mailovej adrese oddeľuje meno používateľa (časť pred zavináčom) od označenia počítačovej domény

E-mail (alebo email, mail prípadne mejl) je skratka pre „elektronickú poštu“ (na rozdiel od konvenčnej pošty). Je to spôsob písania, posielania a prijímania správ v elektronických komunikačných systémoch. Väčšina dnešných emailových systémov používa internet, a email je jedným z najobľúbenejších použití Internetu.

Napriek všeobecnému názoru, email je v skutočnosti starší ako internet; v skutočnosti existujúce emailové systémy boli rozhodujúcim nástrojom pri tvorbe internetu. Email začal v roku 1965 ako spôsob komunikácie viacerých používateľov mainframového počítača so zdieľaním času; hoci je presná história nejasná, medzi prvými systémami s touto schopnosťou boli Q32 od SDC a CTSS z MIT. Email sa rýchlo rozšíril a stal sa sieťovým emailom, čo umožňovalo používateľom posielanie správ medzi rôznymi počítačmi. Raná história sieťového emailu je taktiež nejasná; systémy AUTODIN mohli byť prvé, ktoré umožňovali prenos elektronických textových správ medzi rôznymi počítačmi (1966), ale je možné, že niečo podobné mal už skôr systém SAGE. Počítačová sieť ARPANET mala hlavné slovo v ďalšej evolúcii emailu. Ray Tomlinson začal v roku 1972 používať znak @ na oddelenie mena používateľa od názvu stroja.


Grafický tablet
Grafický tablet

Tablet alebo snímacia tabuľka je vstupné zariadenie počítača, ovládač kurzora. Tablet sa skladá z pevnej podložky s aktívnou, spravidla obdĺžnikovou alebo štvorcovou plochou a z pohyblivého snímacieho zariadenia v podobe pera (pen) alebo takzvaného puku (puck) tvarom pripomínajúcim myš, niekedy je puk vybavený nitkovým zameriavacim krížom.

Toto počítačové vstupné zariadenie umožňuje ovládať počítačový kurzor podobným spôsobom ako počítačová myš. Zariadeníe sníma polohu a pohyb pera alebo puku po podložke, a tento pohyb je prenesený do pohybu grafického kurzora. Základný rozdiel oproti myši je, že tablet pracuje v absolútnom súradnicovom systéme a myš v relatívnom. Poloha pera (puku) na podložke presne zodpovedá polohe kurzora na obrazovke (čiže pravý horný roh tabletu je pravý horný roh obrazovky). Poloha pera (puku) je snímaná obvykle indukčne. Podložka tabletu je priehľadná a umožňuje vloženie grafickej predlohy (ktorá sa dá prekresliť (obtiahnuť), alebo umožňuje vložiť papier z fiktívnymi tlačidlami, pričom tlačidlá reprezentujú príkazy ovládacie softvéru. To optimalizuje prácu hlavne v grafických programoch, pretože nie je nutné používať klávesnicu.


Disketa obsahujúca zdrojový kód červa Morris uložená v Bostonskom vedeckom múzeu
Disketa obsahujúca zdrojový kód červa Morris uložená v Bostonskom vedeckom múzeu

Počítačový červ je program so škodlivým kódom, ktorý napáda hostiteľský počítač, využíva jeho prepojenie cez sieť s ďalšími počítačmi a prostredníctvom nich sa šíri ďalej.

Je podtriedou vírusu. Na rozdiel od počítačových vírusov, červ nepotrebuje na svoje šírenie hostiteľský program. Obsahuje totiž rutiny, resp. podprogramy ktoré zabezpečujú jeho kopírovanie a ďalšie šírenie, čo je ich obrovská výhoda. Nebezpečné sú najmä vďaka svojej schopnosti replikácie vo veľkých objemoch. Škodlivé kódy, ktoré sa poslednú dobu šíria, sú vo veľkej väčšine práve červy.

Jedným z kritérií na rozlišovanie typov počítačových červov je podľa povahy šírenia a typu útoku.
E-mailový červ, ktorý sa šíri na základe zoznamu adries v užívateľskom programe. Na svoje šírenie používa e-mailovú komunikáciu, pričom zneužíva chyby v programe. Napriek tomu však potrebuje aj ľudský prvok na to, aby sa mohol úspešne šíriť.
Sieťový červ sa po sieti šíri využívajúc chyby v serverových častiach programov, pričom sám aktívne vyhľadáva ďalšie servery vhodné na napadnutie. Vďaka tomu, že nepotrebuje k svojej činnosti ľudský prvok, je nebezpečnejší a ťažko ovládateľný.


iPod shuffle, iPod nano, iPod classic a iPod touch
iPod shuffle, iPod nano, iPod classic a iPod touch

iPod je značka skupiny digitálnych hudobných prehrávačov spoločnosti Apple Inc. Prehrávače rodiny iPod majú jednoduché užívateľské rozhranie, ktorého hlavným prvkom je na dotyk citlivé koliesko (tzv. click wheel). Jedinou výnimkou je iPod touch, ktorý sa ovláda pomocou dotykovej obrazovky. iPody s väčšou kapacitou (iPod classic) majú dáta uložené na pevnom disku, menšie prehrávače iPod shuffle, iPod nano a iPod touch používajú pamäť typu flash. Ako mnohé iné digitálne prehrávače hudby, aj iPod môže byť použitý ako externý pevný disk počítača. Prehrávače iPod používajú na synchronizáciu s počítačmi aplikáciu iTunes.

Apple nazýva svoj digitálny prehrávač iPod - s malým i na začiatku slova. Podobne sú nazvané ďalšie produkty Apple ako iSight (webová kamera), iChat (komunikačný program), iTunes (program na správu hudobných súborov) a iBook (notebook). Po prvý raz Apple použilo „i“ v názve počítača iMac, čo v tom čase symbolizovalo, že počítač má všetko, čo potrebuje k pripojeniu na internet.


Macintosh, tiež známy skrátene ako Mac je skupina osobných počítačov vyrábaných americkou spoločnosťou Apple Computer. Macintosh bol pomenovaný po obľúbenej odrode jablka vývojára Jefa Raskina - McIntosh. Prvý Macintosh so 128 kb pamäte bol uvedený na trh 24. januára 1984. Bol to prvý osobný počítač na trhu, ktorý spopularizoval grafické rozhranie (GUI), revolučný počin v počítačovom priemysle, keďže väčšina dovtedajších operačných systémov pracovala len s príkazovým riadkom. Pôvodné Macintoshe mali procesory Motorola 68k, od roku 1994 prešli na procesory PowerPC a v roku 2006 na procesory Intel.

Operačný systém, pôvodne známy ako „systémový softvér“ alebo jednoducho „systém“ sa oficiálne začal nazývať Mac OS od verzie 7.6 (aj keď už vo verzii 7.5.1 bolo po prvý raz použité logo Mac OS). V marci 2001 Apple uviedlo na trh moderný a bezpečnejší systém Mac OS X vychádzajúci z Unixu. Zatiaľ poslednou verziou systému je Mac OS X v10.6 vydaný február 2010.


Wikipédia v prehliadači Mozilla Firefox 3.6
Wikipédia v prehliadači Mozilla Firefox 3.6

Mozilla Firefox je grafický multiplatformový webový prehliadač stránok, ktorý vyvíja Mozilla Foundation a stovky dobrovoľníkov. Firefox je anglické meno pre pandu červenú (Ailurus fulgens). Prehliadač je šírený ako slobodný softvér (pod licenciami MPL, GPL a LGPL). Mozilla Firefox, na rozdiel od svojho predchodcu Mozilla Suite, s ktorým používa spoločné jadro, je čisto prehliadač web stránok so zjednodušeným používateľským rozhraním bez vstavanej podpory pošty a ďalších modulov prítomných v Mozilla Suite. Verzia 1.0 bola vydaná 9. novembra 2004.

Dave Hyatt a Blake Ross začali pracovať na projekte ako na experimentálnej odnoži Mozilla Suite. Boli toho názoru, že požiadavky komerčného prehliadača Netscape, spolu s prílišným množstvom vlastností a volieb, majú za následok slabú použiteľnosť prehliadača. Vytvorili odľahčenú verziu prehliadača, sprvu s názvom Phoenix. Momentálne je vedúcim vývoja Firefoxu Ben Goodger. Počas vývoja sa prehliadač premenoval na Mozilla Firebird, až nakoniec dostal vo februári 2004 konečný názov Mozilla Firefox.


Intel 4004, prvý komerčne dostupný mikroprocesor na všeobecné použitie
Intel 4004, prvý komerčne dostupný mikroprocesor na všeobecné použitie

Mikroprocesor (skrátene µP či uP) je druh procesora, ktorý je ako celok integrovaný do jediného integrovaného obvodu. Procesor býva súčasťou viacerých elektronických zariadení. Vzhľadom na to, že softvérom (postupnosťou inštrukcií, ktoré procesor spracúvava) je možné jednoduchšie realizovať aj veľmi zložité elektronické obvody, a vzhľadom na neustále klesajúce ceny a rastúce možnosti mikroprocesorov sa používajú takmer v každom zložitejšom elektronickom zariadení (rádiá, počítače, tlačiarne, pračky, chladničky, televízory a pod.).

Pred vynájdením mikroprocesorov boli elektronické CPU vyrobené z oddelených TTL integrovaných obvodov; predtým z jednotlivých tranzistorov; a ešte skôr založené na elektrónkach. Existovali návrhy jednoduchých počítacích strojov založených na mechanických súčiastkach ako ozubené kolesá, hriadele, páky, en:Tinkertoys atď. Leonardo Da Vinci navrhol jeden z nich, hoci ho nebolo možné zostaviť výrobnými postupmi jeho doby.


Bluetooth bezdrôtové slúchadlo
Bluetooth bezdrôtové slúchadlo

Bluetooth je bezdrôtová komunikačná technológia pracujúca v ISM pásme 2,4 GHz (rovnakom ako u Wi-Fi). Slúži na nadviazanie spojenia medzi dvoma zariadeniami, napríklad mobilným telefónom a osobným počítačom alebo headsetom.Kocan

Technológia Bluetooth je definovaná štandardom IEEE 802.15.1. Vyskytuje sa v niekoľkých vývojových verziách. Najviac využívaná verzia nesie označenie 1.2 a využíva ju v súčasnosti absolútna väčšina zariadení. Maximálny dosah je pri verzii 1.1 až 10 metrov, pričom 2 i viacej (max. 7) zariadení na seba pri komunikácii nemusí „vidieť“. Verzia 1.2 rozširuje dosah až na 100 m. V súčasnosti sa blíži štandardizácia novej špecifikácie Bluetooth 2.0 EDR, ktorá zavádza novú modulačnú techniku pi/4-DQPSK a zvyšuje tak dátovú priepustnosť na trojnásobnú hodnotu oproti Bluetooth 1.2.

Bluetooth využíva metódu FHSS, kedy je počas jednej sekundy spravených 1600 skokov (preladení) medzi 80 frekvenciami s rozstupom 1 MHz. Je definovaných niekoľko výkonových úrovní (2,5 mW, 10 mW, 100 mW), s ktorými je umožnená komunikácia do vzdialenosti cca 100 – 1000 m.


Princíp rezistívnej dotykovej obrazovky
Princíp rezistívnej dotykovej obrazovky

Dotyková obrazovka (angl. touchscreen) je snímač používaný ako vstupné zariadenie počítača, ktorý umožňuje zistiť polohu dotyku prsta alebo iného predmetu na displeji. Často sa týmto pojmom označuje aj zostava displeja s takýmto snímačom.

Optický touchscreen má v ráme displeja zabudovaný rad LED a oproti nim rad fotodetektorov. Niekedy je vytvorená matica pridaním podobnej sústavy aj v druhom smere. Výhodou optického touchscreenu je, že na "dotyk" sa môže použiť akýkoľvek nepriehľadný predmet. Nevýhodou je malé rozlíšenie. Relatívnou nevýhodou je aj to, že sa neregistruje dotyk ale prerušenie lúča, čo nastane skôr než sa prst dotkne povrchu displeja (k dotyku ani nemusí dôjsť) a to vyvoláva pocit neistého ovládania. Optický touchscreen je dnes už používaný len zriedkavo.

Rezistívny touchscreen tvoria dve transparentné fólie s priehľadnými rezistívnymi elektródami, umiestnené navzájom rovnobežne s malou medzerou. Dotyk spôsobí skrat medzi elektródami, vyhodnotením pomeru odporov medzi jednotlivými rohmi elektród sa určí miesto dotyku. Rezistívny touchscreen je relatívne lacný a široko používaný, ale má menšiu odolnosť a životnosť ako ostatné technológie.


Sieť peer-to-peer
Sieť peer-to-peer

Počítačová sieť je súhrnné označenie technických prostriedkov, pomocou ktorých je realizované prepojenie a výmena dát medzi počítačmi. Umožňuje používateľom komunikáciu podľa zadaných pravidiel. Najčastejším dôvodom pripojenia k sieti je zdieľanie informácií a technických zariadení.

Počítačové siete môžeme rozdeliť podľa viacerých kritérií. Napríklad podľa funkčného vzťahu na:

  • Client-server - Server poskytuje služby staniciam – klientom (workstation, pracovná stanica). Serverov môže byť viacero typov - podľa typu poskytovaných služieb - súborový server, tlačový server, poštový server, www server, ftp server ... nemusí platiť vzťah, že jeden server je jeden počítač. Na jednom fyzickom počítači môže existovať viacero serverov.
  • Peer-to-peer - Termín pochádza z angličtiny a znamená „rovný k rovnému“, označuje sa tiež ako p2p sieť. Každá stanica v sieti môže vyčleniť nejaký svoj prostriedok (diskový priestor, tlačiareň, mechaniku ...) na zdieľanie. Iná stanica môže tieto prostriedky využívať. Tento typ siete obvykle nemá centrálnu správu, každý uzol sa spravuje sám. Zdieľanie prostriedkov je možné aj cez internet.



7-Zip bežiaci pod Ubuntu pomocou Wine
7-Zip bežiaci pod Ubuntu pomocou Wine

7-Zip je multiplatformový (určený pre rôzne operačné systémy) slobodný komprimačný nástroj s vysokým kompresným pomerom. Výborný kompresný pomer je zabezpečený napríklad použitím komprimačnej metóda LZMA. Je konkurenciou známym komerčným programom ako je WinZip a WinRAR. V prostredí Microsoft Windows sa interguje do shellu. Pre systémy Unix, Linux a Mac OS X je dostupný prostredníctvom ulility p7zip. 7-Zip je možné použiť aj v DOSe - buď verziu založenú na p7zip, alebo originálnu verziu pre Windows s pomocou produktu HX-DOS extender. Vyvíja ho Igor Pavlov a je distribuovaný pod licenciou GNU GPL.

7-zip používa prednostne kompresný algoritmus LZMA, ponúka však tiež kompresné algoritmy PPMD, bzip2, Deflate, a „store“, teda uloženie súborov bez kompresie. Je možné použiť šifrovanie Rijndael-256 (AES).


3,5-palcová disketa
3,5-palcová disketa

Disketa alebo pružný disk (po angl. floppy disk) je druh vymeniteľného, prenosného záznamového média s magnetickým záznamom. Ide o pružný plastový kotúč s magnetickou vrstvou otočne uložený v plastovom puzdre, ktoré ho chráni pred mechanickým poškodením. Disketa bola prvým záznamovým médiom umožňujúcim prenos dát medzi počítačmi.

Diskety vznikli okolo roku 1970, a existujú dodnes. Prešli dlhým vývojom, ktorý zmenšil ich rozmery, zvýšil kapacitu a kompaktnosť. Dnes je už vývoj ukončený, ďalšie pokusy o inovácie sa na trhu neujali. Posledným dodnes používaným modelom je 3.5“ HD disketa s formátovanou kapacitou 1.44 MB. Ich následovníkmi dnes sú elektronické záznamové média – tzv. USB flash (USB kľúče).
V priebehu vývoja sa objavili diskety o rozmeroch 8“ (203 mm), 5,25“ (133 mm) a 3,5“ (89 mm). Diskety boli jednostranné (SS – single sided -záznam sa vykonával len na jednu stranu média), obojstranné (DS – double sided -záznam na obe strany média), s jednoduchou hustotou záznamu (SD – single density), dvojitou hustotou záznamu (DD – double density), štvoritou hustotou záznamu (QD – quad density) a vysokou hustotou záznamu (HD – high density).


Príklad bezplatného antivírusového softvéru: ClamTk 3.08
Príklad bezplatného antivírusového softvéru: ClamTk 3.08

Antivírus, alebo Antivírusový softvér je počítačový program, ktorého cieľom je identifikovať a eliminovať počítačové vírusy.

História antivírusov sa začala písať spolu so vznikom prvých počítačových vírusov. Spočiatku šlo najmä o antivírusy jednoúčelové, ktoré sa sústredili len na jeden konkrétny vírus. Okolo roku 1988 vznikol prvý antivírusový systém, schopný ničiť viacero vírusov

Aktualizácie sa v začiatkoch distribuovali pomocou papierového vydania časopisov, kde sa objavovali dlhé zoznamy detekčných reťazcov (sekvencií), ktoré si musel užívateľ sám prepísať do svojho antivírusového programu. Neskôr sa aplikovala aktualizácia prostredníctvom diskiet a CD. Tie rozosielali antivírusové firmy raz za mesiac, príp. raz za štvrť alebo pol roka. V dnešnej dobe sa táto aktualizácia vykonáva prostredníctvom internetu. Dôležitým parametrom je predovšetkým rýchlosť, s akou dokážu antivírusové firmy zareagovať na novo objavený problém.


Klávesnica
Klávesnica

Klávesnica je základné vstupné zariadenie osobných počítača. Počítačová klávesnica je odvodená od klávesnice písacieho stroja. Je určená na vkladanie znakov a ovládanie počítača. Klávesnice majú bežne na jednotlivých klávesách vytlačené alebo vyryté znaky alebo funkcie, ktoré reprezentujú. Vo väčšine prípadov stlačenie jednotlivej klávesy korešponduje s vypísaním jedného znaku. Na vytvorenie niektorých symbolov (resp. znakov) je potrebné stlačiť niekoľko kláves naraz, prípadne v určenom poradí. Niektoré klávesy nevypisujú žiadne znaky, namiesto toho ovplyvňujú beh počítača.

Klávesnice majú obvykle aj niekoľko indikačných LED, obvykle pre znázornenie stavu „uzamykateľných“ (angl. lock) kláves, t.j. tých, ktorých stlačením sa mení stav súvisiacej funkcie zo zapnutej na vypnutú a naopak. Táto funkcia sa vyvinula z uzamykateľnej klávesy shift na písacom stroji, ktorý prepína do stavu, keď sa trvalo píšu veľké písmená (angl. Caps-Lock, caps je skr. z capitals, t.j. veľké písmená).


Tučniak Tux - maskot systému Linux
Tučniak Tux - maskot systému Linux

Linux je počítačový operačný systém a jeho jadro. Patrí medzi najznámejšie a najúspešnejšie príklady slobodného softvéru a vývojového modelu open source.

Termín Linux sa vzťahuje na jadro Linuxu, ale v bežnej reči sa používa na opis celej rodiny operačných systémov UNIXového typu, ktoré sú založené na linuxovom jadre, zatiaľ čo knižnice a nástroje pochádzajú zvyčajne z projektu GNU (takéto zoskupenie sa označuje ako GNU/Linux). Linuxové distribúcie často zoskupujú základný systém s veľkým množstvom programov spravovaných systémom „balíčkov“.

Hoci bol spočiatku používaný a vyvíjaný nadšenými jednotlivcami, od tej doby získal podporu niekorých veľkých spoločností ako IBM, Novell a Hewlett-Packard. Mnohí analytici tvrdia, že jeho úspech je založený na nezávislosti na dodávateľovi, nízkych implementačných nákladoch, vysokej bezpečnosti a spoľahlivosti.


Amiga 500

Amiga je druh domácich osobných počítačov, pôvodne vyvinutý spoločnosťou Amiga Corporation ako zábavná a pracovná stanica. Vývoj Amigy začal v roku 1982 hardvérový dizajnér Jay Miner (1932-1994). V roku 1985 kúpila firma Commodore International spoločnosť Amiga Corporation a priniesla počítač na trh. Amiga obsahovala vlastnú čipovú sadu s rozšírenými grafickými a zvukovými možnosťami, operačný systém s preemptívnym multitaskingom (dnes známy ako AmigaOS). Výroba bola ukončená v roku 1996.

Bola založená na 16 a 32-bitových procesoroch Motorola 68k, priniesla výrazné zlepšenie výkonu oproti 8-bitovým počítačom (Commodore 64, ZX Spectrum...) a tak jej rozšírenosť medzi počítačovými nadšencami rýchlo narastala, predovšetkým v Európe. Našla uplatnenie aj vo filmovom priemysle.

Vďaka multimediálnym a multitaskingovým schpnostiam, bola Amiga označovaná ako lacnejšia alternatíva k Apple Macintosh.


Podoba loga safari
Podoba loga safari

Safari je webový prehliadač vyvíjaný spoločnosťou Apple Computer pre operačný systém Mac OS X a Windows. Po prvý raz bol uvedený ako hlavný prehliadač vo verzii Mac OS X 10.3 Panther a od verzie 10.4 Tiger je jediným prehliadačom dodávaným so systémom. Je tiež jediným prehliadačom v mobilnom telefóne iPhone.

Safari používa typické rozhranie Mac OS X evokujúce vyleštený kov, správa záložiek pracuje na podobnom princípe ako databáza v iTunes, má integrované multimediálne technológie QuickTime a podporuje prehliadanie so záložkami, podobne ako Opera alebo Firefox. Štandardnou súčasťou Safari je tiež zabudované vyhľadávanie prostredníctvom Google a automatické dopĺňanie textových polí a formulárov na stránkach. Prehliadač má tiež zabudované blokovanie vyskakovacích okien.

Do roku 1997 boli počítače Apple Macintosh dodávané s prehliadačom Netscape Navigator. Neskôr, na základe dohody s Microsoftom, bol päť rokov hlavným prehliadačom v Mac OS Internet Explorer. Od júla 2000 však Microsoft IE pre Mac neaktualizoval.


Blu-ray disk
Blu-ray disk

Disk Blu-ray (z anglického Blue Ray, teda modrý lúč) je jeden z najnovších formátov vysokokapacitných optických diskov určených primárne pre uloženie videa vo vysokom rozlíšení a/alebo veľkého množstva dát. Štandard Blu-ray je vyvíjaný konzorciom spoločností Blu-ray Disc Association (BDA). V porovnaní s konkurenčným formátom HD DVD má Blu-ray vyššiu kapacitu v každej vrstve, 25 GB oproti 15 GB, ale v prvotnej fáze bude jeho výroba drahšia.

Názov Blu-ray je odvodený od farby vlnovej dĺžky lasera (405 nanometrov), ktorý číta dáta na nosiči. Vzhľadom na nižšiu vlnovú dĺžku umožňuje systém Blu-Ray uložiť na štandardný disk s priemerom 12 cm výrazne viac dát, ako DVD, ktoré používa červený laser s vlnovou dĺžkou 650 nm.

Pôvodný vývoj nového média pre vysokú kapacitu záznamu začala firma Sony vo forme dvoch projektov s použitím nových, krátkovlnných diód: UDO (Ultra Density Optical) a DVR Blue (spolu s firmou Pioneer). Druhý z projektov sa uchytil a stal sa základom pre budúcu špecifikáciu Blu-ray (presnejšie pre BD-RE). Prvé prototypy DVR Blue boli prezentované na výstave CEATEC v októbri 2000.


C++ je viacparadigmový programovací jazyk vyššej úrovne na všeobecné použitie, ktorý umožňuje pracovať aj s prostriedkami nízkej úrovne. Má statickú typovú kontrolu, podporuje procedurálne programovanie, dátovú abstrakciu, objektovo orientované programovanie, ale aj generické programovanie. Od 90-tych rokov 20. storočia patrí k najpopulárnejším programovacím jazykom.

Bjarne Stroustrup vyvinul C++ (pôvodne nazvaný "C with Classes") v roku 1983 v Bell Labs ako rozšírenie jazyka C. Rozširovanie začalo pridaním tried a neskôr pokračovalo pridávaním ďalších vlastností ako sú virtuálne funkcie, prekrývanie operátorov, viacnásobná dedičnosť, šablóny a ošetrenie výnimiek. Štandard jazyka C++ bol schválený v roku 1998 ako ISO/IEC 14882:1998, aktuálna verzia je z roku 2003 (ISO/IEC 14882:2003). Nová verzia štandardu (neformálne známa pod označením C++0x) sa vyvíja.

Ešte v roku 1979 Stroustrup začal pracovať na C with Classes (C s triedami). Pri tvorbe nového jazyka vychádzal zo skúseností z dizertačnej práce. Stroustrup zistil, že niektoré črty Simuly by boli mimoriadne užitočné pri vývoji veľkých softvérových produktov, ale Simula je príliš pomalá na praktické používanie, zatiaľ čo BCPL je rýchle, ale príliš nízko-úrovňové a nevhodné na vývoj väčších projektov.


Krútená dvojlinka FTP (F/UTP)
Krútená dvojlinka FTP (F/UTP)

Krútená dvojlinka (angl. twisted pair, TP) alebo tiež krútený kábel vo výpočtovej technike označuje štvorpárový kábel (káblový zväzok), kde jednotlivé vodiče sú uložené v pároch, pričom páry sú skrútené navzájom okolo seba. Vodiče v páre sú rovnocenné (žiaden z vodičov nie je pripojený na zem, alebo zdroj napätia) preto sa takýto kábel označuje tiež ako symetrický. Kábel je určený pre prenos dát v počítačových sieťach.

Dôvodom skrútenia vodičov je, že definované skrútenie pomáha redukovať vzájomné presluchy a šumy z vonkajšieho prostredia, a zároveň bráni vyžarovaniu z páru do prostredia. Zakrútené vodiče májú zvýšenú odolnosť voči súhlasnému typu rušenia (napätiu indukovanému do oboch vodičov súčasne) pretože vplyvom opačnej fázy sa indukované napätie navzájom vyruší. Kvôli zabráneniu vzájomných presluchov medzi pármi v jednom kábli (káblovom zväzku) majú jednotlivé páry rôzne skrútenia (rôzny počet skrútení na jednotku dĺžky).

Elektricky sa vodiče vyrábajú vo forme drôtu (jadro vodiča je jeden homogénny drôt) pre aplikácie, kde sa po inštalácii s kablom už nehýbe, a vo forme lanka (jadro je zložené z viacerých skrútených drôtikov) pre aplikácie, kde sa s káblom môže hýbať.


Príklady spamu
Príklady spamu

Spam je nevyžiadaná a hromadne rozosielaná správa prakticky rovnakého obsahu. Ide o zneužívanie elektronickej komunikácie, najmä e-mailu. Zväčša je používaný ako reklama, hoci za krátku históriu elektronickej komunikácie bol spam použitý aj z iných dôvodov. Existuje veľa rôznych médií, ktoré sú spamermi zneužívané. Môže to byť napríklad spomínaný e-mail, instantné zasielanie správ (napríklad ICQ), skupiny Usenet, krátke textové správy, ...

Rozlišujeme dva druhy spamu - prvý je poslanie správy do množstva diskusných skupín (tzv. Forum) Tieto správy sú väčšinou zamerané na distribúciu pornografického materiálu, resp. na propagáciu určitých produktov, napr. z oblasti farmácie. Správa väčšinou nemá žiaden súvis s témou diskusnej skupiny. Je zameraný na ľudí, ktorí často čítajú správy, ale neposkytujú svoje emailové adresy. Druhý typ je emailový spam, zaslaný konkrétnemu človeku priamo na jeho emailovú edresu. Tieto adresy sa získavajú často prehľadávaním diskusných skupín alebo prehľadávaním webových stránok. Emailové adresy získavajú internetové roboty prehľadávaním stránok. Ďalším spôsobom ako získavajú adresy je vyplnenie formuláru, ponúkajúci na prvý pohľad zaujímavú protihodnotu. Existujú špecializované firmy alebo jedinci, ktorí vytvárajú databázy adries a tie následne predávajú.


Optické mechaniky
Optické mechaniky

Optická mechanika je zariadenie používané v počítači slúžiace na čítanie alebo zápis dát na vymeniteľné optické dátové médium. Údaje sa čítajú z dátového média bezkontaktne – opticky (najčastejšie laserom). Týmto spôsobom je možné dáta aj zapisovať. Podľa typu média poznáme mechaniky pre čítanie a zápis kompaktných diskov (CD), DVD, HD DVD, Blu-Ray a HVD diskov a ich kombinácie. Je to periférne zariadenie počítača.
Optické médiá sa vo výpočtovej technike používajú pre uchovávanie (archivovanie), prenos, a výmenu dát. Dosahujú dobrý pomer nákladov na bajt uloženej informácie. Nahradili magnetické pásky a diskety, nie sú však vhodné pre pružné okamžité uloženie dát. Tu sa viac používajú elektronické flash pamäte.

Na čítanie a zápis sa dnes už takmer výhradne ako záznamové médium používa optický disk s priemerom 12 cm (alebo jeho odrody napr. menšia verzia 8 cm ... ). Princíp záznamu dát spočíva v bodových zmenách odrazivosti média. Plocha je osvetlená laserom a odrazené svetlo je snímané svetlocitlivým snímačom.


RAID 0
RAID 0

RAID alebo redundant array of independent disks (doslova redundantné (nadbytočné) pole nezávislých diskov) je súhrnný termín označujúci rôzne schémy ukladania dát používajúce viacero diskov na rozdeľovanie alebo replikáciu dát medzi jednotlivými diskami. (Niekedy sa používa namiesto slova independent pojem inexpensive, t. j. nenákladný, lacný.) Jednotlivé typy polí dosahujú v závislosti na konfigurácii rôznu úroveň zabezpečenia dát pred chybami a stratou spôsobenou zlyhaním hardwaru a rôzne veľké zvýšenie výkonu (dátovej priepustnosti) pri diskových operáciách vo vzťahu k počtu diskov, potrebe špecializovaných radičov polí a tým aj cene riešenia.

RAID 0 (Striped Set = prekladaná sada) rozdeľuje bloky dát súmerne medzi 2 alebo viac diskov bez informácie o parite. Používa sa zvyčajne na zvýšenie výkonu, hoci môže byť použitá na vytvorenie malého počtu veľkých virtuálnych diskov. Výsledná pridaná kapacita je limitovaná najmenším diskom, teda napr. pri použití 160 a 100 GB disku je výsledná kapacita iba 2x 100 GB = 200 GB (nie 100 + 160 GB). Všeobecne je celková kapacita RAID 0 vyjadrená vzťahom SRAID0 = n × min(S1,S2, ...Sn), kde SRAID0 je kapacita poľa, n počet diskov a S1, S2 až Sn kapacity jednotlivých diskov.


Desktopové prostredie KDE 4.3
Desktopové prostredie KDE 4.3

Desktopové prostredie alebo pracovné prostredie je grafické prostredie na správu počítača založené na pripodobnení k pracovnej ploche. Obsahuje ikony, panely nástrojov, applety, aplikácie a funkcie ako drag and drop.

Desktopové prostredia populárnych proprietárnych operačných systémov Microsoft Windows and Mac OS X sú pomerne nemenné (neprispôsobiteľné). Tým zaručujú konzistentnú použiteľnosť. Existuje však softvér od tretích strán, ktorý umožňuje meniť rozličné aspekty prostredia. Vo Windows najkomplexnejšie nahrádzajú štandardný shell Explorer.

Na systémoch založených na X Window System (zvyčajne unixové systémy) sú desktopové prostredia oveľa flexibilnejšie. Jednotlivé vrstvy (pozri nižšie) je možné vymeniť a konfigurovať, čím sa dosahuje vysoká možnosť prispôsobiiteľnosti.

Medzi najznámejšie desktopové prostredia pre Linux patrí KDE, Gnome a XFCE. Filozofia desktopového prostredia na operačných systémoch UNIX, Linux a kompatibilných založených na serveri X11 je založená na vrstvovom modeli. Najnižšoiu vrstvou je X server, ktorý zabezpečuje komunikáciu s grafickým hardvérom.


Typické riešenie VoIP
Typické riešenie VoIP

Voice over Internet Protocol, tiež nazývané VoIP, IP Telefónia, Internetová telefónia, je prenos komunikácie uskutočňovanej ľudským hlasom cez Internet alebo inú sieť založenú na protokole IP.

Protokoly, ktoré sa používajú na prenos hlasových signálov cez IP sieť sa zvyknú označovať ako VoIP protokoly. Dá sa na ne pozerať ako komerčnú realizáciu experimentálneho protokolu Network Voice Protocol (1973) navrhnutého pre sieť ARPANET. Vďaka použitiu jedinej siete na prenos dát aj hlasu je možné dosiahnuť isté finančné úspory, najmä ak je k dispozícii nevyužitá sieťová kapacita, ktorá sa dá využiť pre VoIP bez pridaných nákladov. Volania VoIP - VoIP sú prevažne zdarma, zatiaľ čo volania do verejných telekomunikačných sietí (tak pevných i mobilných) bezplatné v zásade nie sú.

Technológia VoIP má stále niekoľko nevýhod, napríklad ťažkosti pri odosielaní faxových správ kvôli softvérovým a sieťovým obmedzeniam vo väčšine domácich systémov. Ďalším nedostatkom VoIP služieb je (s výnimkou napr. vnútrofiremných sietí) ich závislosť na ďalšej samostatnej službe - internetovom pripojení.


Najstaršia myš - pohľad zhora
Najstaršia myš - pohľad zhora

Myš alebo počítačová myš je vstupné zariadenie počítača, periféria počítača slúžiace na ovládanie polohy kurzora na obrazovke a vykonávanie operácií tlačením tlačidiel. Počítačová myš je spravidla malý predmet, ktorý sa vojde do dlane a je voľne položený na podložke. V dolnej časti myši je zariadenie, ktoré detekuje pohyb myši vzhľadom k vodorovnej podložke a následne tento pohyb prenáša na obrazovku počítača. Myš dostala svoje meno, pretože staršie modely s káblom vedúcim k počítaču pripomínali tohto hlodavca.

Prvá mechanická myš bola vyrobená v roku 1963 a mala jedno tlačidlo. Dnešná moderná myš pracuje na základe optického senzora a má spravidla dve tlačidlá (jedno na výber, jedno pre kontextové menu), prípadne je doplnená aj skrolovacím kolieskom (pre vertikálny pohyb v dokumentoch). Myši počítačov Apple Macintosh majú jedno tlačidlo. Dnes predávané myši tak mávajú od jedného tlačidla po päť a viac, ktorých funkcie sú konfigurovateľné a využiteľné napr. aj pri hraní počítačových hier.


Logo HD-DVD
Logo HD-DVD

HD DVD alebo High Definiton DVD (DVD s vysokým rozlíšením) je formát digitálnych optických diskov vyvíjaných ako štandard pre video s vysokým rozlíšením. HD DVD je podobné konkurenčnému štandardu Blu-Ray, oba štandardy používajú disky rovnakej veľkosti (12 centimetrov v priemere, rovnako ako dnešné kompaktné disky) a laser s vlnovou dĺžkou 405 nm. HD DVD bolo presadzované najmä spoločnosťami Toshiba, NEC, Sanyo, tiež IT spoločnosťami Microsoft, HP a Intel. Hollywoodske štúdiá Paramount Pictures, Universal Studios a Warner Bros. podporovali tento formát, aj keď nie exkluzívne.

19. februára 2008 spoločnosť Toshiba oficiálne ukončila podporu tohto formátu v podobe ukončenia výroby HD DVD mechaník, prehrávačov a rekordérov z dôvodu klesajúceho podielu na trhu v porovnaní s konkurenčným formátom Blu-ray. Pretože je Toshiba tvorca a hlavný predstaviteľ HD DVD, znamená tento krok de facto koniec formátu.


Zdroj ATX so 120 mm ventilátorom, pohľad na spodnú stranu
Zdroj ATX so 120 mm ventilátorom, pohľad na spodnú stranu

Počítačový zdroj je súčiastkou (komponentom) počítača, ktorá zabezpečuje dodávku energie pre systém transformovaním vstupného napätia na napätia požadované pri požadovanom výkone. Ďalšou nemenej dôležitou funkciou zdroja je zabezpečenie cirkulácie vzduchu potrebného pre chladenie komponentov v počítači.

Zdroj môže byť štandardný (súčasť modulárneho systému počítača) s definovanými rozmermi, montážnymi bodmi, umiestnením chladenia, napätím a konektormi (napr. AT, ATX, mini ATX ...), alebo neštandardný (výrobca ho vyrába len pre konkrétny model počítača). Najčastejším typom zdroja používaným v súčasnosti je zdroj štandardu ATX.

Zdroj je umiestnený v plechovej skrinke (obale). Rozmery definuje štandard ATX (štandard ATX (Advanced Technology Extended) zavedený Intel-om v roku 1995 definuje rozmery a prípojné body matičnej dosky, skrine a počítačového zdroja). Rozmer zdroja (skrinky) je 86 x 150 x 140 mm. Ako materiál sa používa oceľový pozinkovaný plech (niekedy aj dural, alebo plast). Na zdroji sú vyhotovené otvory pre prívod a odvod chladiaceho vzduchu (tak aby bolo zabezpečené krytie IP). Zdroj sa umiestňuje do počítačove skrine rovnakého typu (štandardu napr. ATX), čo zabezpečí lícovanie upevňovacích a chladiacich otvorov.


počítač Apple I
počítač Apple I

Apple I bol jeden z prvých osobných počítačov a úplne prvý, ktorého súčasťou bolo prepojenie klávesnice, mikroprocesora a výstupu na monitor.

Počítač Apple I bol vyrobený Stevom Wozniakom, pôvodne pre osobnú potrebu. Wozniakov kamarát Steve Jobs prišiel s myšlienkou počítač predať. Podarilo sa mu zabezpečiť odbyt 200 kusov a tak sa Apple I stal prvým výrobkom spoločnosti Apple Computer v apríli 1976. Cena počítača bola stanovená na 666,66 dolárov. Na rozdiel od počítačov iných nadšencov tej doby, ktoré sa zvykli predávať ako stavebnica, Apple I sa predával zmontovaný v celku s matičnou doskou obsahujúcou asi 30 čipov. Užívateľ si však každopádne musel zadovážiť ešte počítačovú skrinku, zdroj napájania, klávesnicu a monitor, aby bol počítač funkčný. Neskôr sa za 75 dolárov predával aj kazetový magnetofón ako pamäťové médium.

Charakteristickou vlastnosťou Apple I bola práve možnosť použitia klávesnice a monitora. Konkurenčné výrobky ako Altair 8800 mali zvyčajne na prednom paneli prepínače a používali LED diódy pre výstup.


Tranzistory
Tranzistory

Tranzistor je polovodičová súčiastka, používaná ako zosilňovač, spínač, stabilizátor a modulátor elektrického napätia alebo prúdu.

Prvý zaznamenaný objav tranzistora je datovaný v roku 1947 a pochádza z Bellových laboratórií v USA. Za tento objav dostali jeho autori John Bardeen, Walter Houser Brattain a William Bradford Shockley v roku 1956 Nobelovu cenu za fyziku. Avšak prvé pokusy, pri ktorých Julius Edgar Lilienfeld náhodou spozoroval zosilnenie prúdu pri vhodnom kontakte rôznych kovov (základ dnešného unipolárneho tranzistora) sa udiali už v roku 1925. V roku 1930 si dal doktor Lilienfeld patentovať svoj koncept elektronickej súčiastky s použitím Al/Al2O3/Cu2S. Dnes ju poznáme pod pojmom „elektrickým poľom riadený tranzistor“. Prvý unipolárny tranzistor bol vyrobený až v roku 1960 po objavení MOS (metal-oxide-semiconductor) štruktúry v roku 1958. Bol zhotovený na kremíku s využitím izolačnej vrstvy z SiO2. Pri dnešných technológiách nie je prekvapením integrácia na úrovni ~108 tranzistorov na jednom čipe. Môžeme konštatovať, že od začiatku éry IO malej hustoty integrácie až do súčasnosti sa toto zmenšovanie „riadi“ Mooreovým zákonom, ktorý hovorí o dvojnásobnom zväčšení výkonu a až štvornásobnom zmenšení rozmerov integrovaných obvodov každé dva roky.


Vizualizácia internetu z dát projektu Opte (15. január 2005)
Vizualizácia internetu z dát projektu Opte (15. január 2005)

Internet, hovorovo net alebo sieť je verejne dostupný celosvetový systém vzájomne prepojených počítačových sietí, ktoré prenášajú dáta pomocou prepínania paketov za použitia štandardizovaného Internet Protocolu (IP) a mnohých ďalších protokolov. Pozostáva z tisícok menších komerčných, akademických, vládnych a vojenských sietí. Slúži ako prenosové médium pre rôzne informácie a služby ako napr. elektronická pošta, chat a systém vzájomne prepojených webstránok a dokumentov World Wide Webu (WWW).

Slovo internet je skratkou z anglického výrazu interconnected networks - prepojené siete.

Prvé uzly tvoriace internet vznikli v roku 1969 ako ARPANET, sieť vytvorená skupinou ARPA (Advanced Research Projects Agency) ministerstva obrany (Department of Defense) Spojených štátov Amerických. Raný výskum, ktorý prispel k vzniku ARPANETu, bol z oblastí práce na decentralizovaných sieťach (z obranných dôvodov), teórie hromadnej obsluhy a prepínania paketov. 1. januára 1983 zmenil ARPANET svoj základný sieťový protokol z NCP na TCP/IP, čím vznikol internet ako ho poznáme dnes.


Laserová tlačiareň HP LaserJet 4100TN
Laserová tlačiareň HP LaserJet 4100TN

Tlačiareň je výstupné zariadenie pripojiteľné k počítaču, určené na tlač predovšetkým papierových dokumentov. Niektoré novšie tlačiarne sú však použiteľné aj na tlač fotografií vo vysokej kvalite, a niektoré sú tiež schopné samostatnej činnosti bez pripojenia počítača (priamou tlačou z pamäťových médií). Časť tlačiarní je zabudovaných do rôznych zariadení (napr. elektronické pokladne, lekársky ultrazvukový prístroj), alebo sú spojené so scannerom a/alebo faxom.

Keďže tlačiarne pôvodne tlačili len alfanumerické znaky, ako "komunikačný protokol" stačila bežná abeceda. Už v časoch ďalekopisu však bolo potrebné pridať riadiace znaky, napríklad pre označenie konca riadku. Takáto abeceda s doplnenými riadiacimi znakmi bola normalizovaná ako ASCII.

Neskôr so vznikom bodových tlačiarní bolo potrebné ďalšie rozšírenie komunikačného protokolu. Aby bol protokol spätne kompatibilný so starými programami, bol využitý jeden z riadiacich znakov - ESC (z angl. escape - únik), a vytvorili sa nové riadiace sekvencie znakov zahájené vždy znakom ESC (tzv. escaspe-sekvencie). Takto boli definované aj znaky pomocou ktorých sa tlačili grafické stránky, aj keď to znamenalo pomerne neefektívny spôsob prenosu údajov z počítača do tlačiarne.


Berkeley Software Distribution je označenie rodiny operačných systémov vychádzajúcich z modifikácií systému Unix na univerzite v Berkeley. Pôvodne bolo pre použitie BSD potrebné vlastniť aj licenciu pre Unix od AT&T. V súčasnosti je väčšina BSD systémov voľne dostupný slobodný softvér. Počas vyše tridsaťročnej histórie bol BSD kód použitý v mnohých veľmi rozšírených projektoch, vrátane implementácie sieťových soketov v systéme Windows, či veľkej časti jadra XNU a unixových programov v Mac OS X.

V roku 1977 Bill Joy, absolvent Kalifornskej Univerzity v Berkeley vydal prvé vydanie BSD pre počítače PDP-11 a v priebehu ďalšieho roka rozposlal bezplatne tridsať kópií. Na rozdiel od ďalších vydaní ešte nešlo o kompletný operačný systém, ale o rozšírenia šiesteho vydania systému Unix, prekladač jazyka Pascal a editor ex. S príchodom terminálov podporujúcich adresáciu kurzora rozšíril ex o možnosť celoobrazovkovej editácie textu, čím vznikol editor vi. Aby sa vyrovnal s nekompatibilným ovládaním rôznych terminálov zhrnul rutiny na obsluhu obrazovky do knižnice termcap. Tieto vlastnosti sa, spolu s C shellom, stali súčasťou následného vydania označeného 2BSD, ktoré už bolo založené na siedmom vydaní Unixu.


Convertible Tablet PC
Convertible Tablet PC

Tablet PC (do slovenčiny niekedy prekladané ako tabletové PC) je druh tabletového počítača; je to osobný prenosný počítač (mobilný počítač) zhruba veľkosti notebooku (v prípade UMPC menší) tvorený najmä relatívne veľkým integrovaným dotykovým displejom (spravidla tabletom) a niekedy sekundárne doplnený klávesnicou. Umožňuje teda používateľovi pracovať na počítači primárne so snímacím hrotom (angl. stylus), digitálnym perom alebo prstom. Tablet PC je zvyčajne vybavený špeciálnym softvérom na rozpoznávanie rukopisu.

Takáto forma ponúka viac mobility v interakcii s počítačom. Tablet PC sa často používa v prípadoch, kedy klasické notebooky sú nepraktické alebo neposkytujú potrebné funkcie.


Porovnanie zobrazenia monitorom a tlače toho istého obrázka tlačiarňou
Porovnanie zobrazenia monitorom a tlače toho istého obrázka tlačiarňou

Dots per inch (DPI, dpi) alebo počet bodov na palec je merná jednotka rozlíšenia používaná v počítačovej technike na vyjadrenie presnosti vstupných a výstupných zariadení napr. obrazoviek, skenerov, tlačiarní. Udáva počet vytlačiteľných (zobraziteľných, rozlíšiteľných) bodov (pixelov) v jednom riadku na jednotku dĺžky jeden palec (inch) čo je cca. 2,54 cm. V skutočnosti majú zariadenia dvojaké rozlíšenia – v horizontálnom a vertikálnom smere. Ak je uvedená len jedna hodnota dpi, je tým myslené rovnaké dpi v oboch smeroch čiže 300 dpi = 300×300 dpi. Ak sa hodnoty dpi zariadenia v horizontálnom a vertikálnom smere líšia, udáva sa dpi ako násobok napr. 600×1200 dpi.

Pri farebných displejoch, monitoroch a LCD monitoroch je dpi chápané dvojako. Buď sa berie (štandardne) za meraný bod jeden pixel – jeden zobrazovací bod, čo predstavuje trojicu R-G-B subpixelov – červená + modrá + zelená, čiže trojica základných farebných prvkov vytvárajúcich jeden zobrazovací bod. Bod pre určenie dpi je potom osová vzdialenosť dvoch susediacich pixelov. Iným pohľadom je počítanie každého subpixelu zvlášť, čiže takto ponímané dpi je 3× vyššie, ako predchádzajúce.


USB-Symbol
USB-Symbol

Univerzálna sériová zbernica (angl. Universal Serial Bus - USB) je štandard sériovej zbernice určenej najmä na pripojenie periférií k počítaču.

Nahrádza skôr používané spôsoby pripojenia (sériový a paralelný port, PS/2, GamePort a pod.) pre bežné druhy periférií - tlačiarne, myši, klávesnice, joysticky, fotoaparáty, modemy atď., ale aj pre prenos dát z videokamier a pamäťových kariet, MP3 prehrávačov, externých diskov a externých napaľovacích mechaník. Pôvodne bol USB navrhnutý pre počítače, ale jeho popularita spôsobila, že dnes je tiež bežnou súčasťou video hracích konzol, PDA zariadení, prenosných DVD a média prehrávačov, mobilných telefónov, ale dokonca aj zariadení ako sú televízory, domáce stereo zariadenia, autorádiá či prenosné pamäťové zariadenia. USB vzniklo za spolupráce firiem Hewlett-Packard, Intel, Lucent, NEC, Microsoft a Philips. Jeho dizajn je štandardizovaný spoločnosťou USB Implementers Forum (USB-IF), ktorej členmi sú práve všetky menované spoločnosti. USB vznilo ako alternatíva pomalých sériových a paralelných portov a prinieslo vyššiu prenosovú rýchlosť a kompatibilitu.


Grafický čip GeForce 6600GT
Grafický čip GeForce 6600GT

Grafická karta alebo tiež grafický adaptér je komponent počítača, ktorá zabezpečuje zobrazenie informácií na zobrazovacej jednotke, napríklad na monitore.

Grafická karta je kombináciou (grafickej) pamäte (obvykle DRAM resp. jej modernejšie verzie DDR2, GDDR3, GDDR4) a grafického procesora (videoprocesora). Grafický procesor spracúva informácie z centrálneho procesora (CPU), a výsledok zobrazuje na monitore prostredníctvom analógového (D-SUB, DVI), respektíve digitálneho (DVI, HDMI alebo DisplayPort) výstupu. Súčasťou karty (okrem podporných logických obvodov a radičov) je aj RAMDAC – digitálno analógový prevodník.

Niekedy (najmä u lacnejších počítačov a počítačov nevyžadujúcich grafický výkon), je grafická karta (grafický čip a podporné obvody) integrovaná na matičnej doske, prípadne je priamo integrovanou súčasťou čipovej sady (chipset). Obvykle je potom grafická pamäť zdieľaná s operačnou pamäťou procesora. Takéto riešenie ide samozrejme na úkor výkonnosti v zobrazovaní grafiky, a aj na úkor výkonu samotného hlavného procesora. Moderné integrované riešenia sú však schopné nahradiť externé grafické karty s 3D akceleráciou nižšej triedy.


Jeden z prvých počítačov - ENIAC z roku 1946
Jeden z prvých počítačov - ENIAC z roku 1946

Počítač je zariadenie alebo stroj na realizáciu výpočtov alebo riadenie operácií vyjadriteľných číselnými alebo logickými výrazmi. Počítače sa skladajú z komponentov, ktoré vykonávajú čiastkové, dobre definované funkcie. Komplexné vzťahy medzi týmito komponentami dávajú počítačom schopnosti spracovávať informácie. Ak je správne nakonfigurovaný (zvyčajne programovaním), možno počítač použiť na reprezentáciu aspektu problému alebo časti systému (pozri modelovanie). Ak sa takto nakonfigurovanému počítaču dodajú vhodné vstupné údaje, môže automaticky problém vyriešiť alebo predvídať správanie systému.

Vedná disciplína, zaoberajúca sa teóriou, konštrukciou a použitím počítačov, sa nazýva veda o počítačoch alebo počítačová veda. Súbor vedeckých disciplín a špeciálnych postupov pri spracovaní informácií, spravidla využívajúci počítače, sa nazýva informatika.


CD-R disk zo spodnej strany, lom svetla a jeho interferencia sa prejavuje ako dúhové farby
CD-R disk zo spodnej strany, lom svetla a jeho interferencia sa prejavuje ako dúhové farby

Kompaktný disk (CD) (angl. Compact Disc, skrátene CD) je optický digitálny dátový nosič. Pôvodne bol určený len na uloženie zvuku v digitálnej forme. Neskôr tento nosič umožnil aj uloženie iných počítačových údajov (CD-ROM), videozáznamu (Video CD alebo SVCD) alebo fotografií (Photo CD). Evolúciou prešiel aj zápis údajov na CD. Pôvodne sa so zápisom na CD nepočítalo vôbec (údaje sa na CD ukladali lisovaním), až neskôr pribudla možnosť jednorázového zápisu (CD-R) a neskôr aj viacnásobného zápisu (CD-RW).

Kompaktné disky sa vyrábajú z polykarbonátového plastu a sú hrubé 1,2 mm. Disky sú pokryté veľmi tenkou hliníkovou vrstvou (pôvodne sa používalo zlato, s ktorým sa môžeme stretnúť aj dnes, vďaka trvácnosti údajov uložených na vrstvu zo zlata). Hliníková vrstva je chránená lakovým filmom. Na lakový film sa môže vytlačiť potlač disku. Kompaktné disky sa vyrábajú v rôznych veľkostiach (priemeroch) a dokonca aj tvaroch (tzv. eng. shape disc, v preklade tvarovaný disk), najčastejšie však majú disky priemer 120 mm, ktorých kapacita býva 80 minút pre záznam zvuku alebo 700 MB pre uloženie údajov.


Pevný disk
Pevný disk

Pevný disk (z angl. hard disk, HD alebo harddisk drive, HDD, predtým tiež Winchester) je zariadenie, ktoré sa používa na uchovávanie dát v počítačoch, ale v súčasnosti už aj v mnohých iných prístrojoch.

Dáta sa na pevný disk zapisujú pomocou magnetického záznamu, čo má veľkú výhodu najmä v tom, že sú uložené natrvalo, teda až pokiaľ nie sú zmazané používateľom alebo prístrojom. Vďaka tejto vlastnosti býva pevný disk často označovaný aj ako energeticky nezávislé pamäťové médium. Uložené údaje totiž uchováva aj po ukončení dodávky elektrickej energie. Používa sa predovšekým v počítačoch a iných digitálnych zariadeniach, napríklad v digitálnych fotoaparátoch alebo DVD rekordéroch alebo v prehrávačoch hudby.

Za najdôležitejšiu súčasť pevného disku môžeme považovať otočne uložené, dnes už takmer výlučne hliníkové platne. Platní môže byť v pevnom disku niekoľko, najčastejšie však výrobcovia používajú jednu až štyri úložné platne. V prípade diskov s extrémne veľkou kapacitou môže byť platní až 12. V zásade však platí, že čím má disk viac úložných platní, tým je hlučnejší a má väčšiu spotrebu elektrickej energie.


17-palcový televízor Muntz, model 17A3A z roku 1951.
17-palcový televízor Muntz, model 17A3A z roku 1951.

Televízor alebo televízny prijímač je koncové, obvykle elektronické zariadenie pre príjem a zobrazenie televízneho vysielania na displeji, spravidla pri súčasnej reprodukcii sprievodného zvuku.

V televízoroch sa skôr (mimo prehistorickej doby vzniku televízie a televízorov) používala výhradne klasická televízna obrazovka na báze katódovej trubice (CRT), dnes je najpoužívanejšie zobrazenie pomocou LCD (displeja s tekutými kryštálmi) a plazmové obrazovky. Digitálnym spracovaním obrazu je umožnené zobrazenie aj počítačovými zobrazovačom - monitorom, projektorom a pod.

K televízoru je možné tiež pripojiť ďalšie elektronické zariadenia určené na záznam a reprodukciu obrazu, napr. video, kamkordér, DVD prehrávač a rekordér, digitálny fotoaparát a pod.

7. septembra 1927 vytvoril Philo Taylor Farnsworth prvý plne elektronický televízor. Jeho vynález si všimol Vladimír Zworykin zo spoločnosti RCA a na jeho základe vznikli komerčné televízne prijímače, ako ich poznáme dnes.


Duke, maskot Javy
Duke, maskot Javy

Java je objektovo orientovaný programovací jazyk. Je vyvíjaný spoločnosťou Sun. Jeho syntax vychádza z jazykov C a C++. Zdrojové programy sa nekompilujú do strojového kódu, ale do medzistupňa, tzv. „byte-code“, ktorý nie je závislý na konkrétnej platforme.

V roku 1991 spoločnosť Sun Microsystems odštartovala tvz. Green project, ktorého cieľom malo byť vytvorenie programovacieho jazyka pre spotrebnú elektroniku. James Gosling ako jeden z hlavných inžinierov tak vytvoril jazyk Oak, ktorý vychádzal zo syntaxe C a C++.

Oak ako programovací jazyk spĺňal podmienku, aby bolo možné program napísať, skompilovať a spustiť na rôznych platformách bez opätovnej rekompilácie, ktorá bola potrebná v prípade jazyka C/C++. Počas vývoja jazyka sa objavil drobný problém s názvom, kedy členovia tímu zistili, že programovací jazyk Oak už existuje a preto sa zvolilo náhradné meno, ktoré svet pozná dodnes - Java.


Matičná doska Abit KT7
Matičná doska Abit KT7

Matičná doska je doska obsahujúca elektronické súčiastky tvoriace základné prvky osobného počítača, alebo iného elektronického zariadenia založeného na procesoroch. Matičná doska je zjednocujúcim prvkom v počítači, všetky ostatné moduly, súčasti, diely a periférie sa priamo, alebo nepriamu vkladajú, alebo pripájajú k matičnej doske.

Matičná doska je jedna z najdôležitejších súčiastok moderného počítača. Počítač, ako celok je postavený na modulárnom (stavebnicovom) princípe, kde je možné jednotlivé funkčné moduly meniť. Základným modulom každého počítača je práve matičná doska. Ďalšie moduly (komponenty) sú pripojené priamo na matičnú dosku. Matičná doska je mechanicky pripevnená v skrinke počítača a elektricky napájaná zo zdroja. Väčšina rozširujúcich kariet je potom napájaná z matičnej dosky. Hlavnú riadiacu funkciu má centrálny procesor (CPU) ktorý je uložený v pätici (socket, slot, ZIF). Spolupracuje s pomocnými obvodmi integrovaný obvod (zvyčajne dvojica), tzv. čipová sada (čipset, z angl. chipset), ktorá zabezpečuje väčšinu funkcií matičnej dosky. Moduly osadené do základnej dosky (ako napr. druh procesora alebo typ pamäte) sú určené tým, akú čipovú sadu a aký druh konektorov matičná doska obsahuje.


Typická webkamera
Typická webkamera

Webkamera alebo webová kamera je vstupné zariadenie počítača slúžiace na snímanie pohyblivého obrazu alebo statických obrázkov, a ich prenos do počítača pre ďalšie spracovanie. Predstavujú konštrukčne jednoduchý spôsob digitalizácie obrazu pre počítačové spracovanie.

Ich hlavným využitím (ako vyplýva z názvu) je internet - online zobrazenie účastníkov videokonferencie, snímanie priestoru a prenos informácii na internetovú stránku, fotografovanie a pod. Ich využitie je všestrannejšie - umožňujú napr. sledovať priestor ako bezpečnostná kamera, na stráženie detí, na prenos obrazu zo známych miest či turistických destinácií, na cestách a diaľniciach pre zobrazenie dopravnej situácie a pod. Záleží len od aplikačného softvéru, ktorý webkameru obsluhuje.

Štandardná webkamera je tvorená jednoduchým objektívom (obvykle len s jednou šošovkou), snímacím prvkom - najbežnejší je CCD snímač s rozlíšením 640x480 pixelov (minimálne 320x240, horná hranica nie je obmedzená) a vyhodnocovacou elektronikou s USB interfejsom.


Pôvodný iMac vo farbe Bondi blue
Pôvodný iMac vo farbe Bondi blue

iMac je osobný počítač typu „všetko v jednom“ vyrábaný spoločnosťou Apple Computer. Od svojho uvedenia na trh v roku 1998 je vlajkovou loďou rady Macintosh pre spotrebiteľov. iMac, spolu s osobným prehrávačom iPod, významne prispel k oživeniu záujmu o produkty Apple v druhej polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia a je zároveň produktom, ktorý spoločnosť vyviedol z hlbokej krízy. K popularite iMacu prispelo využitie USB portov, estetická stránka a bystrý marketing zo strany Apple.

Steve Jobs zjednodušil a sprehľadnil produktové rady počítačov Apple okamžite po svojom návrate do spoločnosti v roku 1997. Zrušil výrobu počítačov spotrebiteľskej rady Performa a obzeral sa po náhrade v rovnakej cenovej hladine. iMac bol ohlásený v máji 1998 a do predaja bol uvedený 15. augusta 1998. Vydanie iMacu bolo pozoruhodnou udalosťou s významným dopadom na Apple, i spotrebiteľský počítačový priemysel ako celok.

V tom čase bola spoločnosť Apple jediná, ktorá vyrábala počítač typu "všetko v jednom"; teda počítač, ktorý mal CPU a monitor spoločne v jednom kryte.


Portál:Informačné technológie/Odporúčaný článok/48

Portál:Informačné technológie/Odporúčaný článok/49

Portál:Informačné technológie/Odporúčaný článok/50

Portál:Informačné technológie/Odporúčaný článok/51

Portál:Informačné technológie/Odporúčaný článok/52

Portál:Informačné technológie/Odporúčaný článok/53