Portál:Jazyk/Odporúčaný článok/4
Nemčina (nem. Deutsch, limb. Pruus) je jazyk západnej skupiny germánskych jazykov a je jeden z najrozšírenejších jazykov. V Európskej únii je to rodný jazyk pre najviac ľudí.
Nemčina je hlavným jazykom pre 96,75 milióna Európanov (2004), čo je 13,3 % Európanov, a tým je druhým európskym jazykom podľa počtu hovoriacich za ruštinou (asi 150 miliónov hovoriacich v Európe) a pred francúzštinou (66,5 milióna Európanov (2004)). Nemčina je tretím najvyučovanejším cudzím jazykom v EU (po angličtine a francúzštine) a v USA (po španielčine a francúzštine)). Je jedným z oficiálnych jazykov Európskej únie.
S viac ako 120 miliónmi ľudí hovoriacimi po nemecky v 38 krajinách sveta nie je prekvapením, že sa lokálne použitie jazyka mení. Podobne ako angličtina, nemčina je pluricentrický jazyk s tromi hlavnými strediskami použitia: Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko. Na rozdiel napríklad od angličtiny je však nemčina na úrovni spisovného jazyka pomerne jednotná a v posledných storočiach sa veľmi málo (napríklad v porovnaní s angličtinou) mení aj v čase.
Nárečia
[upraviť zdroj]Nemecké nárečia delíme na:
- dolnonemecké (Niederdeutsch) = Plattdeutsch – severná časť severnej polovice Nemecka
- hornonemecké (v širšom zmysle) (Hochdeutsch):
- strednonemecké (Mitteldeutsch) – južná časť severnej polovice Nemecka
- horskonemecké (tiež: hornonemecké v užšom zmysle) (Oberdeutsch) – južná polovica Nemecka + Švajčiarsko + Rakúsko
Každé z nich má z vývojového hľadiska starú , strednú a novú verziu (napríklad stredná dolná nemčina).
Dolnú nemčinu geograficky delí od hornej nemčiny tzv. Benrátska čiara, pomenovaná podľa mestskej časti Düsseldorfu, kde začína.
Dejiny
[upraviť zdroj]Historický vývoj nemčiny delíme na tieto obdobia:
- starohornonemecké obdobie (700 - 1100)
- strednohornonemecké obdobie v širšom zmysle (1100 - 1500):
- strednohornonemecké obdobie v užšom zmysle (1100 - 1350)
- ranonovohornonemecké obdobie (1350 - 1500)
- novohornonemecké obdobie (od 1500 )
Tieto epochy napriek svojmu tradičnému názvu spravidla zahŕňajú aj dolnú nemčinu (Nemalo by sa preto zamieňať napr. „starohornonemecké obdobie“ , ktoré zahŕňa aj dolnú nemčinu, so „starou hornou nemčinou“, ku ktorej paralelne existovala na severe „stará dolná nemčina“).