Preskočiť na obsah

Portál:Kozmonautika/Obrázky týždňa (2010)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52


Nočný štart rakety z plávajúceho kozmodrómu Sea Launch. Vlastná plošina menom Oddysey vznikla prestavbou vyhorenej platformy používanej pre tažbu ropy s rozmermi 160 x 66 metrov. Stredisko riadenia štartu sa nachádza na lodi Sea Launch Commander, ktorá kotví v jej blízkosti.


Poškodený servisný modul Apolla 13, ktorý vyfotografovala posádka po jeho odpojení od veliteľského modulu. Výbuch, ktorý zasiahol loď cestou k Mesiacu, roztrhol hliníkový obal servisného modulu po celej jeho dĺžke a ohrozil život trojčlennej posádky. Tá sa napokon po oblete Mesiaca bez pristátia bezpečne vrátila na Zem.


Raketoplán Atlantis pri štarte na misiu STS-27. Záber vznikol 2. decembra 1988. Cieľom tohto letu bolo vypustenie družice Lacrosse.


Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) vyfotografovaná 20. augusta 2001 z raketoplánu Discovery, tri roky po zahájení jej výstavby. Let STS-105 bol štvrtá návšteva stanice raketoplánom Discovery a jedenásty let amerického raketoplánu na ISS vôbec.


Posádka kozmickej lode Apollo 8 pred výcvikovým simulátorom v Kennedyho vesmírnom stredisku. Zľava doprava sú to James A. Lovell, William A. Anders, a Frank Borman.


Štart rakety Saturn IB na misiu Skylab 2, prvú pilotovanú misiu programu Skylab. Posádku tvorili Pete Conrad, Joseph Kerwin, a Paul Weitz.


Vkladanie modulu Tranquility (Node-3) do nákladového priestoru raketoplánu Endeavour pred misou STS-130.


Prevoz rakety s kozmickou loďou Shenzhou 5 na štartovaciu rampu na kozmodróme Jiuquan Satellite Launch Center.


Pohľad z ISS na približujúci sa raketoplán Endeavour nad zemským obzorom počas misie STS-130. Fotografiu urobila posádka Expedície 22.


Nosná raketa Delta II čaká na štartovacej rampe 17-A na vzlet. Na vrchole nesie družicu SWIFT, ktorá slúžila na výskum zábleskov gama žiarenia.


Blízky pohľad na raketu Saturn V s kozmickou loďou Apollo 12 umiestnenej na transportéri Cawler. Tento komplex práve opúšťa halu VAB, aby sa vydal na rampu 39-A. Fotografia vznikla 8. septembra 1969.


Wernher von Braun, americký raketový konštruktér nemeckého pôvodu, jeden z najvýznamnejších konštruktérov kozmických rakiet. Viedol mimo iného aj konštrukciu rakiet typu Saturn pre mesačný program Apollo.


Pohľad do tunelu v Zero Gravity Research Facility (súčasť Glenn Research Center v Ohiu), kde prebieha výskum mikrogravitácie. Teleso padajúce týmto vákuovaným tunelom sa počas svojho voľného pádu na 5,18 sekundy ocitne v bezváhovom stave.


Pohľad na štartovací komplex 14 Kennedyho vesmírneho strediska počas prípravy na štart misie Mercury-Atlas 9. Počas tejto misie na palube kozmickej lode Faith 7 vzlietol do vesmíru v poradí šiesty Američan, Gordon Cooper.


Raketa Pegasus sa práve oddelila od svojho nosného lietadla Lockheed L-1011. Lietadlo vynáša rakety Pegasus do výšky približne 12 km, čím sa vyhnú vzletu cez husté vrstvy atmosféry a nie sú tak vystavené veľkým aerodynamickým silám a tlakom.


Trojica astronautov (Richard J. Hieb, Thomas D. Akers, Pierre J. Thuot) zachytáva štyri a pol tony vážiacu družicu Intelsat-6. K zachyteniu tejto družice, ktorá sa dostala na chybnú obežnú dráhu, došlo pri misii STS-49, čo bol zároveň prvý let novo skonštruovaného orbitera Endeavour. Na snímke je viditeľná tiež časť nákladového priestoru raketoplánu a časť jeho motorovej sekcie.


Dlhý rad štartovacích rámp známych ako "Missile Row", ktoré sú súčasťou Cape Canaveral Air Force Station. Tieto rampy tiahnúce sa severojužným smerom po pobreží polostrova Merrit sú v súčasnosti skoro všetky neaktívne.


Nočný štart rakety Sojuz s kozmickou loďou Sojuz TMA-6. Raketa vyniesla do kozmu trojčlennú posádku Medzinárodnej vesmírnej stanice zloženú v tomto prípade z kozmonautov ruskej, americkej a talianskej národnosti.


Raketoplán Columbia počas historicky prvého pristávania raketoplánu v závere misie STS-1. Pristávanie prebehlo 14. apríla 1981 na základni Edwards Air Force Base.


Testovanie padáka, na ktorom pristávali na povrchu Marsu sondy Mars Exploration Rover.


Deštrukcia obslužnej veže pre rampu 36A na Kennedyho vesmírnom stredisku.


Kozmická stanica Mir vyfotografovaná z raketoplánu Atlantis v priebehu misie STS-81. Atlantis sa v januári 1997 na päť dní pripojil k Miru, aby jeho posádka realizovala presun zásob a výmenu jedného člena stálej posádky stanice.


Hubbleov vesmírny ďalekohľad zachytený manipulačným ramenom raketoplánu Atlantis, ktoré ho po odpojení od montážneho stola vzďaľuje od nákladového priestoru orbitera a pripravuje ho tým na vypustenie na samostatnú dráhu. Fotografia vznikla v máji 2009 počas misie STS-125, poslednej servisnej misie k Hubbleovmu ďalekohľadu.



Astronaut Jim Irwin pracuje v blízkosti lunárneho rovera, ktorý bol privezený na mesačný povrch počas misie Apollo 15. V pozadí je vrch Mount Hadley Delta.


Horiace trosky materského telesa sondy Hayabusa 13. júna 2010. Sonda pri návrate z asteroidu Itokawa zhorela, no pristávací modul bezpečne dosadol na územie Austrálie.


Astronauti Deke Slayton a Alexej Leonov v bezváhovom stave počas spoločného letu Apollo-Sojuz.


Raketoplán Endeavour krátko po pristátí. V pozadí práve odlieta jeho sesterský raketoplán Columbia na chrbte lietadla Shuttle Carrier Aircraft. Snímka vznikla na základni Edwards AFB v októbri 1994.


Štart rakety Proton-K nesúcu modul Zvezda, budúcu súčasť Medzinárodnej vesmírnej stanice. Štart prebehol zo štartovacieho komplexu 81 kozmodrómu Bajkonur 12. júla 2000.


Dosadnutie kozmickej lode Gemini 9A na morskú hladinu.


Orbiter Enterprise samostatne plachtí vzduchom po odpútaní od lietadla Shuttle Carrier Aircraft v rámci testov pristátia. Na kýle má aerodynamický nástavec.


Testovací zážih motora prvého stupňa rakety Saturn V na Stennis Space Center.


Astronaut Michael Gernhardt pri výstupe do otvoreného vesmíru v priebehu misie STS-69 v roku 1995.


Návratové puzdro sondy Stardust po pristátí na Zemi. K vlastnému pristátiu došlo vo vojenskom výcvikovom priestore Utah Test and Training Range blízko Salt Lake City v štáte Utah o 10:10 UT (03:10 miestneho času MST). Púzdro po pristátí sa najmenej trikrát odrazilo od zeme, než sa úplne zastavilo.


Astronaut Alan L. Bean, pilot lunárneho modulu misie Apollo 12, začína zliezať po rebríku na mesačný povrch. Záber urobil veliteľ misie Charles Conrad v novembri 1969.


Šesť prvých amerických astronautiek (zľava Margaret R. Seddonová, Kathryn D. Sullivanová, Judith A. Resnicková, Sally K. Rideová, Anna L. Fisherová, a Shannon W. Lucidová) pózujú s balónom, ktorý bol pôvodne plánovaný ako zariadenie pre núdzové opustenie raketoplánu vo vesmíre.


Testovanie doštičiek tepelného štítu raketoplánu v extrémnych podmienkach.


Prvé stupne rakiet Saturn IB v Michoud Assembly Facility


Raketoplán Challenger na odpaľovacej rampe 39


Štart nosnej rakety Saturn V 14. mája 1973 s kozmickou stanicou Skylab


Štartovací komplex Osaki, súčasť Kozmického centra Tangešima


Sojuz TMA-6 sa približuje k Medzinárodnej vesmírnej stanici


Štart nosnej rakety Juno II so satelitom Explorer VII v roku 1959


Raketoplán Atlantis pristáva v závere misie STS-129


Pristávanie kozmickej lode Sojuz TMA-17 na území Kazachstanu v júni 2010


Observatórium Solar Dynamics Observatory pripravené na vloženie do rakety Atlas pred štartom


Prelet Medzinárodnej vesmírnej stanice (biela čiarka) nad mestom Sedona v Arizone. Snímka bola exponovaná 30 sekúnd.


Pohľad na časti ruskej kozmickej stanice Mir z raketoplánu Atlantis počas jeho misie STS-86


Raketoplán Discovery čaká na rampe 39-B na štart na misiu STS-114


Astronaut James Irwin, pilot lunárneho modulu misie Apollo 15, pred americkou vlajkou


Štart rakety Delta II nesúcej družicu Kepler. Štart prebehol z rampy 17-B 6. marca 2009.


Dvojica raketoplánov Atlantis a Endeavour stojí na dvoch štartovacícu rampách, 39-A a 39-B.


Astronaut Nicholas Patrick z vonkajšej strany modulu Cupola, počas výstupu do otvoreného vesmíru v rámci misie STS-130