Portál:Politika/Odporúčané články/2009
2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009
2009
[upraviť zdroj]1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - | -
1/2009
[upraviť zdroj]Portál:Politika/Odporúčaný článok/1 2009
2/2009
[upraviť zdroj]
Juan Carlos I. alebo Ján Karol I. (po španielsky Juan Carlos I.; celým menom Juan Carlos Alfonso Víctor María de Borbón y Borbón-Dos Sicilias), (*5. január 1938, Rím – ), od roku 1975 španielsky kráľ z rodu Burbonovcov.
Nástup na trón
[upraviť zdroj]V roku 1947, za vlády Franca bola v Španielsku formálne obnovená monarchia, ale jej právoplatnému predstaviteľovi nebolo dovolené nastúpiť na trón. Roku 1969 bol však princ Ján Karol určený za Francovho posmrtného nástupcu a 22. novembra 1975, dva dni po smrti diktátora Franca, bol princ Ján Karol vyhlásený za kráľa podľa vôle Franca o nástupnictve po jeho smrti. Po nástupe na trón úspešne doviedol krajinu na cestu zmeny z diktatúry na parlamentnú monarchiu a demokraciu. Ako dedič kráľovskej rodiny z Neapola užíva titul kráľ Jeruzalemský. Ján Karol je potomkom britskej kráľovnej Viktórie, Ludovíta XIV. Francúzskeho, rímsko-nemeckého cisára Karola V., talianskych kráľov, atď.
3/2009
[upraviť zdroj]
Hermann Wilhelm Göring (* 12. január 1893, Rosenheim, Bavorsko – † 15. október 1946, Norimberg) bol nemecký letec, poslanec, predseda ríšskeho snemu, zakladateľ Gestapa, minister letectva, vrchný veliteľ Luftwaffe, ríšsky maršal a vojnový zločinec.
Detstvo a mladosť
[upraviť zdroj]Hermann Göring sa narodil v Rosenheime v Bavorsku ako syn guvernéra Nemeckej Juhozápadnej Afriky (dnes Namíbia) a neskoršieho veľvyslanca na Haiti. Vyrastal v Nemecku, ale jeho rodičia s ním trávili iba krátky čas. Navštevoval internátne a neskôr vojenské kadetské školy. Roku 1912 vstúpil do 112. Wilhelmovho pluku pruskej armády.
4/2009
[upraviť zdroj]
U Thant (* 22. január 1909, Pantanaw – † 25. november 1974, New York) bol barmský diplomat a v období od novembra 1961 do decembra 1971 tretí generálny tajomník OSN.
Osobný život
[upraviť zdroj]U Thant sa narodil na severe Barmy (teraz Mjanmarsko). Bol najstarší zo štyroch detí, jeho rodičia boli roľníci a obchodníci s ryžou. Vyštudoval Národnú strednú školu v rodnom Pantanawe, neskôr študoval dejiny na univerzite v Rangúne. Jeho otec bol jeden zo zakladateľov Barmskej výskumníckej spoločnosti. Keď mal Thant štrnásť rokov, jeho otec zomrel, čím sa jeho rodina dostala do finančných ťažkostí. Po doštudovaní na univerzite, vrátil sa do rodného Pantanawu aby vyučoval na Národnej strednej škole, neskôr sa v 25 rokoch stal jej riaditeľom. Prispieval do rôznych novín a magazínov a prekladal knihy.
5/2009
[upraviť zdroj]
Nicolae Andruţă Ceauşescu (* 26. január 1918, Scorniceşti, Rumunsko – † 25. december 1989, Târgovişte, Rumunsko) bol rumunský politik, v odbdobí od 9. decembra 1967 do 22. decembra 1989 prezident Rumunskej socialistickej republiky a od 11. júla 1965 do 28. marca 1974/22. decembra 1989 tretí predseda Štátneho sovietu Rumunska Rumunskej socialistickej republiky.
Mladosť
[upraviť zdroj]Nicolae Ceauşescu sa narodil v dedine Scorniceşti na juhu Rumunska v rodine roľníka. Ako jedenásťročný odišiel do Bukurešti aby tam pracoval ako obuvníkov učeň. V roku 1932 sa ako štrnásťročný pridal ku vtedy ilegálnej Komunistickej strane Rumunska. O rok neskôr reprezentoval „demokratickú mládež“ na protifašistickom zjazde v Bukurešti a bol zvolený do národného protifašistického výboru. Dňa 23. novembra 1933 je prvýkrát zatknutý za podnecovanie k štrajku a distribúcii komunistických a protifašistických letákov (vedúcou stranou v Rumunsku bola v tej dobe nacionalistická a fašistická Železná garda). V roku 1934 bol opäť zatknutý, tentoraz za zbieranie podpisov na petíciu proti procesu so železničnými pracovníkmi. Toho istého roku je ešte dvakrát zatknutý a vo svojom spise je vedený ako „nebezpečný komunistický agitátor“ a „aktívny distribútor komunistickej a protifašistickej propagandy“.
6/2009
[upraviť zdroj]
Ronald Wilson Reagan (* 6. február 1911 – † 5. jún 2004) bol 40. prezident (od roku 1981 do 1989) Spojených štátov amerických a 33. guvernér (od 1967 do 1975) štátu Kalifornie. Predtým, ako vstúpil do politiky, bol Reagan rozhlasový moderátor, herec a vedúci Odborového zväzu hercov v USA.
Jeho prezidentstvo je často vnímané ako počiatok politickej dominancie Republikánskej strany a amerického konzervativizmu v Spojených štátoch. Pre jeho prezidentstvo je charakteristická nová ekonomická politika, prezývaná Reaganomika a konfrontačná zahraničná politika voči Sovietskemu zväzu a komunistickému hnutiu po celom svete.
Reagan porazil v prezidentských voľbách zdrvujúcim pomerom úradujúceho prezidenta Jimmyho Cartera. Reagan získal 489 hlasov voliteľov, zatiaľčo Carter len 49. Reagan sa stal vo veku 69 rokov najstarším prezidentom zvoleným do úradu. Bol prvým republikánom, ktorý od roku 1888 dokázal poraziť úradujúceho demokratického prezidenta a prvým kandidátom, ktorý dokázal od roku 1932 poraziť úradujúceho prezidenta, bez ohľadu na stranícku príslušnosť. V roku 1984 sa v prezidentských voľbách stretol s demokratickým kandidátom Walterom Mondalom, ktorého porazil vo všetkých štátoch okrem Minnesoty a získal cez 60 percent všetkých hlasov.
V roku 2004 zomrel vo svojom dome v Bel-Air v Kalifornii vo veku 93 rokov na následky Alzheimerovej choroby, ktorou trpel niekoľko rokov.
7/2009
[upraviť zdroj]Bitka o Kursk alebo Operácia Citadela (v nemčine Unternehmen Zitadelle) bola významnou bitkou na východnom fronte počas 2. svetovej vojny. Bitku začali nemecké vojská 5. júla 1943 s úmyslom získať späť na svoju stranu strategickú iniciatívu na východnom fronte a pripraviť nepriateľovi natoľko vážne straty, aby nemohol počas roku viesť významnejšiu ofenzívu. Jej úmyslom bolo zlikvidovať kurský oblúk a zničiť sovietske sily v tejto oblasti. Bitka skončila 17. júla, keď Hitler v dôsledku silných protiútokov sovietskych vojsk, ktoré ohrozili postupujúcich Nemcov, prikázal ďalšie bojové operácie ukončiť.
8/2009
[upraviť zdroj]
Michail Nikolajevič Tuchačevskij (Rusky: Михаи́л Никола́евич Тухаче́вский, poľsky: Michał Tuchaczewski) (* 16. február 1893 – † 12. jún 1937) bol ruský a neskôr sovietsky armádny dôstojník a veliteľ. Bol pokrokový teoretik, autor reforiem a architekt Červenej armády na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia. Je považovaný za jedného z najschopnejších veliteľov Červenej armády v predvojnovom období. Svojimi schopnosťami ďaleko predbehol svojich neskorších nástupcov riadiacich vývoj a reformy Červenej armády, maršala Vorošilova a Kulika. Stal sa jednou z najznámejších obetí Stalinovej Veľkej čistky v 30. rokoch.
9 – 52/2009
[upraviť zdroj]Odporúčaný článok 9 až 52/2009 nebol použitý