Juan Carlos I.

	Juan Carlos I.
	bývalý španielsky kráľ
Panovanie
Dynastia	Bourbonovci
Panovanie	22. november 1975 - 18. jún 2014
Predchodca	Francisco Franco (Generál, diktátor)
Nástupca	Filip VI.
Biografické údaje
Narodenie	5. január 1938 (86 rokov); Rím, Taliansko
Rodina
Manželka	Žofia Grécka
Potomstvo	Elena, vojvodkyňa z Luga; Kristína, vojvodkyňa z Palmy de Mallorca; Filip VI.
Otec	Ján Bourbonský
Matka	Mária Mercedes Burbon-Sicílska
Odkazy
	Juan Carlos I.; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Juan Carlos I. alebo Ján Karol I. (celým menom Juan Carlos Alfonso Víctor María de Borbón y Borbón-Dos Sicilias; * 5. január 1938, Rím, Taliansko) bol v rokoch 1975 – 2014 španielsky kráľ z rodu Bourbon-Anjou. 18. júna 2014 abdikoval v prospech svojho syna Filipa VI.

Detstvo

Narodil sa v Ríme, kam jeho starý otec Alfonz XIII. Španielsky odišiel do exilu po vyhlásení druhej Španielskej republiky. Jeho detstvo bolo riadené dohodami medzi jeho otcom a diktátorom Francom. V roku 1948 so súhlasom Franca prichádza z Talianska do Madridu na štúdiá. Študoval v San Sebastiáne a v roku 1954 ukončil štúdiá na San Isidorskom institúte v Madride. Potom nastúpil do armády na veliteľský tréning na vojenskú akadémiu v Zaragoze.

V roku 1957 strávil jeden rok v námorníckej škole v Pontevedra a ďalej v leteckej škole v San Javier v Murcii. Sídlil v paláci Zarzuela a staral sa o oficiálne záležitosti.

Nástup na trón

V roku 1947, za vlády Franca bola v Španielsku formálne obnovená monarchia, ale jej právoplatnému predstaviteľovi nebolo dovolené nastúpiť na trón. Roku 1969 bol však princ Ján Karol určený za Francovho posmrtného nástupcu a 22. novembra 1975, dva dni po smrti diktátora Franca, bol princ Ján Karol vyhlásený za kráľa podľa vôle Franca o nástupníctve po jeho smrti. Po nástupe na trón úspešne doviedol krajinu na cestu zmeny z diktatúry na parlamentnú monarchiu a demokraciu. Ako dedič kráľovskej rodiny z Neapola užíva titul kráľ Jeruzalemský. Ján Karol je potomkom britskej kráľovnej Viktórie, Ľudovíta XIV. Francúzskeho, rímsko-nemeckého cisára Karola V., talianskych kráľov, atď.

14. mája 1977, sa jeho otec, Ján Bourbonský gróf Barcelony, vzdal svojich dedičných práv, čím sa Ján Karol I. definitívne stal kráľom a jeho syn Filip, sa týmto na základe Pragmatickej sankcie z roku 1830, ktorá ustanovuje prerogatívum dedenia trónu mužským potomkom pred jeho staršími sestrami, stal následníkom trónu.

Ján Karol I. na začiatku svojej vlády schválil novú Ústavu Španielska, ktorá zamedzuje kráľovi účasť v politickom živote, čím sa zo Španielska stala právne konštitučná monarchia západného typu, ale mu priznáva dedičný nárok na španielsky trón. Popri privilégiách, ktoré mu priznáva ústava a zákony, je jeho hlavnou úlohou strážiť jednotu a stabilitu krajiny a moderovať chod štátnych inštitúcií. Je hlavný veliteľom ozbrojených síl (po španielsky Capitán General de los Éjercitos) a predsedá celému radu inštitúcií (vedeckých, právnych, vzdelávacích) známych ako Las Reales Academias.

Jeden z najhorúcejších momentov jeho panovania bol 23. február 1981, kedy došlo k pokusu o násilný štátny prevrat, pričom pučisti počítali naisto s kráľovou podporou. V rozhodujúcom momente sa však kráľ objavil v televízii odetý v uniforme hlavného veliteľa ozbrojených síl, vyzval armádu k poslušnosti a postavil sa jednoznačne za demokratické ústavné princípy: Koruna, symbol jednoty a stability krajiny, nemôže za žiadnych okolností tolerovať konanie a činy osôb, ktoré sa pokúšajú násilným spôsobom prerušiť demokratizačný proces zakotvený ústavou, o ktorej rozhodol španielsky ľud vo všeľudovom hlasovaní.

Týmto počinom kráľ nielen že definitívne zmaril nádeje pučistov na úspech ale si získal srdcia aj tých Španielov, ktorí sa dovtedy stavali k monarchii odmietavo. Dokonca aj generálny tajomník Komunistickej strany Španielska deň po prevrate vyhlásil: „Dnes sme všetci monarchisti.“ Od tohto momentu zostalo postavenie Jána Karola I. ako panovníka neotrasilteľné a dodnes sa teší veľmi vysokej popularite, hoci sa sporadicky, najmä v Katalánsku, vyskytujú pokusy o návrat k republike.

Rodina a súkromný život

Ján Karol sa oženil v Aténách 14. mája 1962 s princeznou Sofiou Gréckou, dcérou kráľa Pavla. Aby sa mohla stať španielskou kráľovnou musela konvertovať z gréckej ortodoxnej viery na rímskokatolícku vieru. Majú dcéry Elenu a Kristínu, a syna Filipa.

Ján Karol a Sofia hovoria plynule niekoľkými jazykmi. Obidvaja hovoria španielsky, anglicky a francúzsky. Ján Karol tiež hovorí po taliansky, portugalsky a katalánsky. Sofia hovorí rodnou gréčtinou.

Ján Karol miluje lov na medvede. V roku 2004 bol v konflikte s aktivistami za životné prostredie pre zastrelenie 8 medveďov a jednej ťarchavej medvedice v Rumunsku. V auguste 2006 sa zúčastnil lovu na medvede v Rusku.

Rodokmeň

František Cádizský

Alfonz XII.

Izabela II. Španielska

Alfonz XIII.

Karol Ferdinand Rakúsko-tešínsky

Mária Kristína Rakúska

Alžbeta Františka Habsbursko-lotrinská

Ján Bourbonský

Alexander Hesensko-darmstadtský

Henrich z Battenbergu

Júlia von Hauke

Viktória z Battenbergu

Albert Sasko-kobursko-gothajský

Beatrix Sasko-koburská

Viktória

Juan Carlos I.

Ferdinand II.

Alfonz Neapolsko-sicílsky

Mária Terézia Habsbursko-lotrinská

Karol Bourbonsko-sicílsky

František Ľudovít Neapolsko-sicílsky

Mária Antónia Neapolsko-sicílska

Mária Izabela Toskánska

Mária Mercedes Bourbonsko-sicílska

Ferdinand Filip Orléanský

Filip Parížsky

Helena Meklenbursko-Schwerinská

Lujza Orléanská

Anton Orléanský

Mária Izabela Orléanská

Lujza Fernanda Španielska

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juan Carlos I.

Externé odkazy

Zdroje

Paul Preston, Juan Carlos: Steering Spain from Dictatorship to Democracy, WW Norton & Co Inc, June 2004 ISBN 0-393-05804-2
Ronald Hilton, SPAIN: King Juan Carlos

Tento článok týkajúci sa panovníka alebo panovníčky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.