Portál:Vedy o Zemi/Odporúčaný článok/53 2007
Zemetrasenie je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej energie v zemskej kôre. Ročne je seizmologickými stanicami zaznamenaných na Zemi niekoľko miliónov zemetrasení, no len nepatrná časť z nich (približne 30 000) má aj účinky, postrehnuteľné zmyslami človeka. Najčastejším typom zemetrasení sú tzv. tektonické, spôsobené nevratným posunom na tektonickom zlome a vyžiarením seizmických vĺn, pričom sa úplne alebo čiastočne odstráni napätie a deformácia na zlome a v jeho okolí, ktoré bolo nahromadené v dôsledku tektonických pohybov. Takýchto zemetrasení je asi 90 %. Zvyšné zemetrasenia má na svedomí sopečná činnosť, zrútenie veľkých podzemných dutín (napr. stropov jaskýň), ako aj činnosť človeka (banská činnosť, explózie, atď...).
Viac ako 75 % tektonických zemetrasení sa odohrá v pásme, ohraničujúcom Pacifik, tzv. Ohnivom kruhu. Ďalších 15-20 % v zóne, tiahnucej sa od Azor cez Severnú Afriku, Stredozemné more, Apeninský polostrov, Alpy, Dináre, Turecko, Irán a Himaláje, teda podstate v zóne Alpsko-himalájskeho vrásnenia. Ostatné tektonické zemetrasenia pripadajú na tektoniku stredooceánskych chrbtov.