Postav dom, zasaď strom (film)
| Postav dom, zasaď strom | |
|---|---|
 | |
| Základné informácie | |
| Originálny názov | Postav dom, zasaď strom |
| Žáner | dráma |
| Dĺžka | 93 minút |
| Štát | Česko-Slovensko |
| Pôvodný jazyk | slovenský |
| Rok | 1979 |
| Filmový štáb | |
| Réžia | Juraj Jakubisko |
| Scenár | Mikuláš Kováč, Lýdia Ragačová |
| Produkcia | Slovenská filmová tvorba Bratislava |
| Hudba | Petr Hapka |
| Kamera | Stanislav Doršic, Vladimír Holloš |
| Strih | Alfréd Benčič |
| Kostýmy | Marie Franková-Bendová |
| Herecké obsadenie | |
| Obsadenie | Pavel Nový ako Jozef Matúš Jana Březinová ako Helena Šimiaková Ondřej Pavelka ako Žiga Gustáv Opočenský ako predseda Šimiak Zdeněk Dušek ako Ryšavý Mikuláš Simko ako Babiak Róbert Šurina ako Ivan Viliam Hodoň ako major Martin Sanitrár ako pastier Beata Znaková ako obchodníčka Vilma Jamnická ako babka Haňa Ivan Drozdy ako Rosinec Ivan Laca ako poručík |
| Ďalšie odkazy | |
| IMDb | |
| ČSFD | |
Postav dom, zasaď strom (angl. Build a House Plant a Tree) je slovenský film. Tragický príbeh mladého muža, ktorý na ceste za svojim životným snom o vlastnom dome a šťastnej rodine používa nie vždy čisté spôsoby.
Synopsa
[upraviť | upraviť zdroj]Tragikomédia ukazuje dvojakosť ľudskej morálky, ktorá nečakane vyústi v tragický koniec hlavného hrdinu. Mladý muž Jozef Matúš sa usadí v malej dedinke. Svojou aktivitou si čoskoro získa sympatie obyvateľov, pracuje ako šofér. Zamiluje sa do miestnej krásky Heleny, slobodnej matky s dieťaťom a jeho životnou métou sa stáva postaviť vlastný dom, kde bude šťastne žiť so svojou rodinou a to za každú cenu. Všetko chce získať hneď. Vidina vysnívaného sa mu však stane osudnou, dostáva sa na scestie, stratí lásku a čo je najvážnejšie, prichádza do konfliktu so zákonom a ostáva sám so svojou falošnou predstavou získať životnú istotu.
Produkcia
[upraviť | upraviť zdroj]Film bol nakrútený podľa námetu Mikuláša Kováča a scenáristicky ho pretvorila Lýdia Ragačová. Ako dramaturg sa na tom to filme podieľal Tibor Vichta. Mnohé dobové kritiky upozorňovali na nedotiahnutý scenár a slabú motiváciu hlavného hrdinu. Na druhej strane bolo vyzdvihnuté formálne spracovanie snímky. V českom filmovom periodiku Záběr bola niekoľko mesiacov po premiére filmu zverejnená recenzia hodnotiaca film ako pozoruhodný: „Režisérovu vynalézavost cítíme téměř z každého záběru, jistá formální vyumělkovanost (důmyslně “matoucí” střihy, kameramanské “schválnosti” atd.) přitom není v rozporu se syrovostí příběhu, který se na plátně odvíjí. Také herecké výkony, zejména téměř neznámého Pavla Nového a Jany Březinové v hlavních rolích, se dají označit za mimořádně zdařilé a přesvědčivé. Tvůrci “easternu” Postav dom, zasaď strom se úspěšně pokusili o netradiční zpracování romanticko-dobrodružného schématu v moderních kulisách a zároveň se jim podařilo natočit důvtipnou společenskou alegorii na naléhavé téma novodobého siláctví. Myslím, že to rozhodně není málo…“[1]
Exteriéry sa nakrúcali v Lubeníku, Zádieli, Rudňanoch, Dobšinej, Strečne, Poprade a Stratenej.
Kritické prijatie
[upraviť | upraviť zdroj]V druhej polovici sedemdesiatych rokov sa v Československu začala čiastočne uvoľňovať politická situácia. Juraj Jakubisko a Peter Solan dostali možnosť sa po niekoľkoročnej pauze v Štúdiu krátkych filmov vrátiť dlhometrážnych hraným filmom na Kolibu. Bol mu ponúknutý scenár o vzorovom socialistickom hrdinovi, ktorý Jakubisko podrobil zmenám. Avšak po dokončení Postav dom, zasaď strom nasledovalo sklamanie. V Pravde sa objavila recenzia dodnes nezisteného anonymného autora podpísaného ako Peter Bal, ktorý prehlásil, že film ohovára socialistickú spoločnosť. Jakubisko tak dostal ďalší zákaz. Tentoraz nesmel nakrúcať filmy s vtedy súčasnou tematikou.[2]
”Po deviatich rokoch sa zúžila moja práca v krátkom filme už iba na reklamu. Keď už sa zdalo, že aj ta mi bude zakázana, pretože moje i reklamné filmy prinášali ocenenia, stal sa zázrak a totalitná moc kritizovaná západnými novinármi formálne mi ponúkla ideologický scenár, ktorý sa po žiadnej stránke nedal realizovať. A tak som ho prepísal a upravil do podoby, ktorá zase vyústila do politickej kampane voči mne a ktorá takmer spôsobila moje odmlčanie sa v tvorbe na ďalších desať rokov.”[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-01-15]. Dostupné online. Archivované 2014-01-16 z originálu.
- ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, str. 354
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997