Pozdišovská keramika

Pozdišovská keramika je druh značkovej keramiky s niekoľko sto ročnou tradíciou výroby na území východného Slovenska v obci Pozdišovce. Je to keramika - hrnčina - vyrábaná z kaolínovej hliny, ktorá sa ťažila v okolí obce Pozdišovce v Ondavskej vrchovine. Jej časť „Pozdišovský chrbát“ obsahuje v hĺbke od 0,5 m do 12 m ložisko kvalitného bieleho, žltého a červeného ílu vhodného na tvorbu tejto keramiky.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o hrnčiaroch z okolia Pozdišoviec (z panstva Pozdišovce)^[1] sa datuje na 11. október 1416.^[2]^[3] Zo začiatku sa vyrábal úžitkový riad. Postupne keramikári začali tvoriť dekoratívnu keramiku, ktorá čerpala vzory z miestnej tradície ornamentu, ale aj z ornamentinky okolitých výrobní (najmä Sárospatak). V histórii tejto keramiky sa vytvárali tri druhy keramického riadu definované podľa úpravy povrchu:

zadymovaná keramika (tiež "čierna keramika")^[4]
neglazovaná keramika
glazovaná keramika = majolika

Najstaršia zachovaná pozdišovská keramika je zo 17. storočia. Na pozdišovských výrobkoch je od r. 1947 charakteristický figurálny vzor na tmavom až čiernom burelovom pozadí. Výrobný keramický závod, používajúci nové technológie, fungoval pod názvom Kermex s r.o. do r. 2006. Vyrábala sa úžitková aj ozdobná keramika. Zo začiatku tu boli dielne zaoberajúce sa výrobou úžitkového riadu. Postupne začali vyrábať dekoratívnu keramiku s využitím ornamentálneho dekoru v ľudovom štýle. Úžitková strojovo vyrábaná keramika sa tu stala hlavnou časťou produkcie.

V Pozdišovciach je len jediná súkromná dielňa majstra keramikára, v ktorej sa tvorí výhradne ručne vyrábaná majolika. Je to dielňa majstra Jána Parikrupu-Šipara^[5] (nar. 1942).^[6] V jeho rode je tradícia keramikárstva stará 300 rokov.

Pozdišovská keramika a pozdišovská majolika sú výrobky s ochrannou známkou. Originálne ručné keramikárske výrobky z Pozdišoviec sa predávajú len pod touto ochrannou známkou.