Príliv
Príliv je slapový jav, ktorý vzniká gravitačným pôsobením Mesiaca a Slnka a prejavuje sa vzdúvaním morskej hladiny. Opakuje sa každých 12 hodín. Podľa toho, v akej fáze sa Mesiac nachádza, resp. podľa toho, v akej polohe sa nachádzajú Zem, Mesiac a Slnko, rozoznávame skočný príliv – vtedy sa Zem, Mesiac aj Slnko nachádzajú na jednej priamke – 2x za mesiac (počas novu a splnu); a hluchý príliv – Zem, Mesiac a Slnko spolu tvoria pravý uhol – 2x za mesiac (počas prvej a poslednej štvrte). Tento príliv má o niečo menšiu silu ako skočný.
Opakom prílivu je odliv.
Miesta najvyšších prílivov
[upraviť | upraviť zdroj]| Názov | Miesto | Výška vzdutia v m |
|---|---|---|
| Fundyjský záliv | Kanada | 19,6 |
| ústie rieky Gallegos | Argentína | 18 |
| Frobisherov záliv | Kanada | 17,4 |
| ústie rieky Severn | Veľká Británia | 16,3 |
| Granville | Francúzsko | 14,7 |
| Kingov záliv | Austrália | 14,4 |
| Záliv Saint Malo | Francúzsko | 14,1 |
| Penžinský záliv | Rusko | 13,2 |
| Khambátsky záliv | India | 12,5 |
| ústie rieky Colorado | Mexiko | 12,1 |
Zdroj:[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
