Prehľad úspechov slovenskej hádzanej

Prehľad úspechov slovenskej hádzanej sumarizuje prehľad prehľad medailí slovenských hádzanárov na vrcholných svetových a európskych podujatiach v ére samostatnosti, v reprezentácii Československa a prehľad klubových aj individuálnych úspechov v európskych pohároch.

História

Československá mužská hádzaná slávila veľké úspechy v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia, kedy patrila k svetovej špičke. Z majstrovstiev sveta priviezli päť medailí, vyvrcholením tohto obdobia bol titul svetových šampiónov vo Švédsku 1967, ku ktorému prispelo kvarteto slovenských hádzanárov. Štvornásobný medailista z MS Anton Frolo bol najstarším a Rudolf Horváth najmladším členom víťazného tímu ^[1], štvoricu Slovákov dopĺňali Vladimír Seruga a Martin Gregor. Posledný veľký úspech zaznamenali československí hádzanári pri olympijskej premiére tohto športu v Mníchove 1972, o zisk striebornej medaily sa pričinili traja Slováci, v bráne stál Peter Pospíšil a v poli bojovali Vincent Lafko a Andrej Lukošík.

Československá reprezentácia žien sa môže pochváliť kompletnou medailovou zbierkou z majstrovstiev sveta, vrátane titulu majsteriek sveta z premiérových MS 1957 v Juhoslávii. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia získala slovenská ženská hádzaná výraznú prevahu nad českou, čo sa prejavilo aj na zložení reprezentácie. Na MS 1982 bolo družstvo Československa zostavené len zo slovenských hráčok! Vyvrcholením bolo striebro z MS 1986 za účasti 12 Sloveniek ^[2]. Družstvo malo medailové ambície aj na olympijských hrách 1988 v Soule, k postupu do najlepšej štvorky však chýbal jeden strelený gól v stretnutí s Juhosláviou ^[3]. O ďalšiu účasť pod olympijskými kruhmi pripravil hádzanárky bojkot OH 1984 v Los Angeles, športovci socialistických krajín sa zúčastnili akejsi „náhradnej olympiády“ pod názvom Družba 1984. Turnaj v hádzanej žien za účasti socialistických krajín, ktoré vtedy tvorili svetovú špičku sa konal v Trenčíne ^[4], Československo obsadilo druhé miesto za Sovietskym zväzom.

Éra samostatnosti

História česko-slovenskej hádzanej sa uzavrela v roku 1993 už po rozdelení Česko-Slovenska. Obe krajiny sa naposledy predstavili v spoločnej reprezentácii na majstrovstvách sveta, muži v zostave so šiestimi Slovákmi obsadili 7. miesto, ženy (10 Sloveniek) skončili deviate. Nástupníckymi krajinami s právom účasti na ďalšom svetovom šampionáte sa stali muži Česka a ženy Slovenska. Ženy zahájili ústup z pozícií posledným miestom na premiérových ME 1994, následne sa zúčastnili majstrovstiev sveta 1995, no na ďalšiu účasť na vrcholnom podujatí museli čakať dlhých 19 rokov. Lepšie výsledky dosiahla reprezentácia mužov, ktorá vybojovala účasť na dvoch majstrovstvách sveta a trikrát štartovali na európskom šampionáte.

Medailisti z olympijských hier

Rok	Dejisko	Meno	Slováci v družstve
1972	Mníchov	Československo	Peter Pospíšil, Vincent Lafko, Andrej Lukošík

Medailisti z majstrovstiev sveta

Muži

Rok	Dejisko	Meno	Slováci v družstve
1958	NDR	Československo	Anton Frolo, Jozef Čaniga
1961	NSR	Československo	Anton Frolo, Karol Lukošík
1964	Československo	Československo	Anton Frolo, Vladimír Seruga
1967	Švédsko	Československo	Anton Frolo, Vladimír Seruga, Martin Gregor, Rudolf Horváth

Ženy

Rok	Dejisko	Meno	Slovenky v družstve
1957	Juhoslávia	Československo	Anna Čápová, Veronika Schmidtová
1962	Rumunsko	Československo	Anna Košíková
1986	Holandsko	Československo	Anna Hradská, Marta Pösová, Božena Mažgútová, Mária Ďurišinová, Alena Damitšová, Jana Stašová, Daniela Trandžíková, Zuzana Budayová, Jana Kuťková, Elena Gašparíková-Brezányová, Erika Gombosová, Júlia Kolečániová