Prenatálna komunikácia

Prenatálna komunikácia predstavuje všetky druhy podnetov z okolitého prostredia, ktorým je plod vystavený. Tento pojem je taktiež známy ako prenatálna stimulácia. Je to teda snaha vystaviť matku a plod takému súboru podnetov (stimulov), ktorý prispeje k optimálnemu vývoju bábätka.

Prenatálna komunikácia podporuje rozvíjajúce sa schopnosti bábätka tým, že sa sústreďuje na jeho rozvoj a formovanie ešte pred narodením. Hlavnou charakteristikou tejto komunikácie je teda skutočnosť, že sa vykonáva počas tehotenstva.

Salvador, J. (1989:19) hovorí, že

„

včasná starostlivosť: […] sa usiluje o zlepšenie alebo prevenciu pravdepodobných nedostatkov v psychomotorickom vývoji detí s rizikom úmrtia, či už z biologických alebo vonkajších príčin, a spočíva vo vytvorení prostredia, ktoré bude pre dieťa stimulujúce a prispôsobené jeho schopnosti okamžitej reakcie, ktorá sa postupne zvyšuje, a jeho vývoj sa bude čo najviac približovať vývoju normálneho dieťaťa.

“

Prenatálna komunikácia sa snaží stimulovať ešte nenarodené bábätká prostredníctvom podnecovania ich zmyslov. Cieľom je rozvíjať ich schopnosti už od úplného začiatku života. Podstatnou súčasťou celého procesu je aktívna účasť oboch rodičov, čím sa zároveň docieli vytvorenie a posilnenie väzby medzi bábätkom a rodičmi.

Proces včasnej komunikácie je založený na dvoch základných faktoroch, Susan Ludington-Hoe (1989:55):

Plod v brušku reaguje na tlkot matkinho srdca a jej hlas.
Ku schopnosti pohybu sa šesť týždňov pred narodením pridáva aktívne používanie týchto zmyslov: chuť, hmat, zrak a sluch.

Vďaka vedeckému pokroku už v súčasnosti vieme potvrdiť túto teóriu. Dnes je možné zistiť, v ktorom momente začína byť bábätko citlivé na isté podnety, a tak môžeme náležite začať s určitými činnosťami, ktoré zdokonalia jeho zmysly a myseľ. Odpoveďou plodu na komunikáciu sú zmeny vzorov mozgových vĺn, zrýchlený tlkot srdca a otáčanie sa. Počas deviatich mesiacov vývoja sa dieťa v brušku hýbe, prejavuje a odpovedá na určité podnety, konkrétne (Sarmiento, 1996:114):

v 5. týždni plod otáča hlavou, hýbe rukami a nohami, mení polohy a ohýba telo, hlavu a chrbát.
po 17 týždňoch začína byť aktívny čuch.
po 20 týždňoch sa vytvárajú chuťové poháriky.
po 24 týždňoch sa vyvíja hmat.
po 27 týždňoch plod vníma svetlo.
po 28 týždňoch začína byť aktívny sluch.

Výhody prenatálnej komunikácie

Výhody prenatálnej komunikácie sú vedecky dokázané a prijaté veľkou časťou spoločnosti. Pre deti, ktoré boli súčasťou procesu prenatálnej komunikácie, je charakteristické nasledovné:

Optimálne sa im rozvíjajú zmysly, čo vedie k väčšej schopnosti učiť sa.
Neboja sa skúmať svet.
Oplývajú jemnejšou vnímavosťou a sú schopné väčšieho sústredenia sa než ostatné deti.
Majú flexibilnú myseľ pri interakcii s okolitým prostredím.
Ich vzťah s otcom začína oveľa skôr ako v prípade iných detí.
Pri narodení sú viac uvoľnené, majú otvorené oči a dlane a menej plačú.
Od narodenia majú lepší spánkový a stravovací režim.

Základné prvky prenatálnej komunikácie

Prostredníctvom definícií a uskutočneného výskumu je možné vyčleniť hlavné prvky, ktoré spoločne tvoria základ prenatálnej komunikácie:

Je nevyhnutné vytvoriť stimulujúce prostredie, ktoré prinesie pozitívnu emocionálnu klímu.
Matkine emócie spôsobujú vnútorné zmeny (napr. zmenené hladiny sektrétov niektorých žliaz), ktoré majú dopad na vývoj plodu. Tieto zmeny nespôsobujú fyzické malformácie, ale ťažkosti spojené s adaptáciou, ktoré môžu vyvolať poruchy správania.
Emocionálne zdravie matky, vyvážené stravovacie návyky, oddych, vhodné cvičenie a primeraná kontrola pomáhajú k vytvoreniu adekvátneho prostredia.
Tiež sa odporúča, aby sa matka vyhýbala fajčeniu, užívaniu drog, alkoholických nápojov a v niektorých prípadoch aj povzbudzujúcim látkam, napr. káve. Samotná rodina prijíma a akceptuje dieťa ako ďalšieho člena rodiny.
Dieťa vníma všetko to, čo cíti matka, prostredníctvom nervových komunikačných kanálov, či už psychické alebo fyzické stimuly.
Pozitívne prihováranie sa dieťaťu mu dáva pocit lásky už v brušku a rovnako aj pocit ochrany pred nebezpečenstvom a neistotou vonkajšieho sveta.

Odporúča sa začať s prenatálnou komunikáciou čo najskôr.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Estimulación prenatal na španielskej Wikipédii.