Preskočiť na obsah

Prepis z cyriliky do latinky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Toto je článok o prepise (transkripcii alebo transliterácii) z cyriliky do latinky.

Slovenské systémy

[upraviť | upraviť zdroj]

Systém podľa PSP 1991/1998/2000 (používaný aj v slovenskej Wikipédii)

[upraviť | upraviť zdroj]

Je opísaný v PSP (z roku 1991 resp. 1998 resp. 2000) v Kap. VII podkapitole 1.1 a podkapitole:

  • pre ruštinu: 1.2.1
  • pre ukrajinčinu: 1.2.2
  • pre bieloruštinu: 1.2.3
  • pre bulharčinu: 1.2.4
  • pre macedónčinu: 1.2.5
  • pre srbčinu: 1.2.6 (systém je zhodný s latinským zápisom chorvátčiny)

Pozri [1]

Systémy podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • bulharčina: systém z roku 1999, je zhodný so systémom podľa odporúčania OSN z roku 1977 (pozri nižšie)
  • ruština: systém z roku 1998, je zhodný so systémom pre ruštinu podľa odporúčania OSN z roku 1987 (pozri nižšie)

Systém podľa STN 01 0185 (starší názov ČSN 01 0185)

[upraviť | upraviť zdroj]

Bola to česko-slovenská norma (v slovenčine) pre ruštinu, ukrajinčinu, bieloruštinu, "srbskú verziu srbochorvátskeho jazyka", macedónčinu a bulharčinu. Vydaná v roku 1975, platná od roku 1977, zrušená v Česku 2002, na Slovensku v 2003, ale na Slovensku stále používaná, lebo nebola nahradená inou. Komentár pozri napr. str. 32, náhľad tu [2]

Systém podľa starších PSP

[upraviť | upraviť zdroj]

V PSP platných pred rokom 1991 (teda z rokov 1953 - 1971) a podľa knihy Príručka slovenského pravopisu pre školy (autori: Ján Oravec, Vincent Laca) platil systém zhodný so systémom uvedeným v PSP z roku 1991 a nasl. s tým rozdielom, že:

  • ьё = jo (nie: io); дьё/тьё/ньё/льё = ďjo/ťjo/ňjo/ľjo (nie: dio/tio/nio/lio)
  • ью = ju (nie: iu); дью/тью/нью/лью = ďju/ťju/ňju/ľju (nie: diu/tiu/niu/liu)
  • ья = ja (nie: ia); дья/тья/нья/лья = ďja/ťja/ňja/ľja (nie: dia/tia/nia/lia)

Systém podľa "Pravidla jmenného katalogu" (1959/1969)

[upraviť | upraviť zdroj]

Išlo o česko-slovenské katalogizačné inštrukcie. Prvé vydanie bolo z roku 1959, druhé z roku 1969. Systém bol založený na medzinárodnom vedeckom prepise.

České systémy

[upraviť | upraviť zdroj]

Systém podľa PČP

[upraviť | upraviť zdroj]

Je opísaný v Pravidlách českého pravopisu (z roku 1993 resp. 2002). Kópia textu je dostupná tu [3] (s.13 a ďalej).

Tento systém nie je zhodný so slovenským systémom podľa PSP. Hlavné rozdiely sú:

  • namiesto slovenského ie, io, iu (po mäkkom znaku a podobne) je české je, jo
  • namiesto slovenského ľo, ľu, ľa je české lo, lu, la
  • namiesto slovenského de, te, ne je (väčšinou) české dě, tě, ně
  • namiesto slovenského iu po spoluhláskach je české ju

Systém podľa ČSN

[upraviť | upraviť zdroj]
  • súčasný (česká norma): ČSN ISO 9 (zhodné s ISO 9:1995, pozri nižšie)
  • bývalý (česko-slovenská norma): ČSN 01 0185 - pozri vyššie

Systém podľa "Pravidla jmenného katologu"

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri vyššie

Medzinárodné systémy

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodný vedecký prepis (od konca 19. storočia)

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vedecký prepis cyriliky

Systémy podľa OSN

[upraviť | upraviť zdroj]
  • bulharčina: odporúčanie z roku 1977 = bulharský „Systém transliterácie a transkripcie“ z roku 1972 - pozri napr. [4] a [5] resp. [6]
  • macedónčina: odporúčanie z roku 1977 – [7]
  • ruština: odporúčanie z roku 1987 pre prepis názvov z územia Ruska (ZSSR?) = druhý variant prvej tabuľky sovietskej normy GOST 16876-71 v stave z roku 1983 (pozri nižšie) - pozri napr. [8] a [9]
  • srbčina: odporúčanie z roku 1977 - pozri napr. [10]

Systémy ISO

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: ISO 9

Z vyššie uvedných posledných troch (teda starších) noriem sa ešte dnes pomerne často používa norma ISO/R 9:1968: pozri napr. [11] (K textu zobrazenému na uvedenom linku treba dodať, že ISO/R 9:1968 povoľuje ako alternatívu aj tzv. "2. podštandard" - písať zh (namiesto ž), sh (namiesto š), ĭ (namiesto j), kh (namiesto h), ts (namiesto c), ch (namiesto č), shch (namiesto šč), yu (namiesto ju) a ya (namiesto ja). Išlo o ústupok anglosaskej tradícii prepisu cyriliky. )

Systém RVHP

[upraviť | upraviť zdroj]

V RVHP platil oficiálne systém RVHP 1362 (po rusky: (ST) SEV 1362) z roku 1978, ktorý bol zhodný s GOST 16876-71 (pozri nižšie).

Systém Slavic Review

[upraviť | upraviť zdroj]

Myslí sa starší systém podobný ISO 9:1968, dnes časopis používa systém ALA-LC.

Sovietske/ruské systémy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sovietsky systém GOST 16876-71 (od sovietskej Hlavnej správy geodézie a kartografie - GUGK) z roku 1971 (drobné úpravy 1973, 1980 a 1983): norma má dve časti:
    • Tabuľka 1 (transliterácia 1:1) s dvoma variantmi odlišujúcimi sa v písaní e - je, h - ch, ŝ - šč, û - ju, â - ja (druhý variant bol prebratý do normy OSN 1987 - pozri vyššie), druhý variant pozri napr. [12]
    • Tabuľka 2 (latinka (aj) so zloženými písmenami a bez diakritických znamienok)
  • Ruský systém GOST 7.79 (z roku 2000/2002), je zhodný so systémom ISO 9:1995; pozri napr. GOST 7.79 celý text (tým zároveň text ISO 9:1995) v ruštine, tabuľky pre Systém A ale nie sú funkčné[nefunkčný odkaz]; norma má dve časti:
    • Systém A (transliterácia 1:1): pozri napr. [13] a dole
    • Systém B (latinka (aj) so zloženými písmenami a bez diakritických znamienok): pozri link vyššie uvedený link na celú normu v ruštine
  • Ruský systém pre ruské pasy z roku 1997: [14][nefunkčný odkaz] (čo je príloha [15])


Prehľad podľa anglickej wikipédie:

Prepisy z ruského o slovanských cyrilských písiem podľa GOST 16876-71 a ISO 9:1995 / GOST 7.79 a OSN 1987.
Uvedené sú len problematické písmená, ostatné (napr. a, b, v atď. sú ako vo všetkých prepisoch z cyriliky)
Cyriliské písmo е ё ж й х ц ч ш щ ъ ы ь э ю я і ѳ ѣ ѵ ѫ ђ ѓ є ѕ ї ј љ њ ћ ќ ў џ ґ
GOST 16876-71 tabuľka 1 e (je) ë ž j h (ch) c č š ŝ (šč) ʺ y ʹ è û (ju) â (ja) ì đ ǵ ê ẑ ì ǰ l̂ (lj) n̂ (nj) ć ḱ ǔ d̂ -
GOST 16876-71 tabuľka 2 e jo zh jj kh c ch sh shh ʺ y ʹ eh ju ja ih jd jg je js ji јh lh jn jc jk uh jz -
GOST 7.79-2000, systém A /
ISO (1995) 		e ë ž j h c č š ŝ ʺ y ʹ è û â ì f̀ ě ỳ ǎ đ ǵ ê ẑ ï ǰ l̂ n̂ ć ḱ ǔ d̂ g̀
GOST 7.79-2000, systém B /
ISO (1995) 		e yo zh j kh c (cz) ch sh shh ʺ yʹ ʹ eʹ yu ya i fh ye yh oʹ - gʹ ye zʹ yi j lʹ nʹ dh kʹ uʹ dh -
OSN (1987) / Úrad geodézie ...(1998) e ë ž j h c č š šč ʺ y ʹ è ju ja ĭ ḟ ě ẏ

Zátvorky označujú prípustné varianty

Anglické systémy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Systém ALA-LC (American Library Association-Library of Congress):
    • verzia 1997: pre slovanské cyrilské písma a pre všetky neslovanské cyrilské písma - pozri pod jednotlivými jazykmi na [16], to isté pod jednotlivými jazykmi na [17]
    • verzia 1976: napr. pre ruštinu [18] Archivované 2006-02-09 na Wayback Machine
    • systém LC: 1905
    • systém ALA: 1885
  • Systém BGN/PCGN: pozri pod jednotlivými jazykmi na [19](napr. ruština 1944/1947, bulharčina 1952, bieloruština 1979 atď.), to isté pod jednotlivými jazykmi na [20]
  • Systém BSI z roku 1958 (BS 2979:1958): je zhodný s 2. podštandardom z ISO/R 9: 1968, komentár pozri [21], časť pre ruštinu pozri napr. [22] Archivované 2006-02-09 na Wayback Machine
  • Systém British Royal Society z roku 1953
  • Systém British Academy z roku 1917
  • Systém Britského múzea
  • Systém New York Public Library
  • Systém INIS
  • Systém MR (Mathematical Reviews/Zentralblatt MATH)
  • Systém podľa Allworth, Edward: Nationalities of the Soviet East. Publications and Writing Systems. New York, 1971 - pozri na [23] podstránky pre jazyky altajčina, azerbajčina, baškirčina, čuvaština, jakutčina, krymská tatárčina, karačaj-balkarčina, karakalpačtina, kazaština, chakaština, kirgizština, kumyčtina, nogajčina, osetčina, tadžičtina, tatárčina, turkménčina, uzbečtina
  • Systém podľa Daniels, Peter T., Bright, William (eds.): World’s Writing Systems, New York, 1996 - pozri na [24] podstránky pre jazyky bulharčina, buriatčina, čukčina, kabardčina, kalmyčtina, kirgizština, komijčina, moldavčina, tadžičtina, tatárčina, turkménčina, ukrajinčina, uzbečtina

Nemecké systémy

[upraviť | upraviť zdroj]

NSR

[upraviť | upraviť zdroj]

NDR

[upraviť | upraviť zdroj]
  • TGL 37 116 z roku 1981: pre ruštinu, ukrajinčinu, bieloruštinu, bulharčinu, (?)macedónčinu, srbochorvátčinu a mongolčinu
  • Systém podľa Dudena NDR: napr. pre ruštinu: transkripcia systému je založená na systéme W. Steinitza (1972) a transliterácia na systéme ISO 9: 1986 a TGL 37 116; posledný raz bol systém uvedený v "Der Große Duden: Wörterbuch und Leitfaden der deutschen Rechtschreibung...", 6. vydanie, Lepzig, VEB Bibliographisches Institut Leipzig, 1990

Švajčiarsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Francúzske systémy

[upraviť | upraviť zdroj]

Bieloruské systémy (len pre bieloruštinu)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • oficiálny systém z roku 2007 ([31])
  • oficiálny systém z roku 2000 ([32])
  • oficiálny systém z roku 1998
  • Łacinka (bieloruská tradičná latinka)

Bulharské systémy (len pre bulharčinu)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • oficiálny systém z roku 1995/2006 ( [33], [34], [35], bulharské uzákonenie z roku 2009: [36]):
А
A		 Б
B		 В
V		 Г
G		 Д
D		 Е
E		 Ж
ZH		 З
Z		 И
I		 Й
Y
К
K		 Л
L		 М
M		 Н
N		 О
O		 П
P		 Р
R		 С
S		 Т
T		 У
U
Ф
F		 Х
H		 Ц
TS		 Ч
CH		 Ш
SH		 Щ
SHT		 Ъ
A		 Ь
Y		 Ю
YU		 Я
YA
  • oficiálny systém z roku 1999 pre pasy ([37])
  • systém podľa A. Danchev, M. Holman, E. Dimova and M. Savova. An English Dictionary of Bulgarian Names: Spelling and Pronunciation. Sofia: Nauka i Izkustvo Publishers, 1989.
  • „Systém transliterácie a transkripcie“ (Sofia, 1972) – pozri hore pod Systémy OSN

Ukrajinské systémy (len pre ukrajinčinu)

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Prepis z ukrajinskej cyriliky do latinky
  • oficiálny systém z roku 2010 – zhodný so systémom z roku 1996 okrem prepisov щ, ь a ’ ([38])
  • systém pre pasy z roku 2007: [39]
  • systém pre pasy z roku 2004
  • oficiálny systém z roku 1996 ([40])
  • systém Deržstandart 1995 (navrhovaný)
  • oficiálny systém z roku 1993

Macedónske systémy (len pre macedónčinu)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • systém pre pasy z roku 2008
  • oficiálny systém z roku 1998 [41]
  • oficiálny systém z roku 1970 - zhodný s ISO R/9:1969 (najmä systém A)

Jazyky s oficiálnou latinkou

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre tieto (a niektoré ďalšie malé jazyky) existuje/existovalo (aj) úradne používané latinské písmo, ktoré prirodzene slúži(lo) ako hlavná forma „prepisu“:

  • adygejčina: oficiálna adygejská latinka z roku 1927
  • azerbajdžančina:
    • oficiálna azerbajdžanská latinka z roku 1991
    • oficiálna azerbajdžanská latinka z roku 1929
    • oficiálna azerbajdžanská latinka z roku 1922
  • bieloruština: pozri hore (Łacinka )
  • čečenčina:
    • oficiálna čečenská latinka z roku 1992 ([42])
    • oficiálna čečenská latinka z roku 1925
  • karačaj-balkarčina: oficiálna karačaj-balkarská latinka z roku 1924
  • krymská tatárčina:
    • QÖCYR 1997 [43]
    • systém podľa A. Emirova (link ako QÖCYR)
  • kumyčtina: oficiálna kumycká latinka z roku 1927
  • moldavčina: oficiálna moldavská latinka z roku 1989
  • srbčina: oficiálna srbská (a chorvátska) latinka - tzv. gajica
  • tadžičtina: oficiálna tadžická latinka z roku 1926(?)
  • tatárčina:
    • oficiálna tatárska latinka z roku 2001
    • oficiálna tatárska latinka z roku 1927
  • turkménčina:
    • súčasná oficiálna turkménska latinka (štandard TDS 565 1999)
    • oficiálna turkménska latinka z roku 1993
    • oficiálna turkménska latinka z roku 1929 (1928?)
  • uzbečtina:
    • súčasná oficiálna uzbecká latinka z roku 1995
    • (plánovaná) oficiálna uzbecká latinka z roku 1993
    • oficiálna uzbecká latinka z roku 1927/1928

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Automatický prepis

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Ruský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prepis_z_cyriliky_do_latinky&oldid=7862841“