Pri dubníkoch
| Pri dubníkoch | |
| kóta | |
.png) Pohľad na kótu zo západu. Kótu označuje červeno-biela tabuľka a kameň.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický kraj |
| Okres | Okres Trebišov |
| Obec | Sečovce |
| Nadmorská výška | 122,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′33″S 21°40′33″V / 48,72583°S 21,67583°V |
| Bióm | remíza |
| Geologické zloženie | hlina, íl, ílovec |
| Perióda | holocén[1][2] |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
  Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pri dubníkoch[3] alebo Pri dubíkoch[4] je kóta nachádzajúca sa na východnom okraji poľa Nižné debričky v extraviláne mestskej časti Albínov (približne 620 m východne od intravilánu), pri železničnej trati č. 192. Kóta leží v nadmorskej výške 122,9 m n. m., približne na 48°43’33” severnej geografickej šírky a 21°40’33” východnej geografickej dĺžky,[3][4] na parcele registra C č. 4800 v katastrálnom území mesta Sečovce.[5] Využíva sa ako trigonometrický bod pre podrobnú trianguláciu. Spadá do Trebišovskej tabule, ktorá je podcelkom Východoslovenskej roviny.[6]
Kóta sa nachádza v krovinatom poraste pri železničnej trati. Označuje ju červeno-biela kovová tabuľka a kameň. V okolí kóty rastie slivka trnková (Prunus spinosa) a iné dreviny z rodu Prunus, ruža šípová (Rosa canina) a z bylín napr. praslička roľná (Equisetum arvense), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris) a rebríček obyčajný (Achillea millefolium). Približne 300 m južne od kóty sa nachádza aj porast pálky širokolistej (Typha latifolia).[7]
Kroviny poskytujú vhodné útočisko pre rôzne druhy spevavého vtáctva, napr. vrabec poľný (Passer montanus) a škovránok poľný (Alauda arvensis), bažanta obyčajného (Phasianus colchicus), poľné hlodavce ako zajac poľný (Lepus europaeus), myš domová (Mus musculus) či hraboš poľný (Microtus arvalis). Z väčších cicavcov sa v okolí vyskytuje líška hrdzavá (Vulpes vulpes) a srnec lesný (Capreolus capreolus), ktorého stáda schádzajú do tejto oblasti najmä v jesennom, zimnom a jarnom období.[8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Magyar 2009, s. 9, obr. 1
- ↑ ČND 1960, s. 15, obr. 2.
- ↑ a b ÚGKK SR 1995
- ↑ a b VKÚ 1957-1971
- ↑ ÚGKK SR; GKÚ c2017
- ↑ Pozri: Kočický a Ivanič 2011
- ↑ Pozri: Magyar 2009, s. 20-21
- ↑ Pozri: Magyar 2009, s. 21-23
Použitá literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ÚGKK SR (1995), Základná mapa Slovenskej republiky, 1:10 000, Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Pozri: Národný geoportál, [Banská Bystrica]: Slovenská agentúra životného prostredia, c2014, http://geoportal.gov.sk/sk/map, dost. 2017-12-18
- ÚGKK SR; GKÚ (c2017), Mapový klient ZBGIS : Kataster nehnuteľností, Verzia 2.0, [Bratislava]: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky; Geografický a kartografický ústav Bratislava (vyd. [2017]), https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=zbgis&z=16&c=21.67159,48.72541&sc=n#/detail/kataster/parcela-c/854531/4800?zoom=false, dost. 2017-12-19
- VKÚ (1957-1971), Topografická mapa, 1:10 000, Harmanec: Vojenský kartografický ústav. Pozri: Národný geoportál, [Banská Bystrica]: Slovenská agentúra životného prostredia, c2014, http://geoportal.gov.sk/sk/map, dost. 2017-12-18
- ČND (1960), Práce výzkumného ústavu čs. naftových dolů, Sv. XV. Opěrná vrtba Sečovce 1 (1. vyd.), Brno: Československé naftové doly
- Kočický, Dušan; Ivanič, Boris (2011), Geomorfologické členenie Slovenska, 1:500 000, Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (vyd. [2011]), http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/geois/PrehladneMapy/GM_mapa.pdf, dost. 2017-12-19
- Magyar, Július (2009), „Prírodné pomery“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 7-20, ISBN 80-968043-8-3