Preskočiť na obsah

Bratislava – mestská časť Jarovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bratislava – mestská časť Jarovce
Hrvatski Jandrof
mestská časť Bratislavy
Miestny úrad Jarovce, Palmová 1
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava V
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 134−136 m n. m.
Súradnice 48°03′54″S 17°06′47″V / 48,06502°S 17,1131°V / 48.06502; 17.1131
Rozloha 21,34 km² (2 134 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 016 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 141,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1208
Starosta Jozef Uhler[3] (nezávislý)
PSČ 851 10
ŠÚJ 529443
EČV (do r. 2022) BA, BL
Tel. predvoľba +421-2
Adresa miestneho
úradu 		Palmová 1
Telefón 02/62860178
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Jarovce
Webová stránka: jarovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Bratislava – mestská časť Jarovce[4] (iné názvy: Bratislava-Jarovce, Mestská časť Jarovce, Jarovce; chorv. Hrvatski Jandrof, maď. Horvátjarfalu, nem. Kroatisch Jahrndorf) sú mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava V.

Nachádzajú sa medzi Rusovcami a Petržalkou v blízkosti štátnej hranice s Rakúskom - neďaleko od obce je situovaný hraničný priechod Jarovce - Kittsee.

Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v donačnej listine kráľa Ondreja II. z roku 1208, ktorou potvrdzuje založenie benediktínskeho opátstva v Lebényi (Uhorsko, dnešné Maďarsko). Táto sa ale nezachovala a odkazujú na ňu už iba nasledujúce listiny, z ktorých najstaršou je donačná listina kráľa Ľudovíta I. Veľkého z roku 1359, vydaná v Pécsi (Päťkostolí). Potvrdzuje ňou výsady pôvodnej listiny kráľa Ondreja II. a vkladá sem aj donácie zeme a osád, ktoré pôvodná listina neobsahovala.

Obec je súčasťou Slovenska od roku 1947, keď bola na základe dohody s Maďarskom pripojená k Česko-Slovensku (spolu s Rusovcami a Čunovom). Dôvodom bola výstavba bratislavského Dunajského prístavu. V tom čase v obci jasne prevažovalo chorvátske obyvateľstvo. Aj veľká časť súčasnej populácie sa hlási k tejto národnosti a zachováva reč svojich predkov a folklórne obyčaje. V rokoch 1947-1950 obec administratívne patrila pod susedné Rusovce.

Mestskou časťou Bratislavy je od 1. januára 1972.

Kostol sv. Mikuláša v Jarovciach

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodom najstarší kostol v petržalskej oblasti stojí v kostolnej záhrade v blízkosti domu smútku v Jarovciach. Tento neskorobarokový farský kostol pochádza z rokov 1763 - 1765. K výstavbe kostola sa viaže nápisová tabuľa na fasáde vpravo od vchodu s textom "SUB // SEBASTIANO // PAUHOFF // PAROCHO // ANNO // 1765" (t.j. za farára Sebastiána Pauhoffa v roku 1765). Kostol bol pôvodne postavený bez veže, ktorú postavili až v roku 1884. K veži (ale aj k výstavbe kostola) sa zas viaže nápisová tabuľa nad portálom s textom "I // Ecclesia haec a Principe Patrono // Esterhazi aedificata. Anno 1765. // II // Turris est triumphus crucis Christi. // Turris haec monumentalis nutu ac. // expensis S. Sedis Consistoriali Asses // soris ac Parochi Zanchichi Andreae. // nec non localis Communitatis aedi. // ficata, ac novis Campanis provisa. // Anno 1884." (t.j. Tento kostol bol postavený v roku 1765 za patróna kniežaťa Esterházyho.[5] Veža je triumfom Kristovho kríža. Táto veža bola vystavaná a novým zvonom vybavená v roku 1884 z vôle a na náklady Andreja Zančiča, konzistoriálneho prísediaceho sv. Stolice a farára, ako aj z vôle a na náklady miestneho spoločenstva). Pred koncom druhej svetovej vojny 3. apríla 1945 ju ustupujúce nemecké vojská vyhodili do povetria. Riadna rekonštrukcia kostola sa začala až v roku 1970. Jednou z najdôležitejších prác bola výstavba novej veže, ktorá trvala dva roky. Do nej potom umiestnili dva zvony (tzv. veľký Sv. rodiny a umieračik sv. Ondrej) ktoré sa tu nachádzajú dodnes. V roku 2019 boli v septembri posvetene a v decembri na vezu umiestnene dalsie dva zvony velky sv. Mikulas a stredny Panna Maria. Mariazellska. V rokoch 1972 - 1974 postavili v kostolnej záhrade dom smútku a drôtené oplotenie nahradil železný plot. Na pamiatku občanom Jaroviec, ktorí padli počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne, bol pri Kostole sv. Mikuláša v roku 1992 vybudovaný pomník. Koncom 90. rokov boli na kostole urobené posledné úpravy.

  • Pohľad na kostol z Mandľovej ul.
    Pohľad na kostol z Mandľovej ul.
  • Socha sv. Mikuláša
    Socha sv. Mikuláša
  • Pamätník obetiam z oboch vojen
    Pamätník obetiam z oboch vojen
  • Kostol v Jarovciach
    Kostol v Jarovciach

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
údaje: [6]
Národnosť 2021 % 2011 % 2001 % 1991 % 1910 % 1880 %
Slováci 2288 84,6% 1044 73% 765 64% 589 52% 3 >0% 6 >0,5%
Maďari 129 4,8% 122 8% 160 13% 195 17% 15 2% 3 >0%
Rusíni 4 >0,2% 1 >0% 1 >0% 2 >0% - - - -
Rómovia 2 >0% 3 >0% - - - - - - - -
Ukrajinci 3 >0% 1 >0% 1 >0% 1 >0% - - - -
Česi 16 0,6% 9 >0,5% 9 >0,5% 10 >0,5% - - - -
Nemci 9 0,3% 8 >0,5% 6 >0,5% 2 >0% 108 17% 69 11%
ostatní/ (z toho Chorváti) 184 (163) 6,8% 230 / (220) 16% 257 (244) 21% 325 29% 521 (520) 81% 575 (550) 88%
nezistení 71 2,6% 20 1% - - - - - - - -
CELKOM 2706 - 1438 - 1199 - 1124 647 - 653 -

Národnostné zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 1 438
slovenská
  
 72,60 %
maďarská
  
 8,48 %
rómska
  
 0,21 %
rusínska
  
 0,07 %
ukrajinská
  
 0,07 %
česká
  
 0,63 %
nemecká
  
 0,56 %
chorvátska
  
 15,30 %
srbská
  
 0,07 %
ruská
  
 0,07 %
moravská
  
 0,07 %
bulharská
  
 0,07 %
iná
  
 0,42 %
nezistená
  
 1,39 %

Jazykové zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Materinský jazyk

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 1 438
slovenský
  
 70,65 %
maďarský
  
 8,00 %
rómsky
  
 0,14 %
rusínsky
  
 0,07 %
ukrajinský
  
 0,07 %
český
  
 0,70 %
nemecký
  
 1,25 %
chorvátsky
  
 16,06 %
iný
  
 0,56 %
nezistený
  
 2,50 %
  • spolu: 1 438 obyv.
  • slovenský - 1 016 (70.65%)
  • chorvátsky - 231 (16.06%)
  • maďarský - 115 (8.00%)
  • nezistený - 36 (2.50%)
  • nemecký - 18 (1.25%)
  • český - 10 (0.70%)
  • ruský - 3 (0.21%)
  • rómsky - 2 (0.14%)
  • ostatný - 2 (0.14%)
  • ukrajinský - 1 (0.07%)
  • srbský - 1 (0.07%)
  • anglický - 1 (0.07%)
  • rusínsky - 1 (0.07%)
  • vietnamský - 1 (0.07%)

Úradný jazyk

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Úradný jazyk je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v zamestnaní alebo škole, bez ohľadu na to, či pracoval alebo študoval na Slovensku alebo v zahraničí.

Úradný jazyk - Jarovce (2011)[7]
Slovenčina
  
 84,28 %
ostatné,nezistené
  
 7,59 %
Chorvátčina
  
 5,42 %
Maďarčina
  
 2,71 %
  • spolu: 1 438 obyv.
  • slovenský - 1 212 (84.28%)
  • chorvátsky - 78 (5.42%)
  • nezistený - 71 (4.94%)
  • maďarský - 39 (2.71%)
  • ostatný - 12 (0.83)
  • nemecký - 12 (0.83%)
  • český - 4 (0.28%)
  • francúzsky - 3 (0.21%)
  • anglický - 3 (0.21%)
  • rómsky - 2 (0.14%)
  • posunková reč - 1 (0.07%)
  • ruský - 1 (0.07%)

Jazyk v domácnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Jazyk v domácnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v domácnosti.

Jazyk v domácnosti - Jarovce (2011)[7]
Slovenčina
  
 69,61 %
ostatné,nezistené
  
 13,63 %
Chorvátčina
  
 12,45 %
Maďarčina
  
 4,31 %
  • spolu: 1 438 obyv.
  • slovenský - 1 001 (69.61%)
  • chorvátsky - 179 (12.45%)
  • nezistený - 163 (11.34%)
  • maďarský - 62 (4.31%)
  • ostatný - 12 (0.83%)
  • nemecký - 11 (0.76%)
  • český - 3 (0.21%)
  • anglický - 3 (0.21%)
  • ruský - 1 (0.07%)
  • vietnamský - 1 (0.07%)
  • španielsky - 1 (0.07%)
  • posunková reč - 1 (0.07%)

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 1 438
Rímskokatolícka cirkev
  
 72,18 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
 2,85 %
Gréckokatolícka cirkev
  
 0,70 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
 0,56 %
Pravoslávna cirkev
  
 0,14 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
  
 0,14 %
Evanjelická cirkev metodistická
  
 0,07 %
Bratská jednota baptistov
  
 0,07 %
Starokatolícka cirkev
  
 0,07 %
Bahájske spoločenstvo
  
 0,07 %
iné
  
 0,90 %
bez vyznania
  
 16,97 %
nezistené
  
 5,29 %

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Základná škola v Jarovciach
    Základná škola v Jarovciach
  • Materská škola v Jarovciach
    Materská škola v Jarovciach
  • Palmová ul.
    Palmová ul.
  • Mandľová ul.
    Mandľová ul.
  • Mandľová ul.
    Mandľová ul.
  • Jantárová ul.
    Jantárová ul.
  • Hasiči
    Hasiči
  • Opustený hraničný priechod do Rakúska
    Opustený hraničný priechod do Rakúska

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. ↑ Z rodu Esterházy mal v roku 1765 titul kniežaťa Miklós József (1714 - 1790). (
  6. ↑ Sčítanie 1880-2011 [online]. [Cit. 2019-08-18]. Dostupné online.
  7. ↑ a b Štatistický úrad SR

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislava_–_mestská_časť_Jarovce&oldid=7903846“